Čo priniesol týždeň 20. 10. – 26. 10. 2014

Čo priniesol týždeň <br />20. 10. – 26. 10. 2014

Čo priniesol týždeň
20. 10. – 26. 10. 2014

Komentáre ()

Témy týždňa

Ku kampani Chceme vedieť viac sa pridávajú ďalší  V rámci kampane sme vyhodnotili druhú tému diskusie Aktéri vzdelávania a otvárame diskusiu na tému Regulácia vzdelávania  Zavedenie prospechového limitu pre prijatie na stredoškolské štúdium nie je v súlade s ústavou  Nové štátne vzdelávacie programy budú obsahovať podrobne rozvrhnuté učivo pre jednotlivé ročníky  Návrh nového štátneho vzdelávacieho programu pre gymnáziá zverejnený  Prognózy o vývoji povolaní budúcnosti  Vláda plánuje stredoškolským odborom meniť normatívy a plánuje tiež podporiť zamestnávateľov  pri zavádzaní prvkov duálneho vzdelávania  Školy už nebudú môcť zamestnávať učiteľov iba na 10 mesiacov

 

Výrok týždňa

„Na Slovensku je veľa učiteľov, ktorým sa darí pracovať s deťmi inak. Mnohí však stále spia sladkým spánkom. Mám pocit, že spí veľmi mnoho učiteľov spolu s ministrami a s celým systémom školstva. Akoby naše školstvo doteraz nezistilo, že mu svet už utiekol a že nemôže, nesmie pracovať tak, ako pred sto či pred päťdesiatimi rokmi. Dokonca ani nie tak ako pred dvadsiatimi rokmi.“

Erich Mistrík
filozof a pedagóg
blog Školstvo pred Ústavný súd | 24. 10. 2014

 

Výber z udalostí

 Ku kampani CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti o budúcnosti vzdelávania na Slovensku sa postupne pridávajú ďalšie organizácie. Medzi podporovateľov sa zaradil Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a iniciatíva Slovensko pre všetkých.

 V rámci kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC o budúcnosti vzdelávania na Slovensku sme vyhodnotili druhú online diskusiu na tému Aktéri vzdelávania. Ukázalo sa, že diskusia o aktéroch vzdelávania nie je iba o učiteľoch. Do procesu učenia by mali vstupovať aj ľudia z praxe, rodičia a oveľa aktívnejšie by sa doň mali zapájať aj žiaci samotní. Dospelí by ich mali viesť najmä k samostatnosti v učení – učiť ich schopnosti učiť sa. Viac sa dočítate v zhrnutí diskusie na webe kampane.

 Keďže chceme vedieť ešte viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, pokračujeme v online diskusiách na webe kampane, v ktorých sa venujeme širším súvislostiam vzdelávania. Témou tretej diskusie je Regulácia vzdelávania.

Pri uvažovaní o regulácii vzdelávania sa pýtame na to, ako by mal byť  zadefinovaný a v procese vzdelávania limitovaný záujem jednotlivca, pedagogického kolektívu, lokálneho spoločenstva a štátu. Alebo inak – kde majú svoje hranice sloboda rodiča, učiteľa, či zriaďovateľa školy a kde sa ich spoločný záujem a zodpovednosť stretávajú?

 Ústavný súd v stredu 22. 10. rozhodol, že časť školského zákona a s ním i ďalšie predpisy, ktoré zaviedli priemer známok z vybraných predmetov zo základnej školy ako jedno z kritérií pre prijatie na štúdium na stredných školách, nie sú v súlade s ústavou zaručeným právom na vzdelanie. Potvrdil tým námietku 31 opozičných poslancov Národnej rady SR, ktorou minulý rok napadli zavedenie prospechového kritéria bývalým ministrom Dušanom Čaplovičom. „Týmto zákonom sa Slovensko stalo svetovým unikátom, v ktorom priemer známok na jednom jedinom polročnom vysvedčení znamená celoživotný zákaz prijatia na stredoškolské štúdium s maturitou, teda aj zákaz vysokoškolského štúdia či práce v štátnej službe,“ odôvodnil vtedy podanie na ústavný súd člen parlamentného výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Miroslav Beblavý.

Z rozhodnutia Ústavného súdu SR je sklamaná predsedníčka Združenia samosprávnych škôl Slovenska Alena Petáková. Upozorňuje, že stanovené priemery známok umožňujúce vstup na vybranú strednú školu boli pre žiakov základných škôl dobrou motiváciou. „Bohužiaľ, naši žiaci sú tak nastavení, že známka je jednou z najsilnejších motivácií a neučia sa preto, aby vedeli, ale aby mali dobré známky. Jednoducho je to tak,“ hovorí Petáková.

 Nové štátne vzdelávacie programy pre základné školy majú obsahovať podrobne rozvrhnuté učivo pre jednotlivé ročníky. „Školám chceme pripraviť aj podrobný rozpis osnov, aby tým, ktorí majú kreatívnych pedagógov, sme nekládli prekážky a tým, ktorí chcú mať všetko pripravené, sme tiež vyšli v ústrety. Objem učiva v ročníku však musí byť rovnaký, skôr tu ide o formu, akú školy pri vyučovaní zvolia,“ povedala v rozhovore Soňa Hanzlovičová, zastupujúca generálna riaditeľka sekcie regionálneho školstva na rezorte školstva. „Bude na učiteľoch, či sa budú držať len toho, čo im kladie učebnica alebo pridajú aj niečo svoje. Záleží od učiteľa, aký je aktívny, šikovný, flexibilný. Voľnosť výberu vyučovacích metód a foriem bude plne v kompetencii pedagógov,“ dodala Hanzlovičová.

Nové štátne vzdelávacie programy (ŠVP) pripravuje rezort školstva už vyše roka. Hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová prednedávnom potvrdila, že o nových ŠVP sa aktuálne rokuje a že by mali začať platiť od septembra 2015. Návrhy nových ŠVP však ministerstvo zatiaľ nezverejnilo.

 Asociácia súkromných škôl a školských zariadení tento týždeň zverejnila návrh nového ŠVP pre gymnáziá. Ide o pracovnú verziu, ktorej pripomienkovanie stále pokračuje. Asociácia upozorňuje, že Štátny pedagogický ústav zatiaľ návrh nového ŠVP nesprístupnil na oficiálne pripomienkovanie stavovským a profesijným organizáciám, preto táto jeho verzia nemusí byť konečná.

 V rámci Týždňa programovania – Code week, ktorý je iniciatívou Neelie Kroes, podpredsedníčky Európskej komisie zodpovednej za digitálnu agendu, sa hovorilo aj povolaniach budúcnosti. Podľa prognóz budú pracovníci s odbornými znalosťami v oblasti informačných technológií čoskoro kľúčovým pilierom modernej pracovnej sily vo všetkých odvetviach hospodárstva. Dopyt po nich sa zvyšuje už dnes a súčasný absolventi škôl ho nevedia dostatočne nasýtiť. Ak sa nezmení spôsob vzdelávania, v roku 2020 bude v EÚ chýbať až 900 000 odborníkov, pričom čísla nezamestnaných absolventov, neuplatniteľných na trhu práce, naďalej porastú.

 Vláda plánuje podporiť zvýšeným objemom financií tie študijné odbory na stredných školách, ktoré pripravujú pracovnú silu pre odvetvia, ktoré momentálne trpia nedostatkom vhodne pripravených zamestnancov. Zároveň chce znížiť normatív na tie odbory, ktorých absolventi nie sú na trhu práce aktuálne žiadaní. Zoznam týchto odborov predložil vláde ešte v januári tohto roku predchádzajúci minister Dušan Čaplovič, ktorý ho pripravil v spolupráci s rezortom práce a so zamestnávateľmi.

Desaťpercentné zvýšenie normatívu majú získať napr. odbory podlahár, strechár, poľnohospodár, chovateľ oviec či čalúnnik. Naopak, zníženie normatívu sa dotkne odborov z technologických oblastí – mechanik počítačových sietí, operátor ekologických zariadení, grafik digitálnych médií či webdizajnér. Stredné odborné školy upozorňujú, že zmena financovania môže viesť až k zrušeniu niektorých podfinancovaných odborov. „Profesie typické pre informačnú spoločnosť to budú mať na našich stredných školách ťažšie,“ avizuje aj Saskia Repčíková v aktuálnom blogu.

 V rámci podpory zavádzania niektorých prvkov duálneho modelu do odborného vzdelávania  plánuje vláda uhrádzať zamestnávateľským zväzom a komorám náklady na pracovníkov, ktorí budú pôsobiť v oblasti regulácie odborného vzdelávania, teda budú vydávať rôzne potvrdenia a certifikáty.  Tieto náklady by sa mali pohybovať v rozmedzí od 100 000 do 200 000 eur ročne v závislosti od toho, koľko ľudí budú zamestnávatelia nakoniec potrebovať. „Zamestnávatelia tým sami preberajú zodpovednosť za to koho a akým spôsobom si pripravia pre svoje firmy,“ povedal minister školstva Peter Pellegrini.

Štát plánuje zamestnávateľom ponúknuť aj daňové úľavy.  „Ak absolvuje žiak 400 hodín a viac praktickej výučby vo firme, mala by plnú úľavu na dani a ak 200 hodín a menej, mala by polovičnú daňovú úľavu,” vyčíslil Pellegrini. Tieto a ďalšie opatrenia by sa mali objaviť v návrhu nového zákona o odbornom vzdelávaní, ktorý rezort školstva mieni predstaviť 3. 11. na zasadnutí Rady vlády pre odborné vzdelávanie.

 Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Richter potvrdil informácie školských odborárov, že niektoré školy obchádzajú pravidlá a so mzdovými prostriedkami hospodária na úkor učiteľov. Upozornil, že v júni pribudlo do evidencie nezamestnaných 2 059 pedagogických pracovníkov, z ktorých sa 1 649 opätovne od septembra zamestnalo, zväčša na rovnakých školách. Znamená to, že niektoré školy zamestnávajú učiteľov iba na 10 mesiacov namiesto plného školského roka, do ktorého treba započítať aj dva mesiace prázdnin. „Prostriedky, ktoré sa takto ušetria, sú použité napríklad na odmeny alebo sú súčasťou platov ostatných pedagógov,“ vysvetlil minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Pellegrini. Minister Richter avizoval, že školy preverí inšpekcia práce a pripravuje sa aj zmena právnych predpisov, ktorou sa takéto konanie školám znemožní.

 

Všimli sme si

 „Když na druhé palubě lodi dojde toaletní papír, je to nepochybně velká nepříjemnost, a rozumím nespokojenosti pasažérů i naléhavosti problému. Jde-li ale o říční loď, kterou silný proud právě vynesl na širé moře mezi ledovce, není toaletní papír ani přesolená polévka největším nebezpečím. A problémy nevyřeší ani lepší výcvik posádky a dokonce ani to, když posádce zdvojnásobíme platy. Je třeba se podívat na změny v okolním světě a posoudit jejich dopady na školství. A právě tomu je věnován tento text,“ píše Ondřej Šteffl vo svojom blogu. Ide o upravený príspevok do pripravovanej knihy Václava Cílka (ed.) Něco se muselo stát – Nová kniha proměn, ktorá má vyjsť v novembri.

   Slovenská asociácia športu na školách zverejnila výsledky celoslovenskej súťaže Škola roka, ktorú organizuje v spolupráci s ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu. Súťaž je jednou z aktivít na podporu tzv. školského športu. V súťaži sa hodnotili nielen športové výkony žiakov, ale aj  ich výtvarné a slohové práce na tému športu.

 Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií zverejnil štúdiu Rómovia a sociálne dávky, v ktorej vyvracia rozšírený mýtus, že Rómovia zaťažujú verejné financie viac ako iné skupiny obyvateľstva. Inštitút dospel k záveru, že rómska problematika je v prvom rade sociálnym, a nie fiškálnym, teda rozpočtovým problémom. Výdavky na sociálne dávky pre mnohopočetné rodiny, vrátane rómskych, tvoria totiž len zlomok verejných výdavkov. Pozrite si video, ktoré je súčasťou štúdie:

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Pripravujeme

 V rámci kampane Chceme vedieť viac pokračujeme v organizovaní tvorivých workshopov, osobitne dopoludnia pre žiakov na základných školách a zvlášť pre širokú verejnosť v popoludňajších hodinách:

 utorok 4. 11. navštívime Rožňavu – ak ste z Rožňavy a okolia, prihláste svoju účasť prostredníctvom formulára dostupnom tu,

 stredu 5. 11. budeme v Poprade – ak ste z Popradu a okolia, prihláste svoju účasť prostredníctvom formulára dostupnom tu,

 štvrtok 6. 11. zavítame do Košíc  – ak ste z Košíc a okolia, prihláste svoju účasť prostredníctvom formulára dostupnom tu.

Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá sa stala na rok 2014 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme!

 

 

 

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk

Pridajte svoj názor aj vy

Podporte kampaň

Týždeň v školstve mailom

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top