Čo priniesol týždeň 2. 11. – 8. 11. 2015

Čo priniesol týždeň <br>2. 11. – 8. 11. 2015

Čo priniesol týždeň
2. 11. – 8. 11. 2015

Žiadne komentáre na Čo priniesol týždeň
2. 11. – 8. 11. 2015

 

Témy týždňa

Cesty k inkluzívnemu vzdelávaniu na Slovensku sú kľukaté  Učitelia dlhými nosmi vyjadrili nespokojnosť so stavom školstva  Opozičné strany sľubujú viac peňazí na vzdelávanie aj na učiteľské platy  Parlament bude voliť komisára pre deti

 

Výrok týždňa

„Nové švédske kurikulum bolo vypracované podľa koncepcie Leva Vygotského, že dieťa má byť omnoho aktívnejším partnerom vo vyučovacom procese ako dieťa v tradičnej škole, ktoré prevažne len prijíma vedomosti od učiteľa. Potrebovali sme v školách upevniť presvedčenie, že učenie vychádza z vnútra dieťaťa, že nie je možné nanútiť ho zvonku. Ako však aktivizovať vnútornú motiváciu detí a zároveň dodržať štátne kurikulum? Pre učiteľov bolo veľmi ťažké vzdať sa kontroly. Boli predsa zodpovední za to, aby deti urobili skúšky, čo u nich vytváralo veľa napätia. Mysleli si, že ak nebudú žiakov riadiť, nebudú môcť prevziať zodpovednosť za ich výsledky. Ak dieťa skúšku nespraví, čím sa budú môcť obhájiť? Podľa toho, čo mi povedali učitelia, tento strach vždy bol a je najväčšou prekážkou zmeny.“

Lars Rokkjaer
spoluzakladateľ švédskej školy Äventyret
v rozhovore pre novembrové číslo mesačníka Dobrá škola

 

Výber z udalostí

 Na webovej stránke kampane Chceme vedieť viac sme zverejnili publikáciu Kľukaté cesty k inkluzívnemu vzdelávaniu na Slovensku, ktorá opisuje, ako sa len postupne do centra pozornosti vzdelávacieho systému dostáva dieťa a myšlienka „školy pre všetkých“. V prvej časti autorky z Centra pre výskum etnicity a kultúry analyzujú zmeny vo vzdelávacom systéme od roku 1989. V druhej časti prinášajú výsledky reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktoré poukazujú na významnú podporu prvkov inkluzívneho vzdelávania medzi obyvateľmi Slovenska. V tretej časti publikácia prináša prípadové štúdie troch škôl (v Poprade, Smoleniciach a Krásnohorskom Podhradí), ktoré sa napriek mnohým prekážkam snažia vzdelávať rôzne deti spoločne.

 Iniciatíva bratislavských učiteľov pred Úradom vlády SR zorganizovala Zraz dlhých nosov, na ktorom zopakovala požiadavky Slovenskej komory učiteľov (SKU) na zvýšenie učiteľských platov, navýšenie verejných výdavkov na školstvo a prehodnotenie systému kontinuálneho vzdelávania. Na zhromaždení zároveň odškrtávali tie opatrenia na zlepšenie kvality vzdelávania, ktoré vláda Roberta Fica nezrealizovala, vrátane neexistujúcej vízie a stratégie rozvoja školstva, nedostatočného materiálneho vybavenia škôl či chýbajúcich opatrení na zabezpečenie individuálnej integrácie a inkluzívneho vzdelávania. Požiadavky SKU petíciou a otvoreným listom adresovaným vláde podporili aj ďalší učitelia a sympatizujúca verejnosť.

„Politici, nezneužívajte  vzletné myšlienky o školstve, ktoré sa aj tak nechystáte naplniť! Rodičia, nespoliehajte sa, že školstvo v takomto stave poskytne vašim deťom vzdelanie podľa vašich predstáv! Učitelia, prestaňte plakať po kabinetoch a vecne, bez emócií a s argumentmi hovorte s verejnosťou o skutočnom stave slovenského školstva!“ uvádza sa v liste učiteľov z Považskej Bystrice.

 Minister školstva Juraj Draxler (nominant Smer-SD) vo svojej reakcii na Zraz dlhých nosov uviedol, že súhlasí s navýšením prostriedkov do školstva, avšak „hlavnou politickou garanciou musí byť programové vyhlásenie vlády, ktorá vzíde z volieb na začiatku budúceho roku.“ Minister považuje zlepšenie materiálneho vybavenia škôl v priebehu jedného roka za nereálne a potenciálne znevýhodňujúce školy, ktoré v minulosti získali peniaze cez rôzne projekty.

Požiadavky na zmenu systému prideľovania kreditov minister označil za vnútorne protirečivú a na margo protestu zapochyboval, či „existencia rôznych krátkodobých iniciatív, ktoré fungujú skôr pre mediálny efekt, nie je v tomto ohľade aj kontraproduktívna, pretože v konečnom dôsledku oslabuje dlhodobý záujem verejnosti.“ Tlačový odbor ministerstva školstva zároveň zopakoval pozitíva pôsobenia Juraja Draxlera vo funkcii, ktoré vláda uviedla aj vo svojom stanovisku pri nedávnom pokuse parlamentnej opozície o vyslovenie nedôvery ministrovi.

 Jeden z iniciátorov zrazu Vladimír Crmoman (SKU) sa v rozhovore pre portál aktuality.sk vyjadril, že súčasný minister zhoršil podmienky, v ktorých môžu učitelia získať kredity za svoje vzdelávanie a narušil krehkú rovnováhu vzťahov v školskej samospráve presadením práva veta pre zriaďovateľa pri voľbe riaditeľov škôl.

„Skutočné problémy, ako sú spôsob financovania, vyrovnávanie rozdielov vo vybavenosti škôl, kariérny systém učiteľov a ďalšie, odkladá na neurčito. Do jesene sľúbil vypracovať správu o stave školstva, dodnes žiadnu nepredstavil. Keď sa pozrieme na dnešnú webstránku ministerstva školstva, tak to vyzerá skôr na predvolebnú kampaň ministra,“ uviedol Crmoman. V rozhovore pre Denník N zároveň nevylúčil, že aktivity učiteľov povedú k zatvoreniu škôl. Okrem odovzdania papierových dlhých nosov v podateľni úradu vlády totiž SKU na 19. novembra vyhlásila Deň zdravia, počas ktorého vyzývajú učiteľov ako formu protestu darovať krv alebo absolvovať dlho odkladané lekárske vyšetrenia. Či nespokojnosť učiteľov prerastie až do štrajku, zatiaľ nie je jasné.

Pozrite si videoreportáž Denníka N z happeningu pred úradom vlády.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=IFwNU3qNhxk[/youtube]

 Erich Mistrík vo svojom blogu vymenúva prísľuby, ktoré učiteľom dalo postupne šesť vlád od roku 1994 vo svojich programových vyhláseniach a konštatuje, že dlhý nos im ukázala doposiaľ každá z nich. Poslanec Martin Poliačik (SaS) v blogu poukazuje na premrhanie jedinečnej príležitosti vlády Smeru-SD a pôsobenia troch jej nominantov vo funkcii ministra. Expertka strany Sieť pre vzdelávanie Zuzana Zimenová pred časom písala o zbabranej opravnej skúške vlády z reformy školstva. To, že školstvo a vzdelávanie nie sú ozajstnou prioritou vlády, ukazujú aj zistenia z prieskumu verejnej mienky Európskeho analytického centra.

 V reakcii na nespokojnosť učiteľov a odborníkov so stavom školstva sa aktivizovali aj viaceré opozičné strany. KDH požiadavky učiteľov podporilo a na adresu vládnej strany konštatovalo, že ponúka len prázdne sľuby a neprináša žiadne riešenia. Hnutia OĽaNO a NOVA prisľúbili, že ak budú súčasťou budúcej vlády, garantujú každoročné zvýšenie platov učiteľov o 10 percent. Strana Sieť sa zaviazala zvýšiť výdavky na školstvo o 30 percent do roku 2019.

 Parlament na svojej novembrovej schôdzi prerokuje vládne návrhy zákonov o športe a o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií, ako aj viaceré návrhy opozičných poslancov, ktoré sa týkajú školstva. Poslanci KDH Martin FroncPavol Abrhan predložili návrh, aby školy nemohli bez prerokovania radou školy dať výpoveď učiteľom, ktorí učili najmenej desať rokov a do dôchodku im zostávajú najviac tri roky. Poslanec Peter Osuský (SaS) navrhuje vrátiť kompetencie rade školy, aby jej návrh na riaditeľa, ktorý vzíde z výberového konania, bol pre zriaďovateľa záväzný.

 Poslanci Daniel Lipšic (NOVA) a Igor Matovič (OĽaNO) navrhujú prijať zákon, ktorý umožní poskytovať starostlivosť o deti v detských skupinách od jedného roku do začatia povinnej školskej dochádzky. Poskytovateľom služby by mohli byť zamestnávatelia rodičov, obce a samosprávne kraje, cirkvi a náboženské spoločnosti, stredné a vysoké školy, na ktorých rodičia detí študujú, ako aj neziskové organizácie a fyzické osoby. Služba by sa mohla poskytovať aj za úhradu. V jednej detskej skupine by bolo najviac 24 detí s minimálne jednou dospelou osobou na šesť detí. Evidenciu a kontrolu podmienok poskytovania služby by vykonával úrad práce a regionálny úrad verejného zdravotníctva.

O návrhu na vytvorenie detských skupín ako o jednom zo spôsobov riešenia nedostatočných kapacít jaslí a materských škôl píše vo svojom blogu aj expertka strany Sieť pre rodinnú politiku a podporu žien Simona Petrík.

 Parlament bude v novembri voliť aj komisárov pre deti. Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny verejne vypočul všetkých štyroch kandidátov – Vieru Tomanovú (Smer-SD), Natáliu Blahovú (SaS), Jozefa Mikloška (nominovaného poslancom KDH Pavlom Hrušovským) a Ondreja Galla (nominovaného poslancom strany Most-Híd Rudolfom Chmelom).

Komisárom pre deti musí byť človek bez straníckej príslušnosti a s podporou najmenej piatich mimovládnych organizácií, ktoré aspoň päť rokov pracujú v oblasti práv detí. Zástupca Slovenska vo Výbore OSN pre práva detí Peter Guráň za jeden z hlavných princípov, ktorým sa má komisár riadiť, považuje nezávislosť. Úrad komisára by podľa neho nemal byť previazaný so žiadnou politickou stranou, tobôž nie s vládnucou. „To je jeden z prvých bodov, ktorý sa vždy skúma,“ uviedol Guráň a dodal, že „človek, ktorý vystúpi týždeň pred voľbou z nejakej politickej strany, nespĺňa kritérium nezávislosti.“

Kandidátka Natália Blahová spochybnila apolitickosť komisárov kvôli samotnému spôsobu ich voľby. Členka výboru Lucia Nicholsonová (SaS) zas spochybnila organizácie, ktoré podporujú kandidatúru Viery Tomanovej. Navrhovaní kandidáti podľa výboru spĺňajú zákonné podmienky a poslanci NR SR si tak môžu vyberať zo všetkých štyroch.

 Organizácia ETP Slovensko na odbornom seminári v Bratislave prezentovala spôsob aplikácie metódy Feuersteinovho inštrumentálneho obohacovania, ktorú od roku 2013 využíva vo vzdelávaní detí z marginalizovaných rómskych komunít.

Doterajšie výsledky vo výučbe v Základnej škole vo Veľkej Ide potvrdili, že vplyvom metódy sa u žiakov rýchlejšie rozvinuli kognitívne procesy, vzrástla ich vnútorná motivácia k učeniu sa, výrazne sa zlepšila schopnosť vyjadrovať sa, zlepšila sa jemná motorika a deti sa naučili skupinovo pracovať.

Spomedzi žiakov, ktorým ETP venuje intenzívnu starostlivosť, vrátane popoludňajšieho doučovania, až 80 percent študuje na stredných školách. Od septembra 2015 ETP v spolupráci s Pedagogickou fakultou Karlovej univerzity v Prahe overuje účinnosť metódy prostredníctvom rigorózneho experimentu s náhodným výberom účastníkov.

 

Všimli sme si

 Práve prebieha Týždeň vedy a techniky s množstvom podujatí vo všetkých krajoch Slovenska. Nosnou témou týždňa, ktorý organizuje Centrum vedecko-technických informácií SR, je svetlo.

 Študenti druhého ročníka Gymnázia Jura Hronca v Bratislave Ivana Kravárová a Adrián Hegedűš vyvinuli stolovú hru ChemPlay pre žiakov základných škôl. Slávia s ňou úspechy aj preto, že podľa Adriána „všetci majú pocit, že sa hrajú a neučia. Reálne sa však aj učia, aj sú skúšaní a pri hre sú nútení rozmýšľať tak, že rozvíjajú aj svoju kreativitu, kombinačné aj analytické myslenie.“

 Časopis .týždeň priniesol rozhovor so sinologičkou a spisovateľkou Elenou Hidvéghyovou-Yung o dôsledkoch postupne uvoľňovanej čínskej politiky jedného dieťaťa.

 

Pripravujeme

 Finišujeme so spracovávaním Atlasu predstáv verejnosti o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktorý predstavíme už o pár týždňov.

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte pokračovanie našich aktivít!

 Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme i Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá taktiež podporila časť našich aktivít týkajúcich sa prezentácie zistení z prieskumu.

Každý prejav podpory kampane si vážime. Na viaceré aktivity naďalej zháňame aj finančnú podporu. Naše číslo účtu je 3097263854/0200 VÚB, a. s. resp. IBAN v tvare SK9302000000003097263854. Kontaktujte nás na vsetci@chcemevedietviac.sk alebo na 0948 492 692. Podporte nás, ďakujeme!

 

 

 

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Pridajte svoj názor aj vy

Napíšte komentár

Podporte kampaň

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top