Príprava na školu a povinné vzdelávanie

„Je dôležité začať rozlišovať medzi povinnou školskou dochádzkou a povinným vzdelávaním.“

účastníčka workshopu

Žilina

Čo hovoria výskumy

Vzdelávanie v budúcnosti bude iné ako dnes, nebude prebiehať iba v škole, ale na rôznych miestach naraz. Myslí si to až 68 % ľudí. Vzdelávanie však ostane povinné a škola ako inštitúcia nezanikne. To, že vzdelávanie nebude o 25 rokov povinné, si myslí len 14 % ľudí. [1]

Povinná školská dochádzka, resp. povinné vzdelávanie začína v jednotlivých členských štátoch EÚ rozdielne: v Luxembursku a Severnom Írsku (Spojené kráľovstvo) sa začína vo veku štyroch rokov, zatiaľ čo v iných krajinách či regiónoch EÚ je to vo veku päť až sedem rokov. Povinné vzdelávanie trvá vo väčšine členských štátov EÚ priemerne 9 alebo 10 rokov. [2]

Čo ponúkajú politické strany a hnutia v programoch

#SIEŤ zmení povinnú školskú dochádzku na povinné vzdelávanie. Deti budú prijímané do prípravných ročníkov v základných školách po dovŕšení piatich rokov bez povinnosti preukázať dosiahnutú školskú zrelosť. Zmyslom prípravného ročníka bude u detí školskú zrelosť primerane rozvinúť. Z prípravy na prechod do riadneho školského vzdelávania budú môcť profitovať všetky deti, najmä však zo sociálne vylúčených spoločenstiev a so zdravotným postihnutím. Povinné vzdelávanie by sa malo ukončiť v deviatom ročníku základnej školy.

KDH chce presadiť zmenu z povinnej 10-ročnej školskej dochádzky na povinné vzdelávanie od 6. do 18. roku života, s možnosťou využitia širšej škály foriem výchovy a vzdelávania.

MOST-HÍD uvádza, že deti, ktoré nie sú mentálne zaostalé, ale zároveň nie sú na školu pripravené, by sa mali dostať do nultého ročníka, kde by si chýbajúce zručnosti osvojili a následne by mohli pokračovať vo vzdelávaní podľa bežného učebného plánu. V súvislosti s úvahami o predĺžení povinnej školskej dochádzky do 18. roku uvádza, že dvanásťročná dochádzka s jednotným systémom požiadaviek je iba ilúziou a bola by možná iba za cenu podvodu alebo neustáleho znižovania úrovne cieľových požiadaviek.

OĽANO-NOVA navrhuje, aby povinná školská dochádzka začínala vo veku piatich rokov nástupom do prípravnej triedy, ktorá by bola v priestoroch základných škôl. Žiaci by v prípravnej triede zostávali jeden školský rok a pokiaľ by na jeho konci nedosiahli školskú zrelosť, mohli by v prípravnej triede zostať aj nasledujúci školský rok. Hnutie chce ponechať povinnú školskú dochádzku desaťročnú aj po zavedení prípravného ročníka, vďaka čomu by končila absolvovaním 9. ročníka základnej školy. Zároveň navrhuje, aby sa zaviedla povinnosť absolvovania odborného školenia pre tých, ktorí po 10-tich rokoch dochádzky neabsolvujú aspoň 1 rok na strednej škole.

SaS hovorí o povinnej školskej dochádzke, navrhuje jej začiatok od 5. roku dieťaťa, taktiež v prostredí základných škôl. Pridaný ročník by mal byť určený najmä na rozvoj kľúčových zručností potrebných pre úspešný vstup detí do „skutočnej“ školy.

SMER-SD sa v rámci piatich priorít svojho stručného programu tejto téme nevenuje.

SMK-MKP sa tejto téme nevenuje.

SNS navrhuje povinné predškolské vzdelávanie v materských školách pre deti od 5. rokov ako súčasť povinnej školskej dochádzky, ktorú chce zároveň predĺžiť do 18. roku života s nutnosťou ukončenia vzdelania minimálne výučným listom.

Zhoda

V programoch politických strán a hnutí nachádzame pomerne širokú zhodu na tom, že deti prípravu na školu potrebujú a že by sa mala v nejakej podobe poskytovať od 5. roku veku dieťaťa.

Rozdiely

Kým mnohé strany hovoria o povinnej školskej dochádzke (MOST-HÍD, OĽANO-NOVA, SaS a SNS), iné (#SIEŤ a KDH) ju chcú nahradiť povinným vzdelávaním. Tento na prvý pohľad málo významný terminologický rozdiel v sebe skrýva rôzne dôsledky pre budúcu podobu vzdelávania. Kým povinná školská dochádzka tradične znamená najmä fyzickú prítomnosť dieťaťa v škole, bez ohľadu na priebeh vzdelávania a jeho výsledky, povinné vzdelávanie kladie väčší dôraz na absolvovanie konkrétneho vzdelávacieho programu a na sledovanie dosiahnutých vzdelávacích výsledkov.

Rozdiely tiež badať v dĺžke povinnosti detí navštevovať školu, resp. vzdelávať sa. Kým #SIEŤ a OĽANO-NOVA ju navrhujú ponechať v trvaní 10 rokov, KDH a SNS ju chcú predĺžiť až do 18. roku veku, teda až po dosiahnutie plnoletosti.

Strany, ktoré chcú zaviesť povinnosť vzdelávať sa už od 5. roku dieťaťa, sa rozchádzajú v názore, kde by mala povinná príprava na školu prebiehať. #SIEŤ, OĽANO-NOVA a SaS navrhujú zavedenie prípravných ročníkov na pôde základných škôl, zatiaľ čo SNS hovorí o 1 roku povinného predškolského vzdelávania v materských školách. Zavedenie povinnej dochádzky v dvoch rôznych inštitúciách (najprv materská škola, potom základná škola), ktorých kapacity nie sú primerane vyrovnané, by bolo finančne najnáročnejším riešením.

Zaujímavosti alebo čo ešte sme si všimli

#SIEŤ chce zaviesť „model 5 – 10 – 15“, ktorý umožní nástup detí vo veku 5 rokov do prípravných ročníkov v základných školách, predĺženie primárneho stupňa vzdelávania tak, aby zahŕňal aj 5. ročník ZŠ (deti vo veku 10 rokov) a ukončenie povinného vzdelávania v 9. ročníku ZŠ (mládež vo veku 15 rokov). K totožnému modelu sa prikláňa aj OĽANO-NOVA, ktoré zároveň ponúka na zváženie možnosť ustanoviť samostatné primárne školy, ktoré by zahrňovali prípravnú triedu a prvých päť ročníkov terajšej základnej školy.

SaS navrhuje rozšíriť slobodu rodičov a detí v rámci domáceho vzdelávania a umožniť ho realizovať aj na 2. stupni základných škôl. Taktiež chce zrušiť povinnosť zabezpečovať domáce vzdelávanie kvalifikovaným pedagógom. Malo by byť výhradne na voľnej úvahe rodiča, akým spôsobom zabezpečí, aby bolo jeho dieťa vzdelávané. Strana chce taktiež zrušiť povinnosť komisionálnych skúšok pri domácom vzdelávaní a ponechať overovanie vedomostí bežnými polročnými alebo koncoročnými postupmi. Komisionálne skúšky by sa mali konať len v prípade nespokojnosti rodiča. Umožniť domáce vzdelávanie na oboch stupňoch základnej školy požaduje aj OĽANO-NOVA.