Čo priniesol týždeň
30. 11. – 6. 12. 2015

Čo priniesol týždeň

 

Témy týždňa

Predstavili sme Atlas predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku  Deti majú svoju komisárku, učitelia svojho ombudsmana  „Rebríčky“ základných a stredných škôl spôsobili rozruch  Učitelia pripravili ďalšie protestné akcie  Politické strany odovzdali kandidátne listiny pre parlamentné voľby v roku 2016

 

Výrok týždňa

„Je dôležité poznať očakávania rodičov od školstva, porovnať ich s vlastnými názormi a predstavami, kam by sa vzdelávanie na Slovensku malo uberať a prinajmenšom sa nad tým zamyslieť. Alebo v rámci možností, aké majú zriaďovatelia, riaditelia i samotní učitelia, pokúsiť sa robiť zmeny vo svojich školách. Asi každý cíti, že sa školstvo neuberá správnym smerom, ibaže ešte nevieme jasne sformulovať, aký je ten správny cieľ, ktorým by sme sa uberať mali.“

 Silvia Urdzíková
podporovateľka kampane
v objednávkovom formulári k atlasu predstáv | 4. 12. 2015

 

 

 

Výber z udalostí

 V pondelok 30. novembra 2015 sme prezentovali Atlas predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Sú v ňom zachytené výsledky našej dvojročnej práce v rámci kampane Chceme vedieť viac, ktorou sa snažíme prehĺbiť diskusiu o potrebných zmenách v školstve. Nad podujatím prevzal záštitu prezident SR Andrej Kiska. Pozrite si jeho zdravicu, ktorou uviedol atlas do života.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=92qPluDinas[/youtube]

Atlas uviedli do života viacerí hostia, medzi nimi aj Vladimír Burjan, ktorý zhrnul zmysel kampane a predstavil účel atlasu ponúkaného odbornej i širokej verejnosti.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=fcPc_4VsEvM[/youtube]

Prečítajte si o verejnej prezentácii atlasu na portáli eduworld.sk a vypočujte si, ako sme ho 2. decembra 2015 predstavili v rozhovore pre Rádio Slovensko.

Ďakujeme mnohým desiatkam z Vás, ktorí si atlas objednali, podporili nás finančne i povzbudivými slovami. Motivuje nás to pokračovať v našich aktivitách, ktoré môžu podobu vzdelávania v našej krajine meniť k lepšiemu.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

 Prvou komisárkou pre deti sa napriek podpore relevantných detských organizácií pre ostatných troch kandidátov stala poslankyňa a bývalá ministerka práce za Smer-SD Viera Tomanová. Okrem nej kandidovali aj Jozef Mikloško, Natália Blahová a Ondrej Gallo.

Výkonný riaditeľ organizácie Náruč – Pomoc deťom v kríze Ivan Leitman zvolenie Tomanovej označil za „popretie pôvodného zámeru zákona o detskom komisárovi, ktorý vychádzal z predpokladu, že komisár pre deti má vzísť z občianskej spoločnosti a má byť výsostne odbornou pozíciou, nie politickou figúrou.“

Ľudmila Kolesárová z Dobrého anjela konštatovala, že pri všetkých ostatných kandidátoch „vieme povedať, čo pre deti Slovenska urobili, ale u pani Tomanovej mi to nenapadá. Každý z tých troch kandidátov by bol lepším ombudsmanom.“  Mediátorka Ida Želinská poukázala na neschopnosť ľudí, ktorí sa právami detí zaoberajú, postaviť jedného silného kandidáta, ktorý by morálne prebil politické nominácie. „Som hlboko presvedčená, že pozícia ombudsmana je o boji s mocou. Dobrým ombudsmanom môže byť človek, ktorý detailne pozná, v čom boj s mocou spočíva, a nie ten, kto si s mocou podáva ruku celý život,“ uviedla Želinská.

 V rozhovore pre Denník N Viera Tomanová tesne po svojom zvolení uviedla, že v prospech detí  pracovala celý svoj život bez toho, aby o tom hovorila. Hrdá je na spracovanie koncepcie starostlivosti o autistické deti a na presun detských domovov a dojčenských ústavov do pôsobnosti ministerstva práce. Zdôraznila tiež, že ako ministerka presadila nulové násilie voči deťom v zariadeniach sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany.

„Teraz mi príde zaťažko hovoriť o tom, čo treba urobiť. Ale všetky kroky budú smerovať k tomu, aby som robila pre deti, čo sa dá. Aby sme sa stali lídrami v tejto oblasti aspoň medzi krajinami V4,“ uviedla nová komisárka. Upozornila na obrovské pole pôsobnosti, vrátane otázok zdravotnej starostlivosti, problému detských vojakov, ktorí sa môžu pohybovať na území Slovenska, či problematiku detí, ktoré páchajú trestnú činnosť.

 Minister školstva Juraj Draxler informoval o vytvorení nového Úradu pre ochranu práv v regionálnom školstve v rámci ministerstva, ktorého riaditeľom sa stal bývalý podpredseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Martin Maták. Úrad má zefektívniť riešenie problémov, s ktorými sa stretávajú učitelia, riaditelia, zriaďovatelia, rodičia a žiaci. Osoby, ktoré sa naň obrátia, nasmeruje na príslušný odbor ministerstva alebo iný orgán štátnej správy a bude dohliadať na ich riešenie.

Maták očakáva, že bude riešiť najmä prípady tzv. bossingu. „Predpokladám, že to nebude iba klasický bossing medzi riaditeľom a učiteľom, ale napríklad aj medzi hospodárskym pracovníkom a školníkom, prípadne to môže byť problém medzi zriaďovateľom a riaditeľom školy,“ uviedol pri svojom uvedení do funkcie.

Poslanec parlamentu Martin Poliačik (SaS) vo svojom blogu označil kompetencie nového úradu a jeho obsadenie za premárnenú príležitosť a kritizoval aj to, že svojho ombudsmana si učitelia nevybrali sami.

 Slovenská komora učiteľov (SKU), ktorá ustanovenie ombudsmana pre učiteľov presadzovala, sa nepodieľala na zriadení úradu a vyjadrila pochybnosti aj o jeho obsadení. „Nezaregistrovali sme väčšie angažovanie sa pána Matáka v tejto oblasti, a preto nie sme presvedčení, že dokáže pružne riešiť náročné pracovné a právne problémy učiteľov,uviedla za SKU Soňa Puterková. Komora sa téme zlepšovania pracovných podmienok učiteľov systematicky venuje od začiatku tohto roka, kedy začala prípady mobbingu a bossingu mapovať na svojej stránke Zber strachu.

 Po rebríčkoch fakúlt slovenských vysokých škôl boli zverejnené aj rebríčky slovenských základných a stredných škôl. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý ich zostavuje na základe vybraných dát, v nich zoraďuje základné školy, gymnáziá a stredné odborné školy. Do úvahy pri tom berie výsledky v Testovaní 9 alebo v písomných maturitách a mimoriadne výsledky žiakov podľa metodiky ministerstva školstva. V prípade stredných škôl zohľadňuje aj mieru nezamestnanosti absolventov  v pomere k priemernej miere nezamestnanosti v danom okrese.

Riaditeľka Základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková napísala otvorený list, v ktorom INEKO za vytváranie rebríčkov ostro skritizovala. V liste upozorňuje na to, že kritériá hodnotenia sú príliš úzke a výsledné tabuľky nezohľadňujú množstvo faktorov, ktoré vzdelávanie aj jeho výsledky ovplyvňujú. Podľa Chlupíkovej zverejňovanie rebríčkov dehonestuje prácu učiteľov a nereflektuje nepriaznivé podmienky, s ktorými dnes školy zápasia.

„Vaše tabuľky robia v očiach najmä nezainteresovanej verejnosti zo školstva oblasť neschopných učiteľov, ktorí nedokážu deti naučiť na monitor, čím zhadzujete ostatnú oblasť vzdelávania a podporujete myšlienku učiť deti pre výsledky v monitore. Je to nekoncepčná a dehonestujúca stratégia. Vyzývam Vás preto, aby ste prehodnotili rebríčkovanie základných škôl, aby ste sa aj vy svojimi možnosťami zapojili reálne a podporujúco do procesu zlepšovania slovenského školstva. Ak na to nemáte kapacitu alebo ochotu, aspoň nám neškoďte,“ uvádza sa v liste, ktorý si na sociálnej sieti získal značnú podporu.

Riaditeľ INEKO Peter Goliaš vo svojej odpovedi uvádza, že informácie o výsledkoch žiakov môžu pomôcť pri rozhodovaní o výbere školy a mali by pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl. „Myslíme si, že projektom pomáhame jednak rodičom a budúcim žiakom, ale aj samotným školám, pretože sa môžu porovnávať a motivovať k lepším výsledkom. Súčasne by sme radi vytvorili tlak na zbieranie a zverejňovanie ďalších údajov potrebných pre objektívnejšie hodnotenie. Ide napríklad o meranie pridanej hodnoty, platy absolventov stredných škôl, či informácie o úspešnosti žiakov pri prechode na vyšší stupeň vzdelávania.“ INEKO požaduje, aby sa zásadne rozšíril zber a zverejňovanie informácií a za zásadný prínos považuje aj plošné testovanie piatakov pri vstupe na druhý vzdelávací stupeň (Testovanie 5).

 Iniciatíva bratislavských učiteľov chystá ďalšie podujatie, ktorým chce upozorniť na platové pomery v školstve pod názvom Babysitting Day – Deň varovania. Podľa organizátorov je hodinová mzda učiteľa na Slovensku na úrovni sumy, ktorú ľudia platia za opatrovanie detí, a preto ich budú 10. decembra v školách „len“ opatrovať. Učiteľka Jana Ftáčnik Pastorková uviedla, že pri najvyššej možnej kvalifikácii, ktorú učiteľ môže dosiahnuť sa jeho hodinová mzda dostane na úroveň 6,05 eur. „My sa nechceme iba sťažovať. My to robíme radi, s láskou a nadšením, ale nadšením nájom nezaplatíte,“ povedala Ftáčnik Pastorková.

Rôzne doplnkové akcie chystajú aj iniciatívy učiteľov zo Žiliny, Považskej Bystrice, Banskej Bystrice a Trnavy. Považskobystrickí učitelia už na základe podnetov z celého Slovenska stihli pre ministra zhotoviť Adventný kalendár, v ktorom naňho každý deň nečakajú sladké, ale trpké prekvapenia. Podobne, ako píšu deti Ježiškovi, môžu z ich stránky písať svoje želania aj učitelia a rodičia ministrovi.

 Tlačový odbor ministerstva vo svojej reakcii na Babysitting Day vymenoval a graficky znázornil, čo sa rezortu podarilo od nástupu ministra Draxlera do funkcie, vrátane včasného dodania učebníc do škôl, zlepšenia pracovnoprávnej ochrany učiteľov, či rozšírenia možností na ich zapojenie do európskych projektov. Podľa tlačovej správy ministerstvo taktiež zrušilo viacero tlačív, úspešne spustilo rezortný informačný systém a pripravilo zákony o odbornom vzdelávaní a príprave, uznávaní dokladov a odborných kvalifikácií a zákon o športe.

 Predseda vlády Robert Fico nespokojným učiteľom odkázal, že nepozná žiadnu inú kategóriu pracovníkov vo verejnej správe, ktorej by počas jeho vlády tak výrazne vzrástla mzda. „Bolo to trikrát po sebe, čo predstavuje dohromady asi 21-percentné zvýšenie platov. A k tomu teraz prišli ďalšie štyri percentá v rámci celej verejnej správy,“ povedal premiér, podľa ktorého sa podarilo držať učiteľské platy nad priemerom zárobku v národnom hospodárstve. Minister školstva Juraj Draxler uviedol, že učitelia si zrýchlenie nárastu platov zaslúžia.

 Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií vyčíslil, koľko peňazí by si vyžiadalo zvýšenie platov pedagogických zamestnancov o 20 až 50 percent. Podľa jeho odhadov by to na spodnej hranici predstavovalo takmer 300 miliónov eur a v prípade nárastu o polovicu vyše 700 miliónov eur. Schválený zákon o rozpočte na budúci rok s takýmto navýšením neráta a bratislavskí učitelia preto požiadali prezidenta Andreja Kisku, aby ho vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie.

 Navýšenie prostriedkov žiadajú aj Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl. Slovenská rektorská konferencia zas odmieta metodiku rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu pre verejné vysoké školy. Podpredsedníčka KDH Miroslava Szitová upozornila aj na nedostatok prostriedkov na pôžičky pre študentov vysokých škôl, keďže sa podľa nej ujdú iba každému druhému žiadateľovi.

 Premiér Robert Fico si spolu s ministrom školstva Jurajom Draxlerom odškrtol posledné opatrenie z druhého sociálneho balíčka v podobe rozširovania kapacít základných škôl v Bratislavskom, Prešovskom a Košickom kraji. V tomto roku vzniklo 112 tried pre zhruba 2 800 žiakov s celkovými nákladmi troch miliónov eur. Pri otvorení prístavby a nadstavby Základnej školy na Mlynskej ulici v Senci predseda vlády uviedol, že „sľuby, ktoré vláda dáva, aj plní. Je to stopercentné naplnenie prísľubov, ktoré sme dali tak ako v prvom, tak aj v druhom sociálnom balíku,“ povedal premiér.

Peter Dráľ z kampane Chceme vedieť viac v reakcii na rozširovanie kapacít škôl pre Rádiožurnál Rádia Slovensko konštatoval, že zabezpečenie priestorov, kde môžu deti napĺňať svoje ľudské právo na vzdelanie, nie je žiadnou sociálnou vymoženosťou, ale základnou povinnosťou štátu. Podľa Ústavy SR je školská dochádzka povinná.

 V rámci avizovaného tretieho sociálneho balíka, s ktorým ide strana Smer-SD do volieb, má štát financovať výstavbu približne 2-tisíc nájomných bytov pre začínajúcich učiteľov za takmer 100 miliónov eur. Ďalších 50 miliónov eur sa má vyčleniť na rekonštrukciu vysokoškolských internátov a 25 miliónov eur na príspevok na ubytovanie pre vysokoškolských študentov.

Tretí sociálny balíček však nijako nerieši reprodukovanie sociálnych nerovností vzdelávacím systémom, na ktoré Slovensko opakovane upozorňuje aj medzinárodná Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), vrátane jej najnovšej štúdie Education at a Glance 2015. Upozornila na to Lucia Kováčová z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Vo svojom článku priblížila, ako sociálne postavenie rodičov na Slovensku významne predurčuje vzdelanie ich detí.

Podobná situácia je aj v Českej republike, pričom napríklad v škandinávskych krajinách umožňujú vzdelávacie systémy dosiahnuť deťom z chudobnejších pomerov vyššie vzdelanie aj lepšie uplatnenie v živote, než majú ich rodičia. To si však vyžaduje prijímanie premyslených opatrení už na úrovni predškolského vzdelávania. Prehľadnú infografiku s vybranými zisteniami štúdie OECD nájdete v blogu Branislava Gröhlinga.

 Politické strany, ktoré sa budú uchádzať o dôveru občanov v parlamentných voľbách 5. marca 2016, odovzdali kandidátne listiny. Viaceré z nich pri predstavení kandidátov zdôraznili, že školstvo a vzdelávanie patria medzi ich prioritné témy. O programoch politických strán v oblasti vzdelávania, návrhoch a vyjadreniach ich kandidátov a kandidátok vás budeme informovať v našich pravidelných súhrnoch od nového roka.

 

Všimli sme si

 Nadácia Pontis v spolupráci s organizáciou Ashoka vytvorila mapu sociálnych inovátorov, ktorí pomáhajú meniť Slovensko k lepšiemu. V pestrej skupine ľudí sú aj iniciátorky a iniciátori kampane Chceme vedieť viac. Na 8. fóre o firemnej filantropii, kde bola mapa predstavená, Adam Lent z organizácie Ashoka hovoril o tom, že ľuďom stačí dovoliť, aby problémy riešili sami. Ivan Štefunko z Neulogy Ventures zas pripomenul, že do vzdelávacieho systému musíme prioritne investovať už teraz.

Editor portálu lepsiageografia.sk Peter Farárik argumentuje, že iba zvýšenie objemu peňazí školstvu nepomôže a zamýšľať by sme sa mali najmä nad tým, čo a ako v našich školách učíme. Napríklad na geografii.

Platforma rodičov pri neziskovej organizácie Raná starostlivosť predstavila svoje návrhy na zabezpečenie dôstojného života detí s ťažkým zdravotným postihnutím v zdravotnej, sociálnej a vzdelávacej oblasti. V dokumente poukazujú na problémy, ktorým rodiny s takýmito deťmi čelia a ponúkajú aj konkrétne riešenia. Od 1. decembra 2015 do 31. januára 2016 organizujú podpisovú kampaň na podporu predloženia svojich požiadaviek do NR SR.

 

Pripravujeme

 V roku 2016 chystáme sériu tvorivých workshopov o rôznych aspektoch vzdelávania určených odbornej aj laickej verejnosti, tvorcom politiky a zástupcom médií.

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte pokračovanie našich aktivít!

 Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme i Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá taktiež podporila časť našich aktivít týkajúcich sa prezentácie zistení z prieskumu.

Každý prejav podpory kampane si vážime. Na viaceré aktivity naďalej zháňame aj finančnú podporu. Naše číslo účtu je 3097263854/0200 VÚB, a. s. resp. IBAN v tvare SK9302000000003097263854. Kontaktujte nás na vsetci@chcemevedietviac.sk alebo na 0948 492 692. Podporte nás, ďakujeme!

 

 

 

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk