Čo priniesol týždeň 14. 9. – 20. 9. 2015

Čo priniesol týždeň <br>14. 9. – 20. 9. 2015

Čo priniesol týždeň
14. 9. – 20. 9. 2015

Žiadne komentáre na Čo priniesol týždeň
14. 9. – 20. 9. 2015

 

Témy týždňa

Kampaň potrebuje aj vašu podporu  Štát motivuje mladých ľudí na štúdium vedy a techniky  Spory o riadenie a financovanie vedy a výskumu pretrvávajú  Štát láka absolventov prestížnych univerzít a expertov na návrat domov  Lepší zárobok nie je jediným a často ani najdôležitejším dôvodom na odchod  Pripravujú sa národné projekty vo vzdelávaní pre programovacie obdobie 2014-2020

 

Výrok týždňa

„Veľa vedcov sa bojí postaviť na vlastné nohy, pretože si veľmi dobre uvedomujú riziká. Nevedia tiež, ako funguje trh s inováciami, ako sa v biznise orientovať, ako uzatvárať partnerstvá a koho osloviť. (…) Nepremýšľať v rozmeroch maličkého akvária, v ktorom žijem, keď je možné plávať v obrovskom oceáne. Cestou však nemusí byť založenie firmy za každú cenu, veď tá naša miestna kultúra start-upov s triviálnymi produktmi je už smiešna. Možnosťou je aj malá technologická vzbura zamestnancov v existujúcom prostredí, ktorí chcú robiť na veciach hýbajúcich svetom, prieť sa s kolegami, ktorí majú úroveň a chuť pracovať na sebe. To si ale vyžaduje osvietených, nie cez bratrancov dosadených šéfov, a aj nejakú tú technologicky zrelú firmu, ktorých ale u nás tiež nie je ako hviezd vo vesmíre.“

Robert Mistrík
vedec a podnikateľ
rozhovore pre týždenník Trend | 18. 9. 2015

 

Výber z udalostí

 Prevažujúci názor verejnosti, že naše školstvo iba prešľapuje na mieste alebo dokonca ide zlým smerom, môžeme zmeniť len my sami.  Preto sa kampaňou Chceme vedieť viac snažíme dosiahnuť, aby sa vzdelávanie na Slovensku po 25 rokoch stalo ozajstnou celospoločenskou prioritou. Mnoho našich aktivít sme doteraz robili dobrovoľnícky a vo voľnom čase, na prípravu ďalších aktivít a výstupov z kampane však potrebujeme aj Vašu pomoc.

Príbeh našej kampane v angličtine približujeme medzinárodnému publiku v internetovom magazíne V4 Revue.

 Štát sa snaží popularizovať vedu a techniku a prilákať mladých ľudí na štúdium vedeckých a technických odborov. Na jeseň sa uskutoční Noc výskumníkov, Týždeň vedy a techniky, celoštátna súťažná prehliadka Festival vedy a techniky AMAVET aj vedecká roadshow po slovenských mestách či medzinárodné sympózium o inováciách, technologickej spolupráci a transfere technológií medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy.

Slovenská veda a výskum však nie sú v dobrej kondícii a ich napredovaniu bránia aj kompetenčné spory, nedotiahnutá legislatíva, závislosť výskumných ústavov a univerzít od štátnych zdrojov a eurofondov,  ako aj slabé prepojenie výskumu s biznisom. Konkrétne prekážky na začiatku septembra pre týždenník Trend opísal generálny riaditeľ Centra vedecko-technických informácií a profesor na Prírodovedeckej fakulte UK Ján Turňa.

„Akýkoľvek náznak podnikateľskej činnosti sa podrobne vykazuje. Čo, koľko, ako, za koľko sa využívalo, či bolo všetko riadne obstarané a zaplatené škole. Dôvodom je snaha zabezpečiť, aby verejné prostriedky a z nich zakúpené zariadenia a materiál neboli zneužité na komerčnú činnosť. Administratívy, ktorá sprevádza prácu pre súkromný sektor, je viac ako za socializmu. V prípade menších financií na to ľudia potom radšej rezignujú. Alebo urobia zákazku mimo školy. Ak by sme videli aj toto zapojenie vysokoškolských pracovníkov, výkon vo výskume by bol vyšší,“ uviedol Turňa.

 Rezort školstva nepovažuje za potrebné novelizovať zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. Na návrh ministra školstva Juraja Draxlera mu vláda zrušila túto úlohu. V zdôvodnení ministerstvo uvádza, že na organizáciu a financovanie výskumu a vývoja na Slovensku postačuje platná legislatíva.

S tým nesúhlasia splnomocnenec vlády SR pre výskum a inovácie Jaromír Pastorek a Klub 500, ktorí považujú zásadné zmeny legislatívy v oblasti vedy, výskumu a inovácií na Slovensku za nevyhnutné. Odvolávajú sa pri tom na výhrady Európskej komisie, ktorá nám vyčíta roztrieštený systém riadenia a chýbajúci systém hodnotenia.

Od mája pretrváva spor o to, akým spôsobom sa bude veda a výskum na Slovensku riadiť a kto bude rozhodovať o tokoch peňazí. Z tohto dôvodu nebol prijatý Akčný plán implementácie Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR na roky 2014 – 2016, ktorý je nevyhnutný na čerpanie eurofondov. Plán, ktorý pripravili rezorty školstva a hospodárstva podľa Klubu 500 nie je v súlade s filozofiou prijatej stratégie. Za rezortom školstva naopak stoja univerzity aj Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied.

V Rade Výskumnej agentúry, ktorá bude eurofondy v oblasti výskumu a inovácií prerozdeľovať, majú mať od septembra zastúpenie aj zamestnávateľské zväzy a združenia. Tie však požadujú, aby vedu a výskum riadil úrad vlády a splnomocnenec pre výskum a inovácie. Splnomocnenec Jaromír Pastorek predtým pôsobil ako predseda SAV. Na mimoriadnom rokovaní Snemu SAV v decembri 2014 väčšina členov schválila návrh na jeho odvolanie.

 Napriek stabilizácii financovania SAV zo štátneho rozpočtu na ďalšie tri roky, ktoré bolo dohodnuté ešte v lete, sa akadémia netransformuje. Ministerstvo školstva totiž mešká s predložením zákona o verejných výskumných inštitúciách. Jeho prijatie zdržali návrhy poradcov premiéra, ktorí do zákona presadzovali ustanovenia zužujúce samosprávu ústavov. Minister Juraj Draxler avizoval, že kvôli prijatiu zákona bude zrejme potrebné zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu.

 Akreditačná komisia zverejnila zoznam špičkových vedeckých tímov na slovenských vysokých školách. Zo 77 návrhov komisia spolu so zahraničnými expertmi vybrala 37 tímov, z ktorých 19 pôsobí na Univerzite Komenského v Bratislave, najviac na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky a Prírodovedeckej fakulte. Celkovo boli špičkové tímy identifikované iba na 7 slovenských univerzitách.

 Slovensko má v rámci EÚ jeden z najvyšších podielov študentov vysokých škôl študujúcich v inom členskom štáte. V zahraničí študuje vyše 14% študentov vysokých škôl so slovenským občianstvom. V reakcii na tento fakt vláda ohlásila podporný program na prilákanie absolventov prestížnych zahraničných univerzít alebo expertov dlhodobo pôsobiacich v zahraničí, ktorým chce za prácu vo verejnom sektore vyplatiť 10, resp. 50-tisíc eur. V prípade, že ich novým zamestnávateľom bude vysoká škola alebo výskumný ústav, môže podporu do výšky 150-tisíc eur získať na konkrétny projekt aj inštitúcia, ktorá ich zamestná.

Ministerstvo počíta, že v prvej vlne by sa na Slovensko mohlo vrátiť približne 50 mladých absolventov niekoľko jednotlivcov s dlhoročnou praxou. Na program má byť každoročne vyčlenený milión eur.

Portál aktuálne.sk oslovil viacero odborníkov, ktorí o schéme pomoci vyjadrili svoje pochybnosti. Podľa riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka by mal program myslieť aj na to, čo s expertmi bude po ich návrate. Rektor Univerzity Komenského v Bratislave Karol Mičieta zas upozornil, že „vedu nezachránime iba navrátilcami, vedu treba podporovať. Treba vytvárať také pozície, aby sa tí odborníci mohli vrátiť do výkonných vedeckých tímov. Do rozvinutého prostredia, aby sa vedeli uplatniť.

Analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková zdôraznila, že „vedec potrebuje mať istotu, že bude môcť pokračovať v špičkovom výskume a kvôli takejto jednorazovej podpore sa mu neoplatí zmeniť svoj osobný a profesionálny život.“ Europoslanec Richard Sulík spochybnil celú schému pomoci: „Miesto toho, aby vláda odstraňovala príčiny, pre ktoré znechutení ľudia odchádzajú do zahraničia, chce niektorých z nich uplácať za to, že sa vrátia.“ 

Denník N v tejto súvislosti priniesol vyjadrenia mladých ľudí žijúcich v zahraničí, z ktorých mnohí potvrdili, že lepší zárobok nebol ich najväčšou motiváciou na odchod zo Slovenska a nie je ani najväčším lákadlom pre prípadný návrat.

Prečo na Slovensku nechcú žiť dvaja mladí lekári, sa dozviete z videa, ktoré zverejnil časopis .týždeň.

 Hospodárske noviny informovali, že slovenskí vedci publikujú v prestížnych odborných časopisoch najmenej zo všetkých krajín V4. Podľa rebríčka časopisu Nature, ktorý sleduje krajinu pôvodu pri autoroch vedeckých článkov a štúdií v 68 odborných žurnáloch, je Slovensko na 50. mieste.

 V prioritnej osi Vzdelávanie sa v rámci Operačného programu Ľudské zdroje má v období 2014-2020 prerozdeliť takmer pol miliardy eur. Podporené projekty majú zvýšiť inkluzívnosť a rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, zlepšiť výsledky detí a žiakov, zvýšiť kvalitu odborného vzdelávania podľa potrieb trhu práce, ako aj zvýšiť kvalitu vysokoškolského a  celoživotného vzdelávania.

Projekty budú podobne ako v minulom období rozdelené na národné a dopytovo orientované. Na vypracovanie prvých už boli priamo oslovené organizácie rezortu školstva. Dopytovo orientované projekty majú byť šité na mieru konkrétnym cieľovým skupinám a predkladať sa budú v rámci otvorených výziev. O zdroje sa budú môcť v súťaži uchádzať školy, orgány miestnej a regionálnej samosprávy, vzdelávacie inštitúcie, zamestnávatelia a ďalšie subjekty. Zodpovedným orgánom bude Výskumná agentúra rezortu školstva.

Analýza zazmluvnených eurofondov od Dušana Slobodu ukázala, že viac než polovica zdrojov, ktoré boli k dispozícii v končiacom sa programovacom období 2007-2013, smerovala do financovania projektov štátnej správy. Samosprávam bolo schválených 3 875 projektov, pričom do regionálneho školstva smeroval každý piaty. Žiadateľmi ďalších 849 projektov boli samotné školy. Na projekty v regionálnom školstve bolo zazmluvnených 768 mil. eur, čo predstavuje 5% z celkového balíka eurofondov. Z tejto čiastky vyše pol miliardy dostali priamo riadené organizácie ministerstva školstva na realizáciu 44 národných projektov. Najviac ich realizovalo Metodicko-pedagogické centrum, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Štátny pedagogický ústav a Ústav informácií a prognóz školstva. Vyhodnotenie väčšiny národných projektov ešte na ich webových stránkach nebolo zverejnené.

 

Všimli sme si

 Na konferencii Európskej asociácie pedagogického výskumu (EERA) v Budapešti vystúpila aj profesorka Iram Siraj-Blatchford z Inštitútu vzdelávania Londýnskej univerzity. Jej tím desať rokov skúmal vplyv prostredia na učenie sa detí od troch do jedenástich rokov. Výsledky okrem iného dokazujú, že kvalita učiteľov je omnoho dôležitejšia než kvalita školského vybavenia. Pozrite si video, v ktorom sú prezentované výsledky výskumu, do ktorého sa zapojilo vyše 3-tisíc detí v 140 školách.

 Denník Sme zverejnil sériu článkov Čo sa môžeme naučiť od storočných ľudí zo Slovenska. So storočnou pani učiteľkou si môžete stále preskúšať aj Pytagorovu vetu.

 O pomeroch na Katolíckej univerzite v Ružomberku prehovoril jej bývalý rektor Tadeusz Zasepa. O problémoch vysokoškolského pedagogického vzdelávania zas píše Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS.

 Ani mnohí českí rodičia nie sú spokojní s tamojším vzdelávacím systémom. Tieto a ďalšie zistenia, ktoré sú v mnohom podobné výsledkom z nášho prieskumu verejnej mienky, prináša portál vysnenaskola.cz.

 O tom, že triedenie žiakov a zhora nariadené „dobro“ vo vzdelávacích systémoch 21. storočia nefungujú, píše Tomáš Feřtek vo svojom recepte pre novú českú ministerku školstva.

 Do akej miery je vaše povolanie ohrozené robotizáciou, si môžete overiť na stránke, ktorú na základe výskumu vytvorili Carl FreyMichael Osborne z Oxford Martin School.

 

Pripravujeme

 Okrem spracúvania Atlasu predstáv verejnosti o budúcnosti vzdelávania, ktorý predstavíme na jeseň, pripravujeme aj okrúhle stoly na rôzne vzdelávacie témy a analýzu predvolebných sľubov politických strán v oblasti školstva.

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte pokračovanie našich aktivít!

 Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme i Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá taktiež podporila časť našich aktivít týkajúcich sa prezentácie zistení z prieskumu.
Každý prejav podpory kampane si vážime. Na viaceré aktivity naďalej zháňame aj finančnú podporu. Naše číslo účtu je 3097263854/0200 VÚB, a. s. resp. IBAN v tvare SK9302000000003097263854. Kontaktujte nás na vsetci@chcemevedietviac.sk alebo na 0948 492 692. Podporte nás, ďakujeme!

 

 

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Pridajte svoj názor aj vy

Napíšte komentár

Podporte kampaň

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top