Čo priniesol týždeň 2. 5. – 8. 5. 2016

Čo priniesol týždeň <br />2. 5. – 8. 5. 2016

Čo priniesol týždeň
2. 5. – 8. 5. 2016

Komentáre ()

 

Témy týždňa

Slovensko si pripomenulo koniec druhej svetovej vojny Na rôznych fórach aj v médiách sa diskutuje o prejavoch intolerancie a extrémizmu v školách aj mimo nich Učitelia sú nespokojní s platmi, hlavná školská inšpektora s učiteľmi Britské školy budú vzdelávať k dobrému charakteru

 

Výroky týždňa

„Skutočne vojna neskončila, ani to zlo, naopak ešte fašisti vystrkujú rožky. A nejde už o našu generáciu. Čo sa stalo, už sa neodstane. Ide len o to, aby naše deti a vnuci nemuseli zažívať to, čo sme my zažili. A preto treba proti zlu na každom kroku bojovať. To je všetko, čo chcem povedať.“

Dalma Špitzerová
preživšia holokaust
diskusnej relácii RTVS O 5 minút dvanásť | 8. 5. 2016

 

„Ono to ani nie je o tom, koľko máte hodín, na ktorých sa vyučuje o histórii, ale aký je ich obsah a aký učiteľ tam je. Či dokáže históriu podať žiakom tak, aby ich zaujala a aby dokázali chápať súvislosti. Lebo na jednej strane môžu vedieť povedzme názvy troch koncentračných táborov a koľko Židov zahynulo počas holokaustu, ale nebudú vedieť, čo vlastne k tomu viedlo a aké boli spoločenské pomery. A to je na tom to najdôležitejšie.“

Ivar Smaho
stredoškolský študent a finalista Olympiády ľudských práv
diskusnej relácii RTVS O 5 minút dvanásť | 8. 5. 2016

 

Výber z udalostí

 Ďalší rok sa najmä vo väčších slovenských mestách opakuje situácia, kedy rodičia od apríla s napätím čakajú, či ich deti prijmú do materskej školy. Pred niektorými škôlkami v Bratislave sa kvôli tomu tvorili dlhé rady od skorých ranných hodín, ktoré však čakajúcim vôbec nemusia pomôcť (viac tu a tu). Do škôlok sa môžu zapisovať deti od troch rokov veku a prednostne sa prijímajú tie, ktoré majú jeden rok pred začiatkom plnenia povinnej školskej dochádzky.

Napriek avízam ministerstva z minulosti, že nedostatok miest v škôlkach bude čoskoro minulosťou, sú každoročne zamietnuté tisíce žiadostí. I keď predošlá vláda na rozširovanie kapacít materských škôl vyčlenila (tu a tu) milióny eur, aj minulý rok bolo nevybavených vyše 13-tisíc žiadostí, najviac v Bratislavskom kraji. Prednedávnom schválený Národný program reforiem SR 2016 ráta s výstavbou nových materských škôl a rozširovaním existujúcich kapacít v sume takmer 140 miliónov eur z európskych fondov.

Aj zo správy o stave školstva vyplýva, že naše samosprávy na financovanie originálnych kompetencií v školstve, medzi ktoré škôlky patria, nedostávajú z daní také zdroje, ktoré by im umožňovali rozširovať ponuku služieb v predškolskom vzdelávaní.

 Právo dieťaťa na miesto v škôlke presadzujú v návrhu zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti nezaradení poslanci NR SR Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík. Za naplnenie tohto práva má podľa opozičných poslancov zodpovedať obec, v ktorej má zákonný zástupca dieťaťa trvalý pobyt. Obciam túto povinnosť ukladá postupne do roku 2019, kedy by mali garantovať miesto v škôlke už aj pre trojročné deti. Obce by sa mali mať možnosť uchádzať sa o financie súvisiace so zabezpečením predškolskej starostlivosti. Prostriedky vo výške rodičovského príspevku by museli poskytnúť zákonným zástupcom v prípade, že umiestnenie ich dieťaťa nezabezpečia.

Návrh predpokladá aj možnosť zabezpečiť starostlivosť o deti v tzv. detských skupinách v obciach, kde s ohľadom na očakávaný pokles populácie nebude potrebné budovať nové škôlky. Detské skupiny už od roku 2014 fungujú v Českej republike, tamojšie ministerstvo práce a sociálnych vecí o nich pripravilo aj informačnú kampaň.

 Rezort školstva pripravuje zmenu školského zákona smerujúcu k zachovaniu neplnoorganizovaných škôl (tzv. málotriedok) na národnostne zmiešanom území. Návrh zákona by sa mal podľa štátneho tajomníka Petra Krajňáka (Most-Híd) dostať do parlamentu ešte pred letnými prázdninami v skrátenom legislatívnom konaní, aby mohli žiaci od septembra nastúpiť do pôvodných škôl. „Záchrana neplnoorganizo­vaných škôl na zmiešaných územiach je jedným z hlavných cieľov strany Most-Híd v oblasti školstva, ako aj posilnenie a skvalitnenie výučby slovenského jazyka na menšinových školách,“ uviedol štátny tajomník. V súčasnosti v slovenskom školstve pôsobia školy s maďarským, rómskym, rusínskym, ukrajinským a nemeckým vyučovacím jazykom.

 Slovensko navštívila generálna riaditeľku UNESCO Irina Bokovová. Na stretnutí s ministrom školstva Petrom Plavčanom (nom. SNS) ho informovala o globálnej agende Education 2030, ktorej napĺňanie UNESCO koordinuje. Agenda vo vzdelávaní predstavuje jeden zo 17-tich Cieľov udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDGs), ktoré prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 2015. Štvrtý cieľ zdôrazňuje potrebu zabezpečiť inkluzívne, spravodlivé a kvalitné vzdelávanie a podporovať celoživotné vzdelávacie príležitosti pre všetkých.

Pri vyhodnocovaní napĺňania tohto cieľa odborníci vo vzdelávaní navrhujú zameriavať sa na dva typy ukazovateľov týkajúcich sa vzdelávacích výsledkoch žiakov a zabezpečení rovnosti vzdelávacích príležitostiach (viac tu a tu). Tým sa odlišuje od predošlých Miléniových rozvojových cieľov, ktoré sa sústreďovali najmä na zabezpečenie prístupu k vzdelaniu a jeho formálne ukončenie.

pozičnom dokumente k vzdelávacej vízii orientovanej na deti uvádzame to isté: kvalitu vzdelávania potrebujeme aj na Slovensku posudzovať podľa výsledkov žiakov (s. 3) a zabezpečenie rovnosti šancí je pre kvalitatívny posun vzdelávacieho systému nevyhnutné, keďže inkluzívne vzdelávanie nie je iba doplnkom, ale základným princípom kvalitného vzdelávania pre všetky deti (s. 6).

 Zástupcovia učiteľských iniciatív a profesijných organizácií v školstve, s výnimkou Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV), na verejnej diskusii kriticky zhodnotili spôsob zapojenia do prípravy programového vyhlásenia vlády (PVV) a v námorníckej terminológii opisovali súčasnú situáciu v školstve (tu a tu). Väčšina diskutujúcich považuje za základný problém nedostatok peňazí a nízke platy.

Minister školstva Peter Plavčan, ktorý sa do miestami emotívnej diskusie zapojil z hľadiska, sumy avizované v PVV považuje za nevyhnutné minimum na uskutočnenie plánovaných zmien. Zúčastnených zároveň pozval na stretnutie k rozpracovaným úlohám rezortu na tento rok, ktoré sa má uskutočniť 19. 5.

 Minister Plavčan počas týždňa avizoval viacero ďalších zamýšľaných opatrení, vrátane zámeru posilniť uznávanie vedomostí a zručností, ktoré ľudia nadobudnú mimo školy. Pre TASR zhrnul viaceré chystané zmeny, ktoré sa v regionálnom školstve majú týkať optimalizácie siete škôl a zmeny systému ich financovania, vo vysokom školstve zmien akreditačných kritérií aj postavenia Akreditačnej komisie. Vo vede a výskume má byť prijatý zákon o verejných výskumných inštitúciách, ktorý pretransformuje Slovenskú akadémiu vied. Vytvoriť sa má tiež rada vlády pre šport.

 V spore o vyškrtnutie knihy Petra Pišťanka a Dušana Taragela Sekerou a nožom zo zoznamu povinnej literatúry, ktoré požaduje Združenie katolíckych škôl Slovenska (ZKŠS), ministerstvo najprv informovalo, že kniha zostane súčasťou zoznamu štandardizovanej literatúry. Odborná komisia po svojom zasadnutí poverila ŠPÚ, aby pripravil metodický pokyn pre učiteľov, v ktorom vysvetlí, že dielo je určené dospelému čitateľovi, poskytne im návod, ako s ním pracovať a odporučí len niektoré poviedky. Združenie reagovalo petíciou „NIE!“ násiliu a pornografii na školách!, ktorú podpísalo vyše 11-tisíc ľudí.

Následne minister informoval, že počet ohlasov „je taký veľký, že je potrebné sa touto témou zaoberať osobne,“ a stretol sa so zástupcami ZKŠS.  „Vôbec nezavádzame žiadnu cenzúru alebo niečo podobné, len chceme v súlade s ústavou, štátnym vzdelávacím programom, aby školstvo slúžilo na vzrast tejto spoločnosti a jednotlivca a nemyslíme si, že sexuálne násilie a pornografia k tomu prispeje,“ povedal po stretnutí prezident ZKŠS Ján Horecký. K téme sa vyjadrilo viacero odborníkov, osobností a blogerov (tu, tu, tu ,tu ,tu a tu).

 Minister uskutočnil aj viaceré personálne zmeny v priamo riadených organizáciách rezortu. Za riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu vymenoval Ľudovíta Hajduka, ktorý bol aj jedným z  medializovaných kandidátov na post ministra. Hajduk už na ŠPÚ v minulosti pôsobil. Okrem ŠPÚ minister vymenil aj vedenie Výskumnej agentúry, ktorá riadi čerpanie štrukturálnych fondov v školstve a Štátneho inštitútu odborného vzdelávania (ŠIOV), ktorého riaditeľ Ivan Stankovský čelil viacerým obvineniam z predražených nákupov na inštitúte aj na ministerstve.

 Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová v obsiahlom rozhovore pre Denník N vysvetľuje, prečo nie je priateľkou osemročných gymnázií a za nasledovaniahodný vzor vidí poľský školský systém, ktorý v posledných rokoch dosahuje nadpriemerné výsledky. V Poľsku sa vytvoril jeden druh školy, v ktorej sa vzdelávajú všetky deti spoločne, a zároveň sa v nich rozšíril prvý stupeň základnej školy až po šiesty ročník. Kalmárová sa vyjadruje aj k opatreniam inšpekcie na zabezpečenie rovného prístupu detí ku kvalitnému vzdelaniu, prípadom neodôvodneného zaraďovania do špeciálnych škôl a segregačnej praxi v bežných školách najmä na východe krajiny.

Zlepšenie kvality vzdelávania aj učiteľov podľa inšpektorky nevyrieši iba skokový nárast platov, ale najmä zmena výberu študentov pedagogických smerov a servisná podpora učiteľom priamo v školách. Proces zavádzania inkluzívneho vzdelávania na Slovensku bude podľa nej ťažký. „Nerobíme to dobre. Začali sme školami, šermujeme pojmom inklúzia a chceme to hneď. To nemá žiadnu cenu bez podporných opatrení pre rodiny.“ Špeciálne školy majú podľa nej v súčasnosti výhodu v tom, že majú vyškolený personál, špeciálne pomôcky a vzdelávajú v menších triedach. „Keby tým všetkým disponovali všetky základné školy, nastal by čas na tento typ inkluzívneho vzdelávania aj u nás.“

 Nedávno zverejnené správy Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) ukazujú (tu, tu a tu), že približne pätina žiakov základných aj stredných škôl sa stretla s tým, že učitelia ironizujú alebo sