Čo priniesol týždeň 1. 6. – 7. 6. 2015

Čo priniesol týždeň <br>1. 6. – 7. 6. 2015

Čo priniesol týždeň
1. 6. – 7. 6. 2015

Žiadne komentáre na Čo priniesol týždeň
1. 6. – 7. 6. 2015

Témy týždňa

Kampaň Chceme vedieť viac zverejnila tretiu správu z prieskumu verejnej mienky  Myšlienky kampane rezonovali vo viacerých médiách  Deti mali sviatok, dospelí ich aspoň v jeden deň v roku  vypočuli  Minister školstva navštívil Rusko  Prijímanie žiakov na stredné školy sa v počas tejto vlády nezmení  Prezident vymenoval nových vysokoškolských profesorov

 

Výrok týždňa

„Konferencia, na ktorú som prijal pozvanie, má názov Učiteľ nie je Google. Treba si však uvedomiť, že ani žiak nie je Google. Vedomosti nie sú všetko. Nám v našich školách veľmi záleží aj na tom, aby si deti budovali dobré vzťahy, aby vedeli spolupracovať, komunikovať so svojim okolím, navzájom si pomáhali. Na Novom Zélande používame tzv. otvorené kurikulum, postavené na troch princípoch – na partnerstve, participácii a pocite bezpečia, prijatia. Na deti nazeráme holisticky, komplexne a umožňujeme im ísť v učive aj do hĺbky, ponúkame im čas a priestor na to, aby sa mohli venovať tomu, čo ich baví, o čo majú záujem. Veľmi dôležitá je atmosféra na škole, pretože tam, kde sa všetci cítia dobre, tam sa všetkým oveľa viac darí – učiteľom aj žiakom. Preto sa snažíme nielen podporovať komunikáciu u detí, ale im dávať aj dostatok príležitostí na to, aby mohli vyjadriť svoj názor a aby sa cítili byť vypočuté.“

Marek Tesar
Pedagogická fakulta Univerzity v Aucklande
v referáte Heterogenity vo vzdelávaní na konferencii v Bratislave | 4. 6. 2015

 

Výber z udalostí

 Zlepšenie prístupu učiteľov k žiakom a viac spolupráce medzi rodinami a školami sú požiadavky, ktoré ľudia kladú na naše školy. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky realizovaného v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Otázky sa zameriavali na predstavy ľudí o učiteľskej profesii, na očakávania a nároky, ktoré sa na učiteľov kladú, ako aj na podmienky, v ktorých by mali pracovať.

Zistenia z prieskumu ukázali, že väčšina ľudí sa prikláňa k názoru, že dobrí učitelia by mali vedieť zohľadniť potreby rôznych detí, nielen identifikovať najväčšie talenty v triede a že deti by mali viesť k vzájomnej spolupráci. Ďalšie zistenia nájdete v tretej zo série správ o zisteniach z prieskumu, ktoré postupne v rámci kampane zverejňujeme.

 OECD prednedávnom zisťovala súvislosti medzi úspešnosťou žiakov v medzinárodných testovaniach a tým, či sa cítia byť v škole šťastné. Zostavila rebríček krajín s najlepšími výsledkami a najšťastnejšími deťmi a najhoršími výsledkami a najmenej šťastnými deťmi.

O možných súvislostiach medzi nelichotivým umiestnením Slovenska v tomto rebríčku a zisteniami z kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku uvažoval Peter Dráľ v Denníku N: „Deťom chýba napríklad viac pohybu. Toto nám deti povedali v každej jednej škole. Riešením však nie je viac hodín telesnej výchovy, ani podpora lyžiarskych či plaveckých výcvikov. Zdynamizovať sa musí celé vyučovanie. V 21. storočí, kedy máme byť flexibilní, dynamickí a vynaliezaví je nonsens vzdelávať tak, že sa celý deň sedí v lavici a počúva.“

 O potrebných zmenách v školstve, ako aj o našej snahe rozprúdiť verejnú diskusiu o budúcnosti vzdelávania prostredníctvom kampane, písal aj časopis .týždeň. „Cieľom dlhodobého projektu Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku je mapovať predstavy verejnosti o školstve, aby sa prípadná rekonštrukcia pokazenej reformy diala bez zbytočných komunikačných chýb,“ predstavil Martin Mojžiš jeden z cieľov kampane v článku Krajina bez ideí?

 O budúcnosti vzdelávania na Slovensku diskutovali s moderátorom Fedorom Blaščákom v relácii Rádia FM Chrobák v hlave Peter Dráľ, člen tímu kampane Chceme vedieť viac  a Viera Kalmárová, riaditeľka Štátnej školskej inšpekcie. Zo záznamu sa k diskusii pridali tiež vysokoškolský pedagóg Erich Mistrík, riaditeľ spoločnosti Exam testing Vladimír Burjan, český vzdelávací expert Tomáš Feřtek a učiteľ a tréner budúcich učiteľov David Králik. Audiozáznam diskusie si môžete vypočuť aj na webe kampane.

 V pondelok 1. júna oslavovali svoj sviatok najmä deti. Medzinárodný deň detí je od roku 2012 zároveň aj za Svetovým dňom rodičov. Tento sviatok bol dobrou príležitosťou na zamyslenie, ako sa k deťom správame počas zvyšných dní v roku.

„V prvých rokoch života deti učíme chodiť a rozprávať, aby sme im potom na dlhé roky zakazovali voľne sa hýbať a pýtať. A potom sa ešte čudujeme, že ako dospelí sa v rôznych inštitúciách a každodenných situáciách radšej ani neozvú. V prevládajúcom vnímaní totiž stále „vyrušuje“ ten, kto sa pýta, a nie ten, čo nepočúva,“ uvažoval v článku na webe kampane „My by sme sa aj pýtali…“ Peter Dráľ.

 A čo hovoria deti, keď na to dostanú príležitosť? V odpovediach na otázky Denníka N rozprávali aj o tom, čo by v školách najradšej zmenili:

Adam, 12: Nepovinná hudobná výchova.
Pavla, 12: Dlhšie prestávky.
Elena, 15: Výlety, exkurzie – aby sme v kvarte nemohli niekde prespať, to je smutné. Nemáme ani exkurzie do zahraničia. Zbytočne veľa písomiek.
Andrej, 15: Systém, ako učitelia učia predmety. Bolo by pekné a aj zaujímavejšie, keby učili s humorom.
Sára, 14: Chcela by som, aby si žiaci mohli vybrať, aké predmety sa budú učiť. Keď nám nejaký predmet nejde, nezaujíma nás a nepotrebujeme ho, prečo sa ho musíme učiť?
Nino, 17: Ukázať študentom bežný deň toho-ktorého zamestnanca, nech majú aspoň trochu reálnu predstavu o budúcom povolaní.
Adrian, 17: Možno niektorých učiteľov.
Tereza, 12: Ísť na obed bez dozoru profesorov.
Kristína, 12: Jedáleň a jedlo, čo tam varia.

 Minister školstva Juraj Draxler sprevádzal spolu s ministrom zahraničia Miroslavom Lajčákom a ministrom životného prostredia Petrom Žigom predsedu vlády Roberta Fica na návšteve Ruskej federácie. Minister školstva podpísal s ruskou stranou memorandum o spolupráci, ktoré umožní financovať recipročné stáže vedeckých pracovníkov a otvoril rokovania o problematickom cyklotrónovom centre. „Ruská strana prisľúbila, že nám pomôže nájsť alternatívne riešenie, spočívajúce vo využití zariadenia na území Ruskej federácie,“ povedal Juraj Draxler.

 Pod záštitou predsedu Národnej rady SR Petra Pellegriniho sa konalo vyhlásenie výsledkov 6. ročníka celoslovenskej literárnej a výtvarnej súťaže Svätoplukovo kráľovstvo ožíva, ktorú pravidelne organizuje Základná škola s materskou školou kráľa Svätopluka v Šintave. „Súťaž povzbudzuje k budovaniu národnej hrdosti, vlastenectva, je príspevkom k sebareflexii našej národnej identity, orientuje pozornosť žiakov na aktuálne témy v našej spoločnosti a významné historické medzníky,“ povedal riaditeľ školy Martin Bodis. Podujatie otvorili hymnou Matice slovenskej, ktorá je vyhlasovateľom súťaže.

 Ministerstvo školstva nebude v tomto volebnom období presadzovať jednotné prijímacie testy na stredné školy. Chystaná zmena, od ktorej si rezort školstva sľuboval prísnejšie sito v prijímaní žiakov na gymnáziá, si podľa ministra Juraja Draxlera vyžaduje dlhší čas na prípravu. Rozhodnutie o tom, či a ako sa prijímačky sprísnia, preto presúva na budúcu vládu, avšak s tým, že pripraví podklady pre svojho nástupcu. „Zmenu prediskutujeme so školským prostredím a všetko nachystáme tak, aby sa hneď po voľbách mohla prijať príslušná legislatíva,“ uviedol minister školstva.

 Prezident Andrej Kiska vymenoval 26 nových vysokoškolských profesorov. V príhovore počas slávnostného ceremoniálu zdôraznil, že aj od nich závisí budúcnosť slovenského školstva: „Žiaľ, Slovensko dnes nepatrí ku krajinám s najlepším školstvom. Budúcnosť našej krajiny, pokiaľ hovoríme o budúcnosti školstva, je neistá. Ja som presvedčený o tom, že sa s tým nesmieme zmieriť. To, čo sa podarilo vo Fínsku, v Singapure, sčasti aj v Poľsku, sa môže podariť aj na Slovensku. Na to však potrebujeme veľa malých krokov, ktoré musíme byť odhodlaní spraviť. Chcem veriť, že aj tento dnešný krok – vaše menovanie – je jedným z krokov, ktoré povedú k tak očakávanej zmene.“

Všimli sme si

 Kampaň Chceme vedieť viac prehlbuje potrebnú diskusiu o tom, kam smeruje naše školstvo a vo verejnosti vyvoláva hlad po zmene. „Opäť sa raz začalo hovoriť o školstve trochu viac, ako býva zvykom. Na svedomí to má ďalší prieskum zameraný na rodičov a žiakov, ktorí si povedali svoj názor. Dosť už bolo analýz, prieskumov ale aj diskusií. Veď diskutujeme už dlhé roky a sme stále tam, kde sme aj boli, alebo skôr sme na tom horšie, čo potvrdil aj prieskum. Napriek množstvu diskutujúcich odborníkov sa nič zásadné neudialo. Už by sa konečne žiadalo aspoň načrtnúť dlhodobú stratégiu rozvoja školstva, ktorá by sa napĺňala bez ohľadu na to, kto by bol momentálne vo vláde. Prestaňme už diskutovať o tom, ako je na tom školstvo zle, a začnime to konečne riešiť,“ píše Branislav Grőhling vo svojom blogu.

 „Dnes sa v školách uprednostňuje výkon. To, aby deti boli matematicky zdatné, vedeli slovenčinu a cudzie jazyky, ale sociálnym zručnostiam, aby vedeli vychádzať s ľuďmi, tomu sa venuje málo priestoru“, povedala učiteľka špeciálnej školy v Nitre Zita Klocková, účastníčka tréningu učiteľov v rámci projektu Učíme s radosťou – Rešpektovať a byť rešpektovaný. Tréning pomáha učiteľom porozumieť problematickým situáciám v triede a odkrýva príčiny mnohých nedorozumení.

„Agresivita je rodná sestra úzkosti a neistoty. Ak sa deti budú cítiť neisté, ak budú zažívať úzkosti, nebudú sa cítiť bezpečne, budú sa správať agresívne. Ak pôjdeme s deťmi stále do boja, teda kto z koho, deti s nami budú bojovať. A čím sú staršie, tým to vedia lepšie,“ vysvetlila trénerka Mirka Kumančíková. „Učitelia málo poznajú biológiu učenia, teda to, prečo máme najprv vytvárať bezpečné prostredie a atmosféru podporujúcu učenie. Že to nie je len preto, aby sme sa dobre cítili, ale že je to predpoklad dobrého výkonu,“ dodala trénerka Táňa Piovarčiová.

 Portál Eduin priniesol súhrnné informácie o medzinárodnom kongrese Európskej asociácie rodičov (EPA), ktorý sa konal v dňoch 24. a 25. 4. 2015 v Prahe. Témou kongresu bola podpora rodičov vo vzdelávaní detí. Účastníci kongresu sa zhodli na tom, že participácia rodičov vo vzdelávaní je jedným z nevyhnutných predpokladov nielen úspešného napredovania detí v školách, ale aj rozvoja kultúry medziľudských vzťahov a vytvárania pozitívnej klímy v školskom prostredí.

Spolupráca rodiny a školy je zásadná taktiež v prípade rodičov s nízkym socioekonomickým statusom a rodičov detí so zdravotným postihnutím a špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. Príklady dobrej praxe ukazujú, že čím skôr sa ich podarí vtiahnuť do života školskej komunity a posilniť tak vzájomnú dôveru a spoluprácu, tým lepšie sú výsledky ich detí v škole a nezriedka sa zlepší aj celková situácia rodiny.

 O dôležitosti spolupráce jednotlivých aktérov vo vzdelávaní – detí, ich rodičov, učiteľov, zástupcov miestnej samosprávy a ďalších občanov danej obce či mesta – hovoril na konferencii Učiteľ nie je Google Marek Tesar z Nového Zélandu aj v rámci workshopov. Predstavil viaceré školy, na príklade ktorých ukázal, ako sa novozélandské základné školy postupne transformujú na tzv. komunitný priestor, ktorý reaguje na potreby detí, korešponduje s okolitou prírodou a vytvára príležitosti na stretávanie sa celých rodín.

Nové školské budovy sa stavajú a staršie rekonštruujú tak, aby školská architektúra podporovala učenie v súlade s novými princípmi a hodnotami, ukotvenými v inovovanom novozélandskom kurikule. V školách vznikajú otvorené priestory, tzv. learning hubs, v ktorých sa učí, vzájomne komunikuje a spolupracuje okolo 120 detí a viacero pedagógov bez toho, aby sa vyrušovali či prekážali si v učení. Pozrite si video o tom, ako to môže fungovať:

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=uCAQogurko0[/youtube]

 

Pripravujeme

 Pokračujeme vo zverejňovaní správ o zisteniach z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní na Slovensku. V poradí štvrtá správa bude médiám prezentovaná na budúci týždeň, kedy ju zároveň od nás dostanú aj všetci odberatelia nášho pravidelného prehľadu o dianí v školstve prostredníctvom špeciálneho newslettra.

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 Z podnetov zozbieraných v kampani chceme vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Na pokračovanie potrebujeme vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom. Podporte nás!

Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015  partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme!

 

 

 

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk

Pridajte svoj názor aj vy

Napíšte komentár

Podporte kampaň

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top