Čo priniesol týždeň 18. 5. – 24. 5. 2015

Čo priniesol týždeň <br />18. 5. – 24. 5. 2015

Čo priniesol týždeň
18. 5. – 24. 5. 2015

Komentáre ()

 

Témy týždňa

V Bruseli rokovali ministri školstva členských krajín EÚ  Európska komisia zverejnila odporúčania pre Slovensko  Smer predstavil druhý vládny balíček sociálnych opatrení  Štátna školská inšpekcia odhalila finančné podvody v školách  Rezortný informačný systém by mal fungovať od nového školského roka  Ministerstvo školstva predstavilo antibyrokratickú jednotku   Parlament neschválil návrhy opozičných poslancov v oblasti vzdelávania

 

Výrok týždňa

„Absolventi dnes vstupujú do náročného sveta – digitálna revolúcia má stále väčší vplyv na naše hospodárstva a my musíme zabezpečiť, aby vzdelávanie poskytovalo už od útleho veku potrebné zručnosti. Oblasť vzdelávania však nie je len o trhu práce. Vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní súdržnej a udržateľnej spoločnosti a pri príprave občanov na neznámu budúcnosť. Zabezpečuje, že kultúrne a občianske hodnoty, s ktorými sa stotožňujeme, sa prenesú na budúce generácie.“

 

Mārīte Seileová
lotyšská ministerka školstva a vedy
na zasadnutí Rady ministrov pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport v Bruseli | 19. 5. 2015

 

Výber z udalostí

 Iba 8% ľudí na Slovensku si myslí, že naše školstvo sa vyvíja dobrým smerom. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý pre kampaň Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku na prelome apríla a mája 2015 zrealizovala agentúra TNS Slovakia. Vyše polovica opýtaných (55%) je presvedčených, že školstvo iba prešľapuje na mieste a až tretina (32%) sa domnieva, že sa vyvíja zlým smerom.

Viac nájdete v prvej zo série správ o zisteniach z prieskumu, ktoré postupne v rámci kampane zverejňujeme.  Pozrite si tiež reportáž, ktorú z prezentácie zistení odvysielalo spravodajstvo RTVS:

 

 Budúcnosť školstva na Slovensku bola témou relácie Večera s Havranom vysielanej v premiére v utorok 19. 5. S Michalom Havranom diskutovali šéfredaktor časopisu Dobrá škola Vladimír Burjan, antropológ Juraj Podoba a analytička Zuzana Zimenová. Relácia je dostupná vo videoarchíve tu

 Štátna tajomníčka ministerstva školstva Romana Kanovská viedla slovenskú delegáciu na dvojdňovom rokovaní Rady ministrov v Bruseli. Ministri školstva v rámci diskusie upozornili, že cieľom vzdelávania nie je iba získanie zamestnania. Vzdelávanie podporuje aj osobný rozvoj, kritické myslenie a aktívne občianstvo. „Silnou prioritou je aj predchádzanie radikalizácii,“ uviedol komisár pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport Tibor Navracsics. Ministri tiež zdôraznili, že konkrétne opatrenia na národnej a európskej úrovni by mali usilovať o intenzívnejšie zapojenie amatérskych športových klubov, mimovládnych organizácií, združení mládeže, rodičov a rodiny.

Európska komisia (EK) prijala špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny na roky 2015-2016. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sú tieto odporúčania „štíhlejšie“. Dôvodom je, že EK sa chce zamerať na menej opatrení, no mieni ich dôslednejšie monitorovať.

odporúčaniach pre Slovensko sa EK sústredila na oblasti, ktoré považuje za kľúčové z makroekonomického pohľadu a v ktorých je možné podniknúť nejaké kroky v najbližších 12-18 mesiacoch. Medzi tieto oblastí patrí aj vzdelávanie.

 

Predseda vlády Robert Fico predstavil dňa 23. 5. na sneme vládnucej strany Smer opatrenia tzv. druhého sociálneho balíčka. Stúpnuť by mal príspevok na preplácanie nákladov na jasle, škôlku, či opatrovateľku, ktorý môžu dostávať rodičia detí do 3 rokov v prípade, že pracujú. Vláda vyčlení ďalšie peniaze aj na rozširovanie kapacít materských škôl a na výstavbu základných škôl modulového typu v regiónoch, kde je nedostatok školských kapacít. Ďalším opatrením budú príplatky na pobyt žiakov v škole prírode a v rámci lyžiarskych kurzov. Pobyty majú byť organizované v slovenských ubytovacích zariadeniach mimo hlavnú sezónu, aby oživili domáci turistický ruch.

Štátna školská inšpekcia odhalila na základných a stredných školách viacero finančných podvodov. Keďže nemá kompetenciu na vykonávanie ekonomickej kontroly, ide o prípady, ktoré sa jej podarilo odkryť popri inej inšpekčnej činnosti. Celkovú sumu, o ktorú boli verejné financie a daňovníci ukrátení vďaka týmto podvodom, odhadla hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová na 250 tis. eur.

Do prvej skupiny patria prípady, kedy sa stredná škola snaží získať žiakov nelegálne. Napríklad tak, že prijme aj tých, ktorí nemajú riadne ukončenú základnú školu. Na to, aby tento stav formálne zlegalizovala, podpíše dohodu s niektorou základnou školou, že si na nej žiaci základné vzdelanie doplnia v špeciálnom kurze. Ten sa však nezrealizuje a žiaci dostanú iba formálny doklad o jeho absolvovaní.

Ďalšou kategóriou sú tzv. „čierne duše“ v stredných školách. „V tomto školskom roku bolo do prvých ročníkov stredných škôl prijatých asi o 4-tisíc žiakov viac než bol počet absolventov 9. ročníka základných škôl. Teda prijatých ich bolo viac ako končilo,“ uviedla hlavná školská inšpektorka.

Podvody sa vyskytli aj v základných školách, napr. pri zaraďovaní žiakov do skupiny integrovaných žiakov. „Tu je zvýšený normatív. Išlo o prípady, kedy žiaci nespĺňali podmienky na integrované vzdelávanie, škola teda dostávala vyššie príspevky neoprávnene.  Časť základných škôl to robila úmyselne, niekde len zanedbali nejaké vyšetrenia,“ dodala inšpektorka.

Minister školstva Juraj Draxler uviedol, že na to, aby mohol rezort školstva vykonávať hlbšiu kontrolu škôl, potrebuje funkčný informačný systém. „V 21. storočí ako minister školstva jednoducho nemám k dispozícii systém, ktorý by mi ukázal, koľko máme možných duplicít, neviem porovnať školy medzi sebou, regióny medzi sebou, pretože k dispozícii máme iba veľmi hrubé údaje,” vysvetlil minister. Minister zároveň informoval, že na jeseň by mal rezortný informačný systém (RIS) konečne začať fungovať.

RIS, ktorý má nahradiť súčasný systém štatistického vykazovania, sa pripravuje už od roku 2000. Jeho realizáciu rozbehol v roku 2009 bývalý minister Ján Mikolaj s tým, že RIS bude hotový v roku 2010. Finalizácia systému sa však z roka na rok presúva a na problémy poukazuje už piaty minister, vrátane bývalého ministra Dušana Čaploviča, ktorý pôvodne sľuboval, že systém bude plne funkčný od januára 2014.

RIS by mal zároveň uľaviť učiteľom od zbytočnej byrokratickej záťaže. Rezort školstva im to sľuboval už pod vedením ministra Eugena Jurzycu v roku 2011, keď spustil na pôde Ústavu informácií a prognóz školstva tzv. projekt debyrokratizácie. Po výmene ministra o rok neskôr však projekt upadol do zabudnutia.

Teraz sa byrokraciou v školstve začal zaoberať minister Juraj Draxler. Na ministerstve školstva zriadil tzv. antibyrokratickú jednotku, pozostávajúcu z 13 učiteľov a riaditeľov škôl. „Uvedomujeme si, že v dôsledku postupného nárastu administratívnej záťaže zostáva učiteľom a riaditeľom stále menej času práve na to najpodstatnejšie – na prácu so žiakmi. Chcel by som už v tejto fáze poďakovať a oceniť ochotu členov pracovnej skupiny spolupracovať pri riešení aktuálnych problémov,“ povedal minister. Projekt znižovania administratívnej záťaže v základných a stredných školách riadi Inštitút vzdelávacej politiky, ktorého úlohou je pripraviť analytickú štúdiu s návrhmi na systémové opatrenia ale aj s príkladmi zahraničných skúseností s odstraňovaním administratívnej záťaže v školstve.

Na schôdzi parlamentu väčšina poslancov nepodporila návrh Martina Fronca, Moniky Gibalovej a Pavla Abrhana, aby školy, ktoré dosahujú vynikajúce výsledky v Testovaní 9 a v externej časti maturitnej skúšky dostávali normatív zvýšený o 10%.

Väčšina poslancov Národnej rady SR nepodporila ani návrh Martina Fronca, Pavla Hrušovského, Moniky Gibalovej a Pavla Abrhana na zavedenie školských autobusov, ktoré by prepravovali žiakov na školské vyučovanie a zo školského vyučovania domov a na školské aktivity mimo vyučovania, ako napr. športové súťaže, poznávacie zájazdy a exkurzie.

Do druhého čítania neprešiel v parlamente ani návrh poslancov Igora Matoviča, Eriky JurinovejRicharda Vašečku zaviesť pre žiakov a ich rodičov možnosť odmietnuť účasť na vyučovaní s obsahom zameraným na sexuálne správanie alebo poznatky o eutanázii.

 

Všimli sme si

 Profesori Guy ClaxtonBill Lucas píšu vo svojej najnovšej knihe Educating Ruby: What our children really need to learn o tom, čo treba učiť dnešných žiakov, aby boli dobre pripravení na život v budúcnosti. Predstavujú v nej tzv. character curriculum – kurikulum pestovania charakteru, ktoré sa má sústrediť na rozvoj 7 základných kompetencií:

 confidence – sebadôvera,
 curiosity – zvedavosť,
 collaboration – spolupráca,
 communication – komunikácia,
 creativity – kreativita,
 commitment – zaujatie,
 craftsmanship – dobrá práca.

Podľa autorov by malo byť pestovanie týchto „sedem c“ samozrejmosťou v každej škole.

 Tohtoročná expertná správa o nastupujúcich trendoch vo vzdelávaní Horizon Report 2015 identifikuje okrem rôznych inovácií aj prekážky, ktoré môžu byť brzdou kreatívneho rozvoja v oblasti vzdelávania.

Autori správy upozorňujú, že v blízkej budúcnosti bude potrebné klásť čoraz väčší dôraz na učenie, ktoré ide viac do hĺbky, podporuje u žiakov schopnosť spolupráce a pri ktorom žiaci nebudú iba „konzumentmi“ výučby, ale sa stanú jej spolutvorcami. Na to bude potrebné vytvárať oveľa viac príležitostí na intenzívnejšie prepájanie výučby s reálnym svetom, podporovať u žiakov komplexné myslenie, systémové uvažovanie a schopnosť vedieť využiť jednotlivé poznatky v praxi. Jedným zo základných predpokladov takejto premeny vo vzdelávaní je aj zmena roly učiteľa – z autoritatívneho prednášajúceho na sprevádzajúceho mentora.

 

Pripravujeme

 Pokračujeme vo zverejňovaní správ o zisteniach z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní na Slovensku. V poradí druhá správa bude médiám prezentovaná tento štvrtok, kedy ju zároveň od nás dostanú aj všetci odoberatelia nášho pravidelného prehľadu o dianí v školstve prostredníctvom špeciálneho newslettra.

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 Z podnetov zozbieraných v kampani chceme vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Na pokračovanie potrebujeme vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom. Podporte nás!

Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015  partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme!

 

 

 

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk

Pridajte svoj názor aj vy

Podporte kampaň

Týždeň v školstve mailom

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top