Čo priniesol týždeň 11. 4. – 17. 4. 2016

Čo priniesol týždeň <br />11. 4. – 17. 4. 2016

Čo priniesol týždeň
11. 4. – 17. 4. 2016

Komentáre ()

 

Témy týždňa

Koaličná vláda schválila programové vyhlásenie na ďalšie volebné obdobie  Program v oblasti školstva vyvolal skepsu odborníkov a kritiku opozície Školskí odborári a nespokojní učitelia sa chystajú protestovať Minister školstva predstavuje svoje plány

 

Výrok týždňa

„Ak nedokážeme opísať cieľ a už vôbec nie dať verejný prísľub jeho plnenia, zvyšujeme šancu, že celé naše snaženie pôjde vlastne mimo. Nemáme ministrov hodnotiť za to, o koľko zvýšili platy učiteľov alebo sestričiek, ale za to, či sú ľudia zdravší a deti bystrejšie.“

Konštantín Čikovský
komentátor
v komentári Denníka N | 13. 4. 2016

 

Výber z udalostí

 Koaličná vláda Roberta Fica schválila svoje programové vyhlásenie. Samu seba v ňom označila za vládu „kontinuity a pokroku“ s historickou šancou „prekonať staré deliace čiary z 90. rokov a sústrediť sa tak na skutočné výzvy doby“. Okrem iného sa v ňom uvádza, že občania v parlamentných voľbách 5. marca „vyjadrili podporu programu, ktorý je založený na spoločensko-politickej stabilite, sociálnom dialógu, štrukturálnych reformách a systémových zmenách“. Strana SMER-SD však išla do volieb prakticky bez programu.

Podľa novej vlády má vzdelanosť občanov „zabezpečovať v prvom rade kvalitné školstvo,“ a preto jeho rozvoj považuje za jednu z najvyšších priorít. „Spoločnosť očakáva, že absolventi škôl budú pripravení nielen úspešne vstúpiť na trh práce a byť ekonomicky aktívni, ale aj zmysluplne prežiť svoj život, plniť svoje osobné a rodinné ciele a spoluvytvárať prosperujúcu a tolerantnú krajinu,“ uvádza sa v úvode kapitoly Školská politika. Vláda súčasný stav slovenského školstva považuje za veľkú výzvu, pričom jeho zlepšenie si vyžaduje „zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny“. Návrh takýchto zmien má sformulovať do konca roku 2016 v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania.

 To, že zásadné zmeny v školstve má sformulovať až národný program, sa v programovom vyhlásení pretavilo do podmieneného zvýšenia verejných výdavkov do školstva v deklarovanom objeme 2 miliardy eur za celé volebné obdobie i do podmieneného nárastu platov učiteľov v regionálnom školstve. Pedagogickým a odborným zamestnancom sa síce majú od 1. septembra 2016 zvýšiť platové tarify o 6 %, no ďalšie zvyšovanie od roku 2018 predpokladá realizáciu zásadných zmien. V oblasti vysokého školstva táto podmienka nie je uvedená.

Keďže národný program ešte len má byť prijatý, osud čiastkových opatrení zahrnutých do programového vyhlásenia pre regionálne i vysoké školstvo zostáva neistý. Rovnako nejasné je to, aké zmeny budú dostatočne „zásadné,“ aby do vzdelávania nasmerovali viac financií. Spôsob vytvárania a schvaľovania národného programu ešte taktiež nebol spresnený.

Od pondelka o programovom vyhlásení rokuje parlament, ktorý bude po rozprave hlasovať o vyslovení dôvery novej vláde. Na to je potrebných 76 hlasov poslancov, vládna koalícia má k dispozícii 81 mandátov.

 Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) v hojne citovanom výroku, ktorý odznel v rozhovore pre TASR, vyjadril presvedčenie, že sa v oblasti výchovy a vzdelávania podarí „pripraviť najväčšiu reformu za posledných 25 rokov.“ Odvolával sa na to, že na rokovaniach o programovom vyhlásení v rezorte školstva sa podieľalo takmer 30 rôznych iniciatív, združení aj školské odbory a výsledný text je až na malé zmeny totožný s dohodou, ktorú vyrokoval s ich zástupcami. Voči jeho tvrdeniam sa ohradil prezident Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimír Crmoman, ktorý upozornil na to, že tzv. nultá verzia programového vyhlásenia bola z ministerstva odoslaná v nedeľu o deviatej večer, v pondelok už prebiehali rokovania a o ich výsledku sa všetci dozvedeli až tesne pred rokovaním vlády.

 Denník N ešte pred oficiálnym zverejnením programového vyhlásenia prezentoval, aké zmeny by mohlo priniesť v školstve. Po zverejnení a schválení programového vyhlásenia sa už mediálna pozornosť sústredila takmer výlučne iba na otázku zvyšovania platov učiteľov a deklarované 2 miliardy do školstva (tu, tu, tu, tu aj tu). Minister Plavčan uvedenie konkrétnych čísel považuje za úspech. „Je to po prvý raz, čo sa v programovom vyhlásení vlády objavili čísla v takomto vyjadrení,“ povedal po rokovaní vlády. Z doterajších vyjadrení pritom nie je jasné, akú časť z avizovaných 2 miliárd budú tvoriť prostriedky z eurofondov. Na vzdelávanie je v Operačnom programe Ľudské zdroje v rokoch 2014 – 2020 vyčlenených vyše 450 miliónov eur.

 Deň po schválení programového vyhlásenia Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) vydal vyhlásenie, v ktorom ocenil zapracovanie niektorých požiadaviek do programového vyhlásenia, no zároveň vyjadril zásadnú nespokojnosť s nedostatočným finančným zabezpečením avizovaných zmien. Školskí odborári sa taktiež dištancovali od Konfederácie odborových zväzov, ktorá so znením programového vyhlásenia na zasadnutí vlády súhlasila.

OZPŠaV vládu žiada, aby ešte pred hlasovaním o vyslovení dôvery v parlamente programové vyhlásenie prehodnotila a výrazne zvýšila objem peňazí do školstva podľa požiadaviek prijatých v deklarácii školských organizácií z februára tohto roka. V ňom požadujú zvýšenie platov o 25 % a následne každoročne o 10 %. Svojim členom zväz rozposlal otvorený list, v ktorom konštatoval, že navrhované zvyšovanie platov ani zďaleka nezodpovedá ich požiadavkám a z tohto dôvodu ich vyzýva na účasť na proteste, ktorý zvolal na 19. apríla. Predseda OZPŠaV Pavel Ondek o požiadavkách odborov povedal, že „tie, ktoré sú pre nás veľmi podstatné, tam nie sú. Ide hlavne o navýšenie platov pre jednotlivé kategórie zamestnancov, ktoré pôsobia v školstve.“

K protestu sa pripoja viaceré stavovské a profesijné organizácie v školstve. Alena Petáková zo Združenia základných škôl Slovenska (ZZŠS) na tlačovej besede uviedla, že zmena sa nedá dosiahnuť tlakom na učiteľov a Branislav Kočan z SKU, ktorá protest taktiež podporuje, uviedol, že „vláda si dostatočne neuvedomuje hĺbku a rozsah problémov, ktoré v školstve sú.“

 Iniciatíva A DOSŤ! vytkla koaličným stranám #Sieť a Most-Híd, že nepresadili zvýšenie financií do školstva, ku ktorému sa zaviazali pred voľbami v memorande. Obe strany sa zaviazali zvýšiť priemerný plat učiteľov na úroveň 80 % platov vysokoškolsky vzdelaných ľudí.

