Čo priniesol týždeň 15. 6. – 21. 6. 2015

Čo priniesol týždeň <br />15. 6. – 21. 6. 2015

Čo priniesol týždeň
15. 6. – 21. 6. 2015

Komentáre ()

Témy týždňa

Prezident odporúča venovať viac pozornosti deťom na základných školách  Rodičia a učitelia požadujú, aby minister školstva stiahol novelu školského zákona z parlamentu  Ministerstvo školstva navrhuje posilniť opatrenia proti diskriminácii rómskych žiakov  Vláda vyčlení dotáciu na špeciálne materské školy

Výrok týždňa

„Dnes sa chcem osobitne prihovoriť za pozornosť základnému školstvu. Aj preto, že stojí v tieni, a neoprávnene. Základnými školami prechádzajú všetky naše deti, a čo pokazíme tam, už stredná škola nezachráni. Zdá sa mi, že je to práve základné školstvo, ktoré potrebuje dostať naozaj silný impulz v krátkom čase. Nemusíme vymýšľať nové radikálne ciele. Len musíme opustiť predstavu, že deti a svet, v ktorom vyrastajú, sa prispôsobia našim školám. Učitelia by mali dostať viac slobody a podpory, aby sa mohli venovať deťom podľa ich individuálnych potrieb. Aby mali všetky deti príležitosť učivo zvládnuť, aby mohli primerane rozvíjať vlastné schopnosti a zručnosti. Aby základné školy motivovali a rozvíjali potenciál nadaných a schopnejších detí, a pomáhali tým deťom, ktoré potrebujú podporu.“

Andrej Kiska
prezident
Správe o stave republiky, ktorú predniesol v Národnej rade SR | 18. 6. 2015

 

Pozrite si záznam z vystúpenia prezidenta v parlamente na tému školstvo:

 

Výber z udalostí

 Hodnoty, ktoré ľudia vyznávajú a predstavy, ktoré o budúcnosti majú, ovplyvňujú aj ich pohľad na vzdelávanie. V prieskume verejnej mienky, ktorý sme realizovali v rámci kampane Chceme vedieť viac, sme preto zisťovali názory reprezentatívnej vzorky respondentov slovenskej spoločnosti aj na to, čo prinesie budúcnosť, čo bude dôležité pre šťastný život a aký vplyv bude mať štát na životy ľudí a na podobu vzdelávania. Zistenia sme zverejnili v štvrtej správe z prieskumu.

 Rodičia a učitelia spustili ďalšiu spoločnú petíciu proti okliešťovaniu kompetencií školských rád a posilňovaniu kompetencií zriaďovateľov pri voľbe riaditeľov škôl.  „Vyzývame ministra školstva Juraja Draxlera, aby v prípade, že v druhom čítaní bude schválený pozmeňujúci návrh, ktorý nad rámec predloženého návrhu ešte viac zhorší postavenie školskej samosprávy, stiahol návrh zákona ako celok pred tretím čítaním z parlamentu,” žiadajú signatári petície. Petíciu podporilo v priebehu minulého týždňa vyše 2500 ľudí a podpisová akcia stále pokračuje.

V prípade, že parlament odsúhlasí silnejšie právomoci pre zriaďovateľov škôl, predložia organizátori petície svoje argumenty prezidentovi SR ako podklad pri rozhodovaní, či zákon vráti do Národnej rady SR na opätovné prerokovanie.

 Poslanec Národnej rady SR Ľubomír Petrák predložil pozmeňujúci návrh, ktorým sa majú posilniť právomoci zriaďovateľov nad rámec predloženého návrhu z dielne ministerstva školstva.  Pozrite si reportáž RTVS o tom, ako tento návrh ešte viac okliešti školskú samosprávu:

 

 Ministerstvo školstva zareagovalo na začatie konania Európskej komisie voči Slovenskej republike v súvislosti s diskrimináciou rómskych detí vo vzdelávaní. Jednou z výhrad komisie je napríklad nadmerné umiestňovanie rómskych žiakov do špeciálnych škôl, a to aj v prípade, že sa u nich nepreukáže mentálne postihnutie.

