Čo priniesol týždeň 25. 4. – 1. 5. 2016

Čo priniesol týždeň <br />25. 4. – 1. 5. 2016

Čo priniesol týždeň
25. 4. – 1. 5. 2016

Komentáre ()

 

Témy týždňa

Diskutovali sme o vízii vzdelávania pre Slovensko s deťmi v centre pozornosti Parlament schválil programové vyhlásenie vlády a vyslovil jej dôveru Vzdelávacie výsledky detí sa zhoršujú Po povinnom Osvienčime má byť nepovinný Pišťanek s Taragelom

 

Výrok týždňa

„Prečo som si vybral školstvo? Vždy to bola pre mňa druhá voľba. Som vyštudovaný učiteľ, na pedagogickej fakulte som vyštudoval biológiu a geografiu. Pôsobil som na fakulte, ktorá má vo svojom portfóliu aj vedu a výskum, a môj vášnivý vzťah k športu je veľmi známy. Čiže aby som to opäť odľahčil, touto charakteristikou som naplnil základné parametre pre pôsobenie na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu. (…) Podľa predbežných rokovaní by som mal mať na starosti agendu vysokých škôl a vedy a výskumu. (…) Viem, že prichádzam z pozície, kde som s tým nemal skoro žiadnu skúsenosť, ale koľko je ministrov, ktorí prichádzajú do funkcií z úplne iných oblastí profesionálneho života. Je jasné, že tak ako minister aj štátny tajomník je politicko-manažérska funkcia. Agendu človek postupne nasaje. Nehrám sa tu teraz po troch týždňoch na odborníka na školstvo.“

Erik Tomáš
štátny tajomník ministerstva školstva
rozhovore pre Denník N | 28. 4. 2016

 

Výber z udalostí

 Na treťom tohtoročnom okrúhlom stole zorganizovanom v rámci kampane Chceme vedieť viac sme s poslancami parlamentu, zástupcami rezortu školstva, odborníkmi v oblasti vzdelávania, učiteľmi a rodičmi diskutovali o tom, ako by mala vyzerať vzdelávacia vízia pre Slovensko. Podkladom do diskusie bol pozičný dokument, ktorý stavia deti a ich rozmanité vzdelávacie potreby do centra pozornosti a až od nich odvíja nastavenie celého systému vzdelávania.

OS_3

Pozičný dokument predstavuje aj základné princípy, ktorými by sa mala riadiť zmena súčasného systému tak, aby sa predstavenej vízii systematicky a s aktívnym zapojením verejnosti a jej politických zástupcov približoval.

Na základe správy z diskusie za okrúhlym stolom, ktorú aktuálne spracúvame, text vzdelávacej vízie doplníme a ponúkneme do verejnej diskusie aj v súvislosti s prípravou Národného programu výchovy a vzdelávania.

 V piatok 29. 4. prijala Koalícia pre deti za svojich nových členov Nové školstvo a Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK), ktoré spoločne iniciovali kampaň Chceme vedieť viac. Poslaním Koalície pre deti je presadzovanie, obhajovanie a napĺňanie práv, potrieb a záujmov detí v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov.

 Parlament schválil programové vyhlásenie vlády (PVV), čím vyslovil koaličnej vláde strán SMER-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť dôveru. Na tomto akte chýbali predseda vlády Robert Fico (SMER-SD) aj predseda NR SR Andrej Danko (SNS), ktorí boli v tom čase hospitalizovaní.

 Vláda schválila Program stability SR na roky 2016 až 2019, ktorý má prispieť k postupnému znižovaniu deficitu verejných financií a dosiahnutiu rozpočtového prebytku v roku 2019. Na jeho dosiahnutie sa majú ešte v tomto roku udiať zmeny v daňovom systéme a naštartovať hodnotenie efektívnosti verejných výdavkov. Do konca roka 2016 má byť hodnotenie hotové v oblastiach informatizácie, zdravotníctva a dopravy, ktoré predstavujú približne 40 % celkových výdavkov verejnej správy.

Zmeny v týchto oblastiach majú podľa ministra financií Petra Kažimíra (SMER-SD) vytvoriť priestor na financovanie nákladov na reformy, ktoré predpokladá najmä v oblasti školstva a justície. „Samozrejme, miera uspokojenia týchto požiadaviek bude závisieť ešte aj minimálne od dvoch daňových prognóz, ktoré nás čakajú. Jedna je v júni a druhá v septembri,“ uviedol Kažimír.

 Vláda v nadväznosti na to schválila aj Národný program reforiem SR 2016, v ktorom sa v oblasti školstva plánuje zvyšovanie platov učiteľov, rozširovanie kapacít materských škôl aj inštitucionálna reforma Akreditačnej komisie či transformácia Slovenskej akadémie vied. Propagovať sa má systém duálneho vzdelávania a podporovať začleňovanie rómskych komunít podporou predškolskej výchovy detí. Viacero z týchto opatrení je uvedených už aj v programe reforiem z roku 2015.

Novinkou je naopak podkapitola Inkluzívne vzdelávanie, ktorá uvádza: „Skvalitnia sa podmienky škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vrátane žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Skúsenosti zo škôl, ktoré úspešne implementujú inkluzívne vzdelávanie v praxi, budú prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania prenesené aj na ostatných odborných zamestnancov a pedagogických asistentov. Špeciálna pozornosť bude venovaná kontrole plnenia ustanovení novely školského zákona, ktorej zámerom je predchádzať a zabraňovať zamieňaniu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov, ktoré výlučne vyplývajú zo sociálne znevýhodneného prostredia s tými, ktoré vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia. Bude sa klásť dôraz na skvalitňovanie diagnostiky a rediagnostiky žiakov s cieľom zvyšovania jej objektivity.“

 Prijatie Národného programu výchovy a vzdelávania, ktoré má načrtnúť dlhodobú víziu pre školstvo a spomína sa v programovom vyhlásení vlády, nie je zahrnuté medzi reformné plány na tento rok. Avšak, prijatie zásadných systémových zmien má byť podmienkou na zvýšenie verejných výdavkov na školstvo aj na ďalšie zvyšovanie platov učiteľov. Podpredseda vlády pre investície a bývalý minister školstva Peter Pellegrini (SMER-SD) ako prvý naznačil, že pod vnútornými zmenami sa myslí racionalizácia siete škôl. „Ak máte o polovicu menej detí, ako ste mali pred 20 rokmi, ale máte len o tretinu menšiu sieť, niekde je chyba,“ povedal vicepremiér.

Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) po rokovaní vlády nepovedal, koľko škôl a učiteľov by malo skončiť. Zoštíhlenie by sa podľa neho malo týkať najmä stredných škôl a druhého stupňa základných škôl. Prvého stupňa a materských škôl by sa to týkať nemalo, pretože sa očakáva dočasný nárast počtu detí. Analýza demografických trendov ukazuje, že dočasný nárast počtu detí by mal kulminovať práve v aktuálnom roku.

 Združenie základných škôl Slovenska je podľa jeho predsedníčky Aleny Petákovej za rozumné rušenie škôl. „Základné školy sa už racionalizovali, keď prešli pod obce a mestá. Vtedy sa ich veľa rušilo. Takouto racionalizáciou neprešli stredné školy a vysoké školy sa skôr rozširovali,“ konštatovala Petáková. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) považuje preriedenie za nevyhnutné najmä v prípade stredných a vysokých škôl. Na základe „zodpovednej analýzy“ by sa podľa združenia malo týkať aj niektorých základných škôl. „Jej cieľom by malo byť účelné a komplexné rozmiestnenie základných škôl. Kým v niektorých regiónoch Slovenska by mohlo dôjsť k ich rušeniu či zlučovaniu, v ďalších, naopak, bude potrebné ich stavať a rozširovať ich kapacity pri garantovaní štandardných podmienok,“ povedal výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.

O tom, že racionalizácia je komplikovaný krok, ktorý však sám osebe nestačí na zvýšenie zdrojov do školstva a ani na zlepšenie kvality vzdelávania, píše poslanec Branislav Gröhling (SaS). A že to s rušením škôl nebude zas až také horúce, sa domnieva komentátor Denníka N Roman Pataj. Podľa neho je najpravdepodobnejšie, že „sa bude najskôr dva roky analyzovať niečo, čo v nejakej podobe aj tak zanalyzované viackrát bolo, aby sa potom zistilo, že sa blížia ďalšie voľby, pred ktorými už vláda na nejaké rušenie škôl odvahu nenájde.“

 Optimalizáciu siete škôl by mal podľa ministra Plavčana nasledovať aj nárast platov v školstve s osobitným zreteľom na začínajúcich učiteľov a taktiež na princíp zásluhovosti. „Treba však dávať pozor, aby mladí učitelia neboli motivovaní viac ako učitelia, u ktorých vidíme pedagogické majstrovstvo a pôsobia v škole 30 rokov,“ dodal minister. Denník SME upozornil na to, že najnižšie platové tarify pre približne 38-tisíc nepedagogických zamestnancov v školstve nedosahujú ani minimálnu mzdu, na čo dlhodobo upozorňujú aj školskí odborári.

Vláda vo svojom programovom vyhlásení zmenu v tomto smere naznačuje, keď uvádza, že „príjme opatrenia v oblasti odmeňovania v štátnej a verejnej službe tak, aby sa odstránili diskrepancie medzi minimálnou mzdou a nastavením minimálnej výšky tarifného platu.“

 Rezort školstva po rokovaní ministra s odborármi avizoval, že 16. 5. zverejní časový harmonogram svojich úloh do konca tohto roka. Po nich zvolá okrúhle stoly s odborníkmi z praxe, pedagógmi, predstaviteľmi iniciatív a s odborármi a vytvorí pracovné skupiny na prípravu rôznych noviel zákonov.

 Okrem evergreenu o rušení či spájaní priamo riadených organizácií rezortu školstva, ktoré avizovali, no nerealizovali aj predchodcovia súčasného ministra Peter Pellegrini a Juraj Draxler (tu a tu), prišiel minister Peter Plavčan aj s odvážnejšími návrhmi. Vie si napríklad predstaviť úpravu štátneho vzdelávacieho programu tak, aby sa deti na prvom stupni základných škôl neznámkovali.

V podklade do diskusie o vízii vzdelávania uvádzame (s. 7), že vzdelávací systém potrebuje klasifikáciu žiakov známkami úplne nahradiť priebežným slovným hodnotením a pravidelným poskytovaním spätnej väzby, ktoré má v prvom rade žiakom pomáhať zlepšovať sa, namiesto ich povrchného triedenia na dvojkárov a štvorkárov bez poskytovania účinnej a dostupnej pomoci pri učení.

 Najnovšia správa Detského fondu OSN (UNICEF) porovnáva 38 krajín podľa toho, aký veľký je rozdiel medzi príjmami najchudobnejších rodín a rodín zo strednej triedy, pričom špecificky hodnotí aj vplyv sociálneho zázemia na výsledky detí v škole. Najmenšia miera nerovnosti je podľa nej v Dánsku, Fínsku a Nórsku, pričom Slovensko zaradila na 31. miesto. Pri hodnotení vplyvu sociálneho zázemia na výsledky žiakov Slovensko pokleslo ešte o tri priečky nižšie. Správa zároveň upozorňuje na to, že na Slovensku je veľký podiel žiakov, ktorí dosahujú horšie výsledky vo všetkých troch skúmaných gramotnostiach (čitateľskej, matematickej a prírodovednej).

Správa zdôrazňuje, že dosahovanie dobrých výsledkov u všetkých detí, ktoré možno pozorovať napríklad v Estónsku, Dánsku aj v susednom Poľsku, si nevyžaduje znižovanie latky, aby sa tak „umelo“ znížili rozdiely medzi žiakmi. Tieto krajiny naopak dokazujú, že celkové zlepšovanie výsledkov sa môže diať práve vďaka vyrovnávaniu rozdielov medzi žiakmi.

Ďalšie časti správy sa venovali témam príjmovej nerovnosti, chudobe, zdraviu aj subjektívnemu pocitu spokojnosti. Sociologička Zuzana Kusá v reakcii na zistenia pre denník Pravda povedala, že na Slovensku sú deti trestané za situáciu svojich rodičov. Nie je to pritom iba problém vylúčených rómskych komunít. „Brutálna chudoba sa týka rovnako nerómskych detí, ak sú v zlej finančnej situácii. Sociálny systém je rovnaký bez ohľadu na národnosť,“ pripomenula Kusá. V zahraničí sú však platové nerovnosti aj omnoho vyššie ako na Slovensku.

 Namiesto riešenia zásadných prekážok na uplatnenie práva detí na kvalitné vzdelanie sa na Slovensku väčšmi zaoberáme inými témami.

Po návrhu opozície, v ktorom vládu vyzvala, aby do učebného plánu stredoškolákov zaradila povinnú návštevu koncentračného tábora v Osvienčime, sa ozvali odborníci aj učitelia, ktorí takéto návštevy už mnoho rokov začleňujú do výučby. Učiteľky Andrea Gálová a Barbora Ulrichová sa aj so svojimi študentmi zhodujú v tom, že postoje sa nezmenia jednou exkurziou. „Záleží, či z toho urobíme návštevu Osvienčimu, po ktorej budeme smutní, ale tým to skončí, alebo to bude návšteva, ktorá vytvorí širší kontext pochopenia problematiky holokaustu. Formovanie postojov musí byť záležitosťou dlhodobej práce pred aj po návšteve Osvienčimu,“ reagovala na nápad politikov Gálová.

O tom, aby takéto návštevy mali zmysel, píše aj bývalý pracovník Ústavu pamäti národa Martin Slávik. Bez prípravy sa totiž podľa neho ľahko môže stať, že sa z hormónmi nabitého stredoškolského autobusu vyroja študenti viac sústredení na spolužiačky, prípadne na machrovanie pred kamošmi, ako na to, čo vidia okolo seba. A že za zmysluplným učením netreba cestovať za hranice, hovorí aj dejepisár Martin Cesnek poukazujúc na novo otvorené Múzeum holokaustu na mieste bývalého pracovného tábora v Seredi.

Napokon, skratkovité volanie po „posilňovaní“ konkrétnych predmetov až po tom, čo nastane nejaký problém, kritizuje aj Ján Machaj, podľa ktorého viac občianskej náuky nevyhnutne nevychová lepších občanov. Najmä, ak sú v tomto „gulášovom“ predmete namiešané poznatky zo siedmych vedných disciplín bez toho, aby sa o dôležitých témach v prvom rade otvorene diskutovalo. A Peter Javůrek k tomu dodáva, že aj inšpekciou potvrdené dobré znalosti študentov o ľudských právach (tu a tu) evidentne nestačia, ak sú sprostredkované „bez duše“ a v testoch sa kontrolujú iba „správne odpovede“.

 Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová zareagovala na otvorený list učiteľa Viktora Križa, v ktorom skritizoval postupy inšpektorov v škole, kde učí. Inšpektorka pochybenia pripustila, no zároveň sa proti viacerým obvineniam ohradila. Školskí inšpektori sú podľa nej vo svojej profesii takí dobrí, akí dobrí sú učitelia, z radov ktorých pochádzajú.

 Združenie katolíckych škôl Slovenska požiadalo ministerstvo školstva, aby vyškrtlo knihu Petra Pišťanka a Dušana Taragela Sekerou a nožom zo zoznamu povinnej literatúry pre stredoškolákov, pretože „obsahuje perverzné a vulgárne výrazy urážajúce ľudskú dôstojnosť.“ Tajomníčka združenia Renáta Ocilková k tomu uviedla, že dielo bez náležitej kritiky ukazuje životný štýl, ktorý je v príkrom rozpore s ideálmi, ku ktorým má škola žiakov viesť. Združenie pred dvoma rokmi dosiahlo, že sa musel prepisovať text v šlabikári o susedovi Žubajíkovi, ktorý sa chcel oženiť s rozvedenou mamou malého Žigmunda.  Minister po prvotnom váhaní (tu, tu, tu a tu) aktuálnej žiadosti napokon nevyhovel. V médiách ju medzitým viacerí aj okomentovali (tu, tu, tu aj tu).

 

Všimli sme si

 Jindřich Šídlo komentuje žiadosť stoviek českých občanov, ktorí žiadajú riaditeľa gymnázia Zdeňka Bergmana v Tepliciach, aby zo školy vylúčil žiačku, pretože je moslimka a nosí šatku. Riaditeľ to odmietol a za spolužiačku Eman sa postavili aj študenti gymnázia. Pozrite si ich podporné video pre Eman.

 Nadácia Milana Šimečku zorganizovala 11. ročník multižánrového festivalu fjúžn, ktorý sa tento rok venoval téme pohybu, migrácii a aj tomu, ako sa na Slovensku žije moslimom a kto sa koho bojí.

 

Pripravujeme

 Spracovávame správu z tretieho okrúhleho stola o vzdelávacej vízii postavenej na potrebách detí.

 V máji sa zúčastníme fóra o vzdelávaní v Pezinku, na príprave ktorého spolupracujeme so zástupcami miestnej samosprávy, a v Bratislave budeme diskutovať s rodičmi angažujúcimi sa v iniciatíve Zelená stužka. Na oboch podujatiach budeme prezentovať predstavy slovenskej verejnosti o budúcnosti vzdelávania a spoločne diskutovať o požiadavkách, ktoré môžu klásť na politických predstaviteľov aj aktérov v školstve pri postupnej premene súčasného systému vzdelávania.

 27. 5. vystúpime aj na konferencii Cesty k dobrej škole, ktorú v Bratislave organizuje mesačník Dobrá škola a spoločnosť Exam Testing. V dopoludňajšej prezentácii sa budeme venovať tomu, akú dôležitosť prisudzuje verejnosť vytváraniu pozitívnej klímy v školách a na popoludňajšom workshope zas tomu, aký vplyv na vzdelávacie výsledky aj organizáciu vyučovania by mohlo mať to, ak by sa vytváranie priaznivého prostredia na učenie stalo základným kritériom hodnotenia kvality škôl.

 

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Pridajte svoj názor aj vy

Podporte kampaň

Týždeň v školstve mailom

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top