Predseda #Siete Radoslav Procházka nemá pocit, že by strana záväzok porušila. „Dosiahnu úroveň okolo 70 percent priemernej vysokoškolskej mzdy, čo je s prihliadnutím na našu vyjednávaciu silu výborný výsledok,“ hovorí. Celkovú sumu zvýšenia peňazí pre školstvo považuje za úspech aj Most-Híd, ktorému sa podľa hovorcu Andrása Nagya „podarilo dosiahnuť skoro 27-percentné zvýšenie za nasledujúce štyri roky, čo ľudia v žiadnom inom odvetví nedostanú.“

 Vďaka zapojeniu odborov bude zrejme protest väčší ako pred voľbami, keď ich organizovala Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU). Ani väčšia účasť však nemusí stačiť na splnenie požiadaviek školských organizácií. „Nemôžem povedať, či protest bude stačiť, ale štrajk je krajné riešenie,“ povedal šéf odborového zväzu Pavel Ondek. ISU však vládny program za výzvu na štrajk považuje (tu, tu aj tu).

Minister školstva v reakcii na avizovaný protest apeloval na to, aby sa nepremárnila šanca zlepšiť školstvo a zároveň uviedol, že 6-percentné  zvýšenie platov považuje za nevyhnutné minimum. Aby boli do školstva investované dostatočné prostriedky, je podľa neho potrebné presvedčiť verejnosť, vládu aj politické strany, že rezort je schopný uskutočňovať zmeny. Minister školstvo prirovnal k lodi, ktorá má na palube 150-tisíc zamestnancov a milión žiakov a študentov. Natočiť ju podľa neho treba správnym smerom, pohnúť s ňou a urobiť všetko preto, aby sa nestala Titanicom.

 K programovému vyhláseniu v oblasti školstva sa vyjadril aj prezident Andrej Kiska, podľa ktorého pri prísľube 2 miliárd eur na najbližšie 4 roky je dôležité povedať aj to, na čo sa zdroje použijú. „Nemali by sme sa pozerať len na finančné objemy, ale skôr aj na to, čo chceme za tie peniaze dosiahnuť. Cieľom by mali byť vzdelané deti a motivovaný učiteľ.“ Prezident zároveň „s veľkým napätím“ očakáva, čo bude v národnom programe. „Potrebujeme nielen vyššie platy, ale aj zmenu toho, čo učíme a ako učíme,“ uviedol prezident.

Podľa analytika Róberta Chovanculiaka z INESS by bolo vhodnejšie, keby sa rezort školstva zameral na oceňovanie kvalitnejších učiteľov, pretože „celoplošné navýšenie výplat nie je riešením skvalitnenia školstva.“ Peter Goliaš z INEKO hovorí, že súčasne so zvyšovaním platov by vláda „mala začať merať a zverejňovať kvalitu jednotlivých škôl a zaviesť silnú výkonovú zložku v platoch učiteľov tak, aby napríklad 20 % platu záviselo od toho, ako výsledky učiteľa posúdi riaditeľ školy.“

 Ešte pred rozpravou v parlamente k školskej kapitole programového vyhlásenia kriticky vyjadrili aj viacerí opoziční poslanci, odborníci a publicisti. Podľa poslankyne Veroniky Remišovej (OĽANO-NOVA) program nemá ucelenú víziu, špecifikované ciele, výstupy, ani kroky na ich dosiahnutie. Zároveň sa nevenuje potrebe väčšej otvorenosti škôl, trendom v neformálnom vzdelávaní, ani akútnej potrebe zlepšiť výsledky vzdelávania sociálne vylúčených žiakov. Poslankyňu taktiež desí, že „najväčšia reforma za posledných 25 rokov“ sa má udiať bez poctivého výskumu, zberu dát a analýzy dopadov. Za príklad ministrovi dáva Nemecko, ktoré bolo schopné dosiahnuť kompromis o potrebnej reforme naprieč politickým spektrom a vyčlenilo na ňu aj významné prostriedky.

Poslanec Branislav Grӧhling (SaS) porovnáva sľuby z vládnych programov druhej a tretej Ficovej vlády v zohľadňovaní výsledkov medzinárodných testovaní žiakov, raste platov učiteľov, zvyšovaní investícií do školstva, zlepšení ďalšieho vzdelávania pedagógov a v ďalších oblastiach, a na záver konštatuje, že viaceré z nich sa opakujú a ak sa ich konečne podarí aj splniť, bude to chvályhodné.

 Podľa Ericha Mistríka hodné kritiky nielen konkrétne opatrenia, ktoré vláda v školstve navrhuje, ale aj ich hodnotový základ. Za najväčšie omyly programového vyhlásenia považuje takmer výlučný dôraz na prípravu mladých ľudí na trh práce a redukciu vzdelávania iba na to, čo sa deje v škole.

Šéfredaktor časopisu DOBRÁ ŠKOLA Vladimír Burjan na inom mieste dodáva, že program vlády je úradnícky pamflet plný slovného balastu, ktorý ponúka iba mierne vylepšenia systému. Neobsahuje podľa neho ani náznak zásadnejšej zmeny a vo financovaní obsahuje aj skrytú pascu.

Zuzana Zimenová konštatuje, že ani tretej vláde Roberta Fica nejde o deti a o ich podporu pri učení. Strana #Sieť je podľa nej množstvom presadených riešení v koalícii iba do počtu nielen v oblastiach boja s korupciou, rodinnej politiky a podpory žien, ale aj v predvolebnom období prioritizovanej téme vzdelávania.

Viacerí odborníci, vrátane spoluiniciátorov kampane Chceme vedieť viac, sa pri hodnotení programového vyhlásenia vlády v oblasti vzdelávania zhodli, že v dokumente aj diskusiách okolo neho deti nie sú v centre pozornosti.

 Podozrení z porušenia zákona v Študentskom pôžičkovom fonde, v kontrolných orgánoch ktorého dlhé roky pôsobil aj súčasný minister Plavčan, je viac. Pôžička 5,5 milióna eur, ktorú dal fond investičnej skupine Slavia Capital, sa vôbec nevyšetrovala. Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý preto po predložení ďalších zistení opätovne apeloval na predsedu SNS Andreja Danka, aby sa s ministrom dohodol na jeho odstúpení. SNS odkázala, že nebude komentovať PR komunikáciu poslanca a „pokiaľ bude minister pokračovať v reforme školstva vytýčeným spôsobom, má podporu SNS.“ Podobne ministerstvo vo svojom stanovisku uviedlo, že Beblavému ide len o publicitu a žiadne nové skutočnosti neuviedol

 Peter Plavčan poskytol prvé rozsiahlejšie rozhovory pre médiá. Pre denník SME uviedol, že svojím odvolaním sa nezaoberá, vysvetľoval podozrenia zo svojho minulého pôsobenia a predstavil aj niektoré svoje plány a personálne nominácie v rezorte. Pre Denník N vysvetľoval, čo prinesie „najväčšia reforma za 25 rokov,“ a že by sme sa mali inšpirovať školstvom vo Fínsku, Montessori pedagogikou a ďalšími alternatívnymi formami vzdelávania. Ich reálne uplatnenie v bežnom vyučovaní už podľa ministra treba nechať na odborníkov a pripravovaný národný program.

Pozrite si rozhovor s ministrom Plavčanom v HNtelevízii.

HN-PP

 

 Marián Leško sa zamýšľa nad tým, aký „new normal“, teda nastavené limity a rámce fungovania novej koalície vyplývajú z faktu, že Peter Plavčan ostáva ministrom napriek diskvalifikácii zastávať tento post kvôli svojmu minulému pôsobeniu.

Peter Javůrek v súvislosti s potrebou skokového zvyšovania platov učiteľov konštatuje, že aj keď novému ministrovi niet čo závidieť, kvalitné školstvo je dôležitejšie ako jeden štátny úradník.

Silvester Lavrík si v súvislosti s nositeľom zmien spomína na suseda Žubajíka, ktorý ako stelesnený ministerský úradník „stráži šuplíky plné dobrých nápadov, tu niečo posunie, tam čosi pozdrží, čo treba zapotroší, znepriechodní, uspí“, lebo z „ministerstva planých ilúzií“ noví šéfovia rýchlo prichádzajú a ešte rýchlejšie z neho odchádzajú.

O neomylnom postupe k vlastnej profesionálnej záhube ministra píše aj Oliver Bakoš, podľa ktorého rezort, ktorý riadia, skrýva základný rozpor už vo svojom názve. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu je totiž zväčša riadené tak, že záležitosti školstva sa berú športovo a záležitosti športu ako priorita. A medzi týmito dvoma krajnosťami sú už len dve nepríjemnosti: veda a výskum.

 

Všimli sme si

 Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica otvára prakticky zameraný ročný kurz pod názvom Komenského inštitút určený súčasným aj budúcim pedagógom, ktorí „majú odvahu robiť skutočnú školskú reformu“. Výučbu budú viesť slovenskí a českí lektori zameriavajúci sa na rozvíjanie kritického myslenia, riešenie konfliktov či zážitkové učenie. Súčasťou programu je aj príprava mikroprojektov zameraných na vylepšenie vyučovacích hodín, manažmentu školy alebo na budovanie silnej školskej komunity, ktoré budú účastníci s podporou mentorov realizovať priamo vo svojich školách. Prihlásiť sa možno do 25. apríla.

 Damas Gruska zdvíha hodenú rukavicu Eduarda Krekoviča, ktorý napísal, že zamedziť radikalizácii prvovoličov pomôže viac dejepisu než matematiky. Podľa Grusku to však môže byť aj inak, pretože za fašizáciou nemusí byť len strata pamäti či nedostatok humanitného vzdelávania. O skúsenostiach s vyučovaním o holokauste v slovenských školách zas hovorí etnologička Monika Vrzgulová z Dokumentačného strediska holokaustu.

 O tom, že na Slovensku sa často iba hráme na vedu, hovorí slovenský vedec pôsobiaci na pediatrickej klinike v holandskom Utrechte Michal Mokrý. Vysvetľuje v ňom svoje motivácie na odchod do zahraničia, aj orientáciu slovenskej vedy na kvantitu namiesto kvality. Nedostatok peňazí podľa neho je problémom, avšak zďaleka nie hlavným. „Ak by teraz nový minister školstva nalial do slovenskej vedy raz toľko, stále to bude o ničom. A ak by do nej rovno nalial aj desaťnásobok súčasného rozpočtu, výsledok bude stále hanebný,“ hovorí Mokrý.

Predátorské praktiky v publikačnej činnosti niektorých slovenských ekonómov vo svojom blogu približuje Martin Grančay, ktorý zároveň poukazuje na rozdiely v publikovaní článkov v karentovaných časopisoch zaradených do rôznych vedeckých databáz.

 

Pripravujeme

 Pripravujeme tretiu diskusiu za okrúhlym stolom pre zástupcov politických strán a odbornú verejnosť. Tentoraz budeme diskutovať o dlhodobej vízii vzdelávania pre Slovensko a vhodnej stratégii na jej napĺňanie v najbližších rokoch.

 Na konci apríla sa zúčastníme stretnutia rodičov, ktorí sa angažujú v iniciatíve Zelená stužka. Na stretnutí budeme prezentovať výstupy kampane s dôrazom na vzdelávacie potreby detí a možnosti ich systémovej podpory.

 V máji vystúpime na konferencii Cesty k dobrej škole, ktorú v Bratislave organizuje mesačník DOBRÁ ŠKOLA a spoločnosť EXAM Testing. V prezentácii a na workshope sa budeme venovať tomu, akú dôležitosť prisudzuje verejnosť vytváraniu pozitívnej klímy v školách a aký vplyv by mohla mať na vzdelávacie výsledky žiakov, organizáciu vyučovania aj hodnotenie kvality vzdelávania.

 V máji sa zúčastníme fóra o vzdelávaní v Pezinku, na príprave ktorého spolupracujeme so zástupcami miestnej samosprávy.

 

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Pridajte svoj názor aj vy

Podporte kampaň

Týždeň v školstve mailom

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top