Čo priniesol týždeň
16. 2. – 22. 2. 2015

Čo priniesol týždeň


Témy týždňa

Štátny pedagogický ústav zverejnil nové štátne vzdelávacie programy pre základné školy  Známe sú výsledky testovania piatakov  Školy si vyberajú talentované deti už pri zápise prváčikov  Samosprávne kraje rozhodujú o počte prvých tried v nasledujúcom školskom roku účelovo  Vysoké školy už nie sú v rozpočtovom provizóriu


Výrok týždňa

„Hovorí sa, že škola je druhé najdôležitejšie prostredie po rodine, v ktorom sa socializuje každý jednotlivec. Ak by som v tejto myšlienke pokračovala, tak potom by pedagógovia mali byť ako druhí rodičia a spolužiaci ako súrodenci. Je to v skutočnosti tak? A sú budúci pedagógovia pripravovaní na to, že budú pre deti v škole druhou rodinou? Lebo byť rodinou znamená akceptovať jednotlivca bez akýchkoľvek výhrad, pristupovať k nemu ako k osobnosti a snažiť sa ho podporovať v jeho výnimočnosti.“

Zuzana Balážová
pedagogička a výskumníčka
blog Pedagóg či rodič? | 19. 2. 2015


Výber z udalostí

 Štátny pedagogický ústav zverejnil inovované štátne vzdelávacie programy pre 1. až 5. ročník základných škôl, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. septembra 2015.

Programy kladú dôraz na výučbu prírodovedných predmetov a na technické vzdelávanie žiakov. Anglický jazyk ostáva povinným prvým cudzím jazykom od 3. ročníka, druhý cudzí jazyk bude voliteľný. V rámcovom učebnom pláne sú učebné predmety rozdelené podľa ročníkov. Školy môžu pri tvorbe školského vzdelávacieho programu využiť istú voľnosť, musia však zachovať postupnosť jednotlivých vzdelávacích štandardov, celkový počet vyučovacích hodín jednotlivých predmetov ako aj logickú štruktúru.

 Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania zverejnil najnovšie výsledky Testovania 5, ktoré malo preveriť znalosti piatakov základných škôl z matematiky a z vyučovacích jazykov (zo slovenčiny alebo maďarčiny). Úlohy v testoch boli zamerané na logické myslenie, porozumenie textu, overovanie hĺbky vedomostí a zručností a aplikáciu poznatkov v praktických súvislostiach. Súčasťou testov boli aj úlohy zamerané na čítanie s porozumením.

„Priemerná úspešnosť piatakov z matematiky, z reprezentatívnej vzorky zapojených škôl, bola takmer 55,9 percenta. V slovenskom jazyku a literatúre predstavovala priemerná úspešnosť 58,4 percenta,“ uviedla hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Výsledky testovania Testovania 5 tiež ukázali, že školy, ktoré majú slabšie výsledky v Testovaní 9, majú podobne slabé výsledky aj pri testovaní piatakov.

 Zápisy prvákov do základných škôl ukázali, že trend privčasnej selekcie detí na základe nadania či prospechu na Slovensku neslabne, ale naopak, naberá na obrátkach. Kým donedávna prechádzali deti prvým vážnym „sitom“ pri prijímaní na osemročné gymnáziá, dnes sa selektujú už pri vstupe na základnú školu.

„Školský zákon umožňuje overovanie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania detí pri zápise do ZŠ. Žiaci sa prijímajú do tried pre žiakov s nadaním, a to podľa kritérií, ktoré vydá riaditeľ príslušnej školy,“ potvrdila možnosť  takéhoto konania hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Miron Zelina  však upozorňuje, že školy k výberu prvákov môžu viesť aj iné motívy. „Je nefér a neetické, ak je motívom prijímacích skúšok v 1. ročníku ZŠ to, že si chce škola zachovať svoju povesť kvalitnej školy. Kvalita školy je práve v tom, ako dokáže pracovať s najslabšími a znevýhodnenými žiakmi, ako dokáže vytvoriť rovnosť šancí. Za kvalitné by mali byť označené práve tie školy, ktoré dokážu pracovať s týmito znevýhodnenými žiakmi,“  vysvetlil dlhoročný pedagóg.

Základná škola, ktorá sa v rebríčkoch INEKO umiestnila na prvom mieste, je jednou z tých, ktorá spája zápis prvákov s talentovými skúškami,  keďže má posilnenú výučbu cudzích jazykov. Riaditeľ INEKO Peter Goliaš pripustil, že zostavené rebríčky kvality škôl nezohľadňujú, či ide o školu výberovú alebo nie, a preto je možné, že školy, ktoré si svojich žiakov vyberajú, sú pri hodnotení kvality oproti ostatným vo výhode.

 Vyššie územné celky (VÚC) rozhodli o počte prvých tried stredných škôl, ktoré sa otvoria v školskom roku 2014/2015. Od roku 2013 je v ich kompetencii rozhodovať nielen o osude škôl, ktoré zriaďujú, ale aj o školách súkromných a cirkevných zriaďovateľov. Asociácia súkromných škôl a školských zariadení Slovenska v tejto súvislosti upozornila, že VÚC v snahe zachovať najmä svoje vlastné školy,  siahli na triedy najmä súkromným školám. Celkovo totiž nepovolili otvoriť prvé triedy 18-tim súkromným stredným školám, 2 verejným a 2 cirkevným.

„Tým, že niektorým školám nepovolia otvoriť ani jednu prvú triedu, odsúdia ich k útlmu, strate kontinuity a postupnej likvidácii,“ vysvetlila dôsledky takéhoto konania prezidentka asociácie Saskia Repčíková. „Učitelia z týchto škôl prídu o zamestnanie, študenti o školu s tradíciou a zamestnávatelia v regióne o partnera, ktorý im dodával vzdelaných a pripravených absolventov,“ dodala.

Na možný konflikt záujmov a nesprávnosť rozhodnutí VÚC poukázal aj poslanec Národnej rady SR Eugen Jurzyca. „U súkromných škôl išlo v ôsmich prípadoch o školy, ktorých absolventi majú nižšiu nezamestnanosť než je jej priemer v príslušnom kraji. Napríklad prvá trieda nebola povolená ani Súkromnej strednej odbornej škole v Dolnom Kubíne. Jej absolventi pritom vykazujú nezamestnanosť 8,3 percenta, pričom priemerná absolventská miera nezamestnanosti v kraji je viac ako 17 %. Navyše, v rovnakom kraji povolili otvorenie siedmich tried strednej odbornej škole s nezamestnanosťou absolventov 32,4 percenta! Poviete si, že stredná škola nemá pripravovať mladých ľudí len na trh práce, ale má im dať aj všeobecné vzdelanie. Pravda. Ibaže súkromná škola v Dolnom Kubíne má aj v maturitných testoch výrazne lepšie výsledky, než spomínaná škola s tretinou absolventov končiacich na úrade práce,“ uviedol poslanec vo svojom blogu.

 Rozpočtové provizórium vysokých škôl končí, minister školstva Juraj Draxler podpísal metodiku ich financovania na tento rok. Minister tiež akceptoval požiadavku vysokých škôl, aby sa pravidlá ich financovania nemenili každoročne, ale aby platili dlhšie obdobie. „Skončíme s týmto systémom, keď sa metodika tvorí na poslednú chvíľu a školy potom idú do provizória. Budeme mať veľmi intenzívnu diskusiu o súbore pravidiel, za ktoré sa školy vedia postaviť a potom vytvoríme systém tak, aby bola metodika tvorená s dostatočným predstihom a aby školy mohli fungovať aj v niekoľkoročných rámcoch,“ prisľúbil minister.

 

 

Všimli sme si

 Tomáš Feřtek zo spoločnosati Eduin v článku pre Respekt bilancoval, ako sa postupne menia priority rodičov budúcich prváčikov pri výbere školy. Spomedzi rodičov, ktorí sa v čase zápisu prvákov obrátili v Českej republike na rôznych odborníkov, vraj postupne začínajú prevažovať tí, ktorí hľadajú školy, kde deti rešpektujú a všímajú si ich individuálny potenciál. Takí rodičia si prajú, aby v škole prevažovali aktívne činnosti, ktoré budú deti baviť a pri ktorých sa naučia aj spolupracovať. Nie sú zástancami prílišnej súťaživosti ani fanúšikmi celoplošného testovania, dokonca uprednostňujú školy, v ktorých sa neznámkuje. Ide im najmä o to, aby sa dieťa v škole cítilo dobre a bezpečne.

„Pokud je tohle splněno, nezáleží takovým rodičům moc na tom, jestli jde o školu státní či nestátní, případně k jakému pedagogickému směru se hlásí. Tyhle požadavky jsem opsal z prezentace jedné rodičovské skupiny ve Vrchlabí, ale docela přesně se shodují s tím, co chtějí rodiče z velmi různých konců republiky,“ dodáva Feřtek a v závere kladie čitateľom otázky: „Jaké emoce to ve vás vzbudilo?  Přijde vám to normální a samozřejmé? Považujete to za čirý idealismus? Za nehoráznost rodičů, kteří chtějí škole mluvit do její práce? Myslíte si, že by taková škola mohla fungovat? Nebo že dokonce nějaká taková funguje? A jak by zněly vaše požadavky, pokud se s těmihle neztotožníte?“. Odpovedať môžete aj nám na vsetci@chcemevedietviac.sk.

 Medzinárodná spoločnosť Pearson získala zákazku na vývoj testov pre testovanie PISA, ktorými sa bude čoskoro overovať schopnosť žiakov spolupracovať a spoločne riešiť problémové úlohy. V roku 2018 by do balíka testových úloh mali pribudnúť aj úlohy na overovanie tzv.  globálnych kompetencií. Andreas Schleicher z OECD uvádza, že medzi globálne kompetencie patrí okrem zvládnutia cudzích jazykov aj schopnosť fungovať v prostredí s rôznym hodnotovým nastavením, racionálne uvažovať a rozhodovať sa a schopnosť čeliť neistote a nejednoznačnosti. Globálne kompetencie považuje za kľúčové kompetencie 21. storočia.

 Čoraz viac expertov upozorňuje na dôležitosť zaangažovania rodičov do vzdelávania detí.  Vo svete existujú viaceré iniciatívy, ktoré rodičov do diania v škole aktívne vťahujú. Pozrite si video o benefitoch, ktoré to môže deťom priniesť.
[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=nOhZ6U5yaXA[/youtube]


Pripravujeme

 Aká môže byť naša spoločnosť o 25 rokov? Aké rôzne podoby môže mať vzdelávanie v takejto spoločnosti? Na tieto a ďalšie otázky týkajúce sa budúcnosti vzdelávania na Slovensku sme sa minulý rok pýtali v rámci kampane verejnosti v rôznych regiónoch.

V diskusiách s verejnosťou a zbieraní názorov pokračujeme ďalej. V Bratislave organizujeme dňa 6. 3. 2015 workshop pre partnerov kampane a pre zástupcov mimovládnych organizácií a dňa 10. 3. workshop pre expertov a zástupcov verejnej správy.

Výstupy z diskusií zahrnieme do Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, na ktorom aktuálne pracujeme.

 Tím kampane Chceme vedieť viac prispeje do programu konferencie Učíme pre život 2015, ktorá sa bude konať v dňoch 20. – 22. 3. 2015 v Poprade. Učiteľom najprv ponúkneme príležitosť  diskutovať spolu s nami o budúcnosti vzdelávania na Slovensku na špeciálnom workshope, kde sa odpútame od problémov súčasnosti a budeme slobodne uvažovať spôsobom „Čo keby to bolo takto…?“

Na ďalšom podujatí v rámci konferencie ponúkneme učiteľom pomoc pri všestrannej a participatívnej premene školy na priestor, v ktorom sa s každým ráta, dobre sa v ňom učí, komunikuje a spolupracuje. Ukážeme, prečo je to dôležité a čo všetko môže taká „maličkosť“ zmeniť. Príďte sa pochváliť, čo funguje u vás a inšpirujte nás svojimi skúsenosťami!


Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.


Kampaň pokračuje | Podporte nás

V roku 2015 v našej kampani pribudnú ďalšie aktivity. Naším cieľom je zo zozbieraných podnetov vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Preto budeme aj naďalej mapovať realitu súčasného vzdelávacieho prostredia a sledovať aktuálne dianie v školstve.

Na pokračovanie potrebujeme Vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom. Podporte nás!

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk