Čo priniesol týždeň 16. 11. – 22. 11. 2015

Čo priniesol týždeň <br>16. 11. – 22. 11. 2015

Čo priniesol týždeň
16. 11. – 22. 11. 2015

Žiadne komentáre na Čo priniesol týždeň
16. 11. – 22. 11. 2015

 

Témy týždňa

Pozývame vás na prezentáciu Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku  Parlament schválil budúcoročný rozpočet, na školstvo bude menej peňazí  Vyše 200 škôl sa zapojilo do protestu počas Dňa zdravia  Po aktivistoch a pedagógoch na úpadok vzdelávania upozorňujú aj študenti a vedci

 

Výrok týždňa

„Slovensko už desať rokov prešľapuje na mieste a tlačí pred sebou tri dlhy: modernizačný dlh, reformný dlh v oblasti zdravotníctva, školstva a verejnej správy a tretí dlh je tzv. implicitný, v ktorom ide o rozdiely medzi výdavkami a príjmami v budúcnosti, keď budeme čeliť starnutiu obyvateľstva. Slovensko sa potrebuje baviť nie o desatinkách v rozpočte, ale o úplne novej definícii ekonomickej paradigmy. Tá by mala byť postavená na troch princípoch – na inováciách, vzdelávaní a inkluzívnom raste. Nediskutujme o tom, ktoré kapitoly sú v rozpočte medziročne „víťazmi“ a ktoré „porazenými“, pretože táto diskusia je veľmi povrchná. Problém je totiž v niečom úplne inom. Po robustných investíciách do automobiliek, do bánk a do infraštruktúry je najvyšší čas urobiť „skokovú“ investíciu do školstva. Pretože v školstve sú dnes deti, ktoré budú o 15-20 rokov sedieť tu, na našich miestach a budú riadiť túto krajinu.“

 Jozef Kollár
poslanec NR SR (SKOK!)
v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 | 22. 11. 2015

 

Pozvánka

 Po dvoch rokoch aktivít kampane Chceme vedieť viac v pondelok 30. novembra 2015 v Bratislave predstavíme Atlas predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, ktorý má byť pomôckou na premýšľanie o žiaducich zmenách do hĺbky a z nadhľadu. O tom, ako by postupná premena vzdelávania mohla vyzerať, sme písali v komentári pre denník SME a jeho dlhšiu verziu nájdete aj na webovej stránke kampane.

Pozývame vás na verejnú prezentáciu Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, svoju účasť môžete prihlásiť tu.

 

Výber z udalostí

 V rozhlasovej relácii RTVS Z prvej ruky poslanec NR SR Ľubomír Petrák (Smer-SD) uviedol, že na víziu vzdelávania nemusíme čakať, pretože odpovede na mnohé otázky nájdeme aj v správe o stave školstva. V diskusii zároveň priznal, že druhá vláda Roberta Fica namiesto vzdelávania venovala prioritnú pozornosť znižovaniu nezamestnanosti a konsolidácii verejných financií.

 Parlament schválil štátny rozpočet na rok 2016, podľa ktorého by do školstva malo ísť o 266 miliónov eur menej ako v tomto roku. Hlavným dôvodom je nižšie čerpanie eurofondov. Pozmeňujúci návrh poslanca Martina Fronca (KDH) na presun ďalších 55 miliónov eur nebol schválený. Na to, že v štátnom rozpočte nebude dostatok peňazí na regionálne školstvo, upozornil aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík.

Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) v televíznej diskusii RTVS v súvislosti s požiadavkou na navýšenie rozpočtu školstva uviedol, že „treba jasne definovať, o čo ide. My nerozhadzujeme balíky peňazí, že viac je lepšie. Tu nejde len o peniaze. O kvalite nášho základného a stredného školstva rozhoduje aj skoro tritisíc starostov, neviem koľko tisíc poslancov v zastupiteľstvách, osem županov. (…) Na reformu potrebujeme mať širokú celospoločenskú zhodu,“ konštatoval Kažimír a v tejto súvislosti spochybnil, že decentralizácia v školstve bola dobrým krokom.

 Vyše 200 škôl z celého Slovenska sa zapojilo do Dňa zdravia, ktorý zorganizovala Iniciatíva bratislavských učiteľov, aby poukázala na zlý stav školstva. Vo svojom vyhlásení učitelia uviedli, že ich cieľom je „nahlas vyjadriť to, čo potvrdzujú rôzne medzinárodné merania. Naše školstvo je v katastrofálnom stave a pomôže mu len to, ak sa o ňom prestane hovoriť a začne sa konať.“  Akciu podporili Slovenská komora učiteľov aj Nové školské odbory žiadajúc viac peňazí do školstva aj na platy učiteľov. Ich snahu podporil aj prezident SR Andrej Kiska. Niektorí členovia Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku svojich členov od účasti na proteste odhovárali.

Iniciatíva avizuje ďalšiu protestnú akciu na 10. decembra 2015 pod názvom „Babysitting day – Aká pláca, taká práca“. O tom, že podobné akcie môžu byť neúčinné, písala Jarmila Horáková v denníku SME a Denisa Gdovinová v časopise .týždeň. Agentúra TASR zosumarizovala rôzne formy protestov učiteľov od roku 2011.

 Minister školstva Juraj Draxler (nominant Smer-SD) na margo protestu uviedol, že „musíme verejnosť presvedčiť, prečo je potrebné, aby učitelia mali mať vyššie platy a prečo vôbec do školstva má ísť vyšší objem prostriedkov.“ Podľa Draxlera je v školstve potrebné spraviť reformy, pretože „nemôže v takomto stave podávať vyššie výkony, ani ak by sme tam naliali viac peňazí.“ Poslanec Martin Poliačik (SaS) na slová ministra vo svojom blogu reagoval, že jeho presviedčať netreba a vďaka viacerým verejným iniciatívam sú dôvody na zásadnú zmenu zjavné.

 Na protesty učiteľov reagovali aj predstavitelia rôznych politických strán. Poslanec Ľubomír Petrák (Smer-SD) vyhlásil, že v roku 2014 bol priemerný plat učiteľov 908 eur a v posledných troch rokoch rástli v priemere o 6,2 %. Zároveň avizoval, že budúcom roku priemerný plat v regionálnom školstve presiahne 1000 eur a v roku 2017 sa podarí dosiahnuť 1,2-násobok, ktorý učiteľom sľuboval ešte minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD). Požiadavky učiteľov podporili strany Most-Híd, Sieť, KDH, SaS, SKOK! aj SDKÚ-DS.

Podľa údajov z portálov Profesia.sk a Edujobs.sk sú platy učiteľov pod priemerom príjmov ľudí s vysokoškolským vzdelaním a viac ako tretina absolventov pedagogických fakúlt si hľadá zamestnanie v administratíve. O tom, či sa absolventi dajú na dráhu učiteľa, môže do veľkej miery rozhodnúť aj región, v ktorom sa rozhodnú žiť a pracovať.

 Pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva sa ozvali aj nespokojní stredoškolskí a vysokoškolskí študenti. Aliancia stredoškolákov spustila petíciu, v ktorej požaduje, aby si žiaci stredných škôl mohli slobodne vyberať úroveň maturity z cudzieho jazyka, aby sa znížilo odvodové zaťaženie žiakov počas prázdnin, výučné listy neboli viazané na maturitnú skúšku a aby sa odpolitizovala voľba riaditeľov škôl.

Študentská rada vysokých škôl vo svojom vyhlásení upozorňuje na úpadok vysokoškolského vzdelávania, v ktorom sa „vzdelanie stáva tovarom, ktorý sa, bohužiaľ, dá obstarať aj bez vytrvalého úsilia, tvorivého bádania a primeranej intelektuálnej námahy“. Podľa rady sú naše univerzity nedostatočne materiálne zabezpečené a učitelia neadekvátne ohodnotení aj slabo motivovaní.“

 Nespokojnosť s odkladanou transformáciou Slovenskej akadémie vied (SAV) na verejnú výskumnú inštitúciu vyjadrili v spoločnom vyhlásení predsedníctvo SAV, výbor Snemu SAV aj Odborový zväz SAV. Predseda akadémie Pavol Šajgalík upozornil na to, že akadémia je jedinou v rámci krajín V4, ktorá nezmenila svoju právnu formu, čo jej znemožňuje zapojiť sa do podnikateľských aktivít a prejsť na viaczdrojové financovanie. Podľa Šajgalíka je jedným z dôsledkov tohto stavu odchod špičkových odborníkov do zahraničia.

 Poslanec NR SR a splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák (OĽaNO) chce zvolať mimoriadne rokovanie školského výboru parlamentu. Na ňom sa chce ministra školstva pýtať, akým spôsobom štát zabraňuje neoprávnenému zaraďovaniu rómskych detí do špeciálnych základných škôl. Pollák koná na základe zistení zo súkromnej špeciálnej základnej školy v Rokycanoch, ktorú medzičasom zavreli z hygienických dôvodov. Minister Draxler pripustil, že v niektorých školách môže byť problém s neoprávneným zaraďovaním detí, pričom rezort podľa neho pracuje na sprísnenie procesu diagnostiky detí.

Špeciálna pedagogička Nadežda Okenicová z autistického centra Andreas v rozhovore pre denník SME upozornila na to, že problematická je aj integrácia detí s autizmom a Aspergerovým syndrómom. „Na Slovensku by mohla oveľa lepšie fungovať integrácia deti, ktoré sú veľmi inteligentné, len môžu mať problémy s nadväzovaním kamarátskych vzťahov a so správaním. Stretávame sa s neochotou zapisovať ich do bežných škôl, kam nesporne patria,“ konštatovala.

 

Všimli sme si

 Podľa prieskumu agentúry Polis je pre ľudí na Slovensku najväčším výdobytkom Novembra ’89 možnosť cestovať, nasledovaná slobodou a možnosťou práce v zahraničí. Vyše 14 percent respondentov za pozitívum uplynulých 26 rokov nepovažuje nič. Za najväčší mínus ľudia považujú zhoršenie životnej úrovne, nezamestnanosť a viac chudoby. Zhoršenie stavu školstva vníma necelá desatina respondentov.

České Hospodárske noviny priniesli rozhovor s Ivom Jupom z občianskeho združenia AISIS, v ktorom okrem iného hovorí, že školy sú čoraz viac odtrhnuté od reality a pri vzdelávaní zabúdame na učiacich sa. Kdo chce naučit Honzu matematiku, musí dobře rozumět matematice, ale hlavně Honzovi,“ hovorí Jupa.

Rada mládeže Slovenska zverejnila nominácie na projekt roka v oblasti práce s mládežou. Za nominované projekty možno hlasovať do 30. novembra 2015.

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte pokračovanie našich aktivít!

 Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme i Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá taktiež podporila časť našich aktivít týkajúcich sa prezentácie zistení z prieskumu.

Každý prejav podpory kampane si vážime. Na viaceré aktivity naďalej zháňame aj finančnú podporu. Naše číslo účtu je 3097263854/0200 VÚB, a. s. resp. IBAN v tvare SK9302000000003097263854. Kontaktujte nás na vsetci@chcemevedietviac.sk alebo na 0948 492 692. Podporte nás, ďakujeme!

 

 

 

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Pridajte svoj názor aj vy

Napíšte komentár

Podporte kampaň

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top