Podľa ministerstva, ktoré doteraz kritiku domácich aj zahraničných expertov za diskrimináciu Rómov odmietalo ako neopodstatnenú, má priniesť nápravu  5 opatrení, ktoré budú narýchlo zakomponované do novely školského zákona, o ktorej aktuálne rokuje parlament:

 pôvod zo sociálne znevýhodneného prostredia nesmie byť dôvodom na zaradenie dieťaťa do špeciálnej škôlky či školy;
 žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia musia byť zaraďovaní do bežných tried medzi ostatných žiakov;
 špecializované triedy budú slúžiť len na krátkodobé vyrovnávanie rozdielov žiakov vo vedomostiach a zručnostiach a žiaci v nich budú môcť byť zaradení maximálne na 1 rok;
 príspevok na žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia dostanú školy iba v prípade, že bude tento žiak zaradený do bežnej triedy;
 sprísni sa kontrolný mechanizmus štátu nad diagnostikou odborných poradní  prostredníctvom Štátnej školskej inšpekcie.

Obrat v rétorike ministerstva školstva nastal po predošlej argumentácii slovenskej vlády v odpovedi na podnet Európskej komisie, ktorá okrem iného obsahovala tvrdenie, že rómske deti končia častejšie v špeciálnych školách aj pre to, lebo v osadách dochádza často k incestu.

 Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity navrhované opatrenia rezortu školstva privítal. „Vítame, že ministerstvo školstva sa začalo zaoberať problémom oddeľovania rómskych detí a ich zaraďovania do špeciálnych škôl. Je pozitívne, že opatrenia sa sústreďujú na konkrétne aktivity proti segregácii a sprísňujú kontrolu nad zaraďovaním detí do špeciálnych škôl a ich diagnostiku. Za negatívum čiastočne považujem, že tieto zmeny  nepredstavujú komplexný balík opatrení vo vzdelávaní rómskych detí. V predloženom zozname chýba legislatívne zabezpečenie povinnej predškolskej výchovy od 3 rokov pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a účasť na celodennom výchovnom systéme, ktorý by deťom poskytol priestor a odborný dohľad nad prípravou na vyučovanie na nasledujúci deň,“ uviedol k navrhovaným opatreniam ministerstva školstva Peter Pollák, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity.

 Bývalá splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Klára Orgovánová považuje opatrenia za málo razantné, vníma ich však ako dôležitý signál o tom, že ministerstvo konečne pripúšťa, že problém, na ktorý upozorňujú experti, mimovládne organizácie a Úrad verejného ochrancu práv už niekoľko rokov, skutočne existuje. „Ak sa chce alkoholik začať liečiť, musí si priznať, že pije, až potom môže nastať dobrá liečba. Ministerstvo školstva urobilo veľmi dobrý krok, keď uznalo, že je tu segregácia rómskych detí a rozhodlo sa ju riešiť,“ povedala v relácii Rádia Slovensko K veci.

 Riaditeľ organizácie EduRoma Vlado Rafael hodnotí opatrenia ministerstva školstva ako nedostatočné. Zmena zákona podľa neho ešte neznamená, že sa zmení aj zaužívaná prax. Zákon napríklad už dnes vraví, že segregácia Rómov je neprípustná, v praxi k nej však napriek tomu dochádza. Za problém považuje aj skutočnosť, že štát nedokáže kontrolovať diagnostiku detí, na základe ktorej sa rómski žiaci do špeciálnych škôl dostávajú: „Psychológovia sú svet vo svete a ani samotný minister nevie, či to robia dobre alebo zle. Aby to inšpekcia dokázala preveriť, musela by mať silný tím odborníkov, ktorí jej v tejto chvíli chýbajú.“  Ďalej uviedol, že Európska komisia nám nevyčíta len časté umiestňovanie detí z osád do špeciálnych škôl. „Vyčítala nám aj iné veci. Oddelené jedálne, oddelené vchody pre rómskych žiakov či vytváranie umelých školských obvodov,” dodal Vlado Rafael.

 O najnovšie opatrenia ministerstva školstva na riešenie diskriminácie rómskych žiakov sa zaujímal aj Komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks, ktorý navštívil ministra školstva Juraja Draxlera.

 Ministerstvo školstva pripustilo existenciu aj ďalšieho problému, na ktorý dlhodobo upozorňujeme aj v rámci kampane Chceme vedieť viac prostredníctvom  skutočných príbehov detí so zdravotným postihnutímodborných diskusií.

„Nie len v „bežných“ škôlkach sa rodičia stretávajú s odmietnutím. Nedostatočné možnosti majú aj materské školy, ktoré navštevujú autistické deti či deti so závažným telesným postihnutím. Pritom pre ne je predškolská starostlivosť nevyhnutným predpokladom následného zaškolenia a vzdelávania počas plnenia povinnej školskej dochádzky,“ povedal minister školstva Juraj Draxler v súvislosti s informáciou, že vláda vyčlení pol milióna eur na skvalitnenie vybraných špeciálnych materských škôl.

 V tomto roku rodičia zapísali do základných škôl 60 980 detí. Začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky bol odložený spolu 5 033 deťom, ďalších 3 259 budúcich školákov zaradia do nultého ročníka ZŠ. Zápisy do základných škôl prebiehali v januári, od budúceho roka sa zápis presunie na mesiac apríl.

 

Všimli sme si

 „Aby mal prejav prezidenta skutočnú váhu, musí vyvolať diskusiu. Ak totiž chceme, aby poslanci a vláda urobili potrebné kroky, tak sa o vzdelávaní musíme začať rozprávať. Nie opakovať staré známe pravdy o tom, ako to je všetko zlé. Poďme sa rozprávať o tom, ako by malo vyzerať naše školstvo, to na ktoré by sme boli všetci hrdí. Hocikedy, keď sa stretneme s priateľmi, keď budeme s rodinou, či s kolegami. Myslím si, že to má veľký zmysel. Myslím si dokonca, že keď sa téma školstva bude pravidelne a často diskutovať, tak má veľkú možnosť stať sa celospoločenskou témou číslo jedna. Prečo? Pretože čo je dôležitejšie ako to, ako deti prežívajú svoje detstvo a prípravu na budúci život?,“ napísal v blogu Ivan Sakin.

 Lucia Okoličányová, zakladateľka Slovenskej asociácie Nordic Walking a mama adoptovaného rómskeho chlapca v rozhovore pre Denník N povedala: Myslím si, že každé dieťa je dieťa a malo by dostať šancu. Všeobecne by sme si mali pomáhať. Ak nestrádam a viem sa uživiť, prečo by som nedala pár eur na charitu? Heslo “musíme si pomáhať” je podľa mňa skvelý základ. Začína to tým, že otvorím dvere mamičke s kočíkom alebo sa na niekoho na ulici usmejem, nemusíme si hneď brať všetci deti z detských domovov. Ak by sme všetci robili už len maličkosti, viete si predstaviť, ako by nám tu bolo dobre?“

 Výskumníci z americkej spoločnosti Educational Testing Service (ETS), ktorá pripravuje testy na overovanie výsledkov vzdelávania National Assessment of Educational Progress (NAEP), predstavili nový prvok, ktorým plánujú doplniť testy v roku 2017. Okrem naučených vedomostí  a zručností chcú testami zisťovať aj mieru vytrvalosti žiakov (grit), ich vôlu učiť sa, ale aj odkrývať klímu školy a sociálno-ekonomický status rodín žiakov.

Autorka termínu „grit“ psychologička Angela Lee Duckworth však v článku zverejnenom v časopise Educational Researcher upozorňuje na to, že obvykle využívané metódy na zisťovanie nekognitívnych dát nie sú veľmi vhodné na celoplošné testovanie žiakov. Taktiež varuje pred využívaním výsledkov takéhoto testovania na posudzovanie kvality učiteľov, pripravenosti žiakov na ďalšie štúdium či porovnávanie škôl a vytváranie rebríčkov.

 Iniciatíva Harvard Family Research Project zverejnila sériu štúdií zameraných na mimoškolské programy pre deti, či už popoludňajšie alebo prázdninové. Autori štúdií identifikovali 4 dimenzie, ktoré takéto programy rozvíjajú:

1. kognitívna – získavanie nových vedomostí a zručností;
2. behaviorálna – pestovanie zodpovednosti, vytrvalosti a spolupráce;
3. sociálna – zapojenie do života komunity;
4. emocionálna – vytváranie vzťahov.

Na základe pozorovaných praktických skúseností autori štúdií odporúčajú tvorcom programov dodržiavať niekoľko základných pravidiel:

 ponúkať nový a zaujímavý obsah, vytvárať programy „šité na mieru“ konkrétnym deťom;
 pri konkrétnych činnostiach deti povzbudzovať;
 poskytnúť deťom zábavné a uvoľnené  prostredie, ponúkať rôzne spôsoby učenia a zároveň vytvoriť štruktúru činností s istou mierou rutiny, ktorú deti potrebujú;
 podporovať vrstovnícku komunikáciu a spoluprácu, pestovať pocit komunity;
 aktívne rozvíjať dobré vzťahy medzi deťmi a dospelými.

 

Udialo sa v tíme kampane

 Spoluiniciátorka kampane a členka nášho tímu Zuzana Zimenová sa rozhodla prijať ponuku na aktívne ovplyvňovanie vzdelávacej politiky prostredníctvom konkrétnej politickej strany. Z tohto dôvodu sa už nebude spolupodieľať na aktivitách kampane, zameraných na posilnenie verejnej diskusie o vzdelávaní, no bude aj naďalej spoluautorkou viacerých rozpracovaných výstupov, do ktorých prispela svojou odbornou expertízou aj cenným osobným vkladom.

„V oblasti vzdelávacej politiky sa pohybujem už niekoľko rokov ako nezávislá analytička a autorka viacerých koncepčných návrhov a školských právnych predpisov. Ponuku na spoluprácu so stranou Sieť na pozícii vedúcej pracovnej skupiny pre oblasť vzdelávania som prijala preto, lebo ju vnímam ako príležitosť na zintenzívnenie mojej doterajšej snahy presadiť v školstve pozitívne zmeny a možnosť pokúsiť sa veci reálne ovplyvniť, nielen ich iba pripomienkovať a komentovať,“  vysvetlila Zuzana svoje rozhodnutie ďalej niesť tému vzdelávania ako nezávislá expertka strany Sieť.

„Zuzane prajeme veľa úspechov v jej ďalšom pôsobení  a v duchu našej kampane jej sľubujeme, že budeme chcieť vedieť viac o všetkom, čo v tejto oblasti ponúkne. Jej slová a činy budú pod naším drobnohľadom rovnako ako slová a činy všetkých ostatných aktérov vo vzdelávaní,“  uviedli Elena Gallová KriglerováPeter Dráľ na webe kampane.

 

Pripravujeme

 V doterajších aktivitách kampane budeme pokračovať aj v ďalšom školskom roku.

 Súhrnné zistenia zo všetkých čiastkových aktivít kampane, doplnené o  dáta s reprezentatívneho prieskumu, predstavíme v Atlase predstáv verejnosti o budúcnosti vzdelávania v priebehu jesene 2015.

 Prajeme Vám príjemne strávený čas prázdnin a letných dovoleniek a s ďalším newslettrom sa ohlásime opäť v septembri.

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte pokračovanie našich aktivít!

 Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme i Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá taktiež podporila časť našich aktivít týkajúcich sa prezentácie zistení z prieskumu.

Z podnetov zozbieraných v kampani chceme vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Na pokračovanie potrebujeme vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom. Podporte nás!

 

 

 

Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk

Pridajte svoj názor aj vy

Podporte kampaň

Týždeň v školstve mailom

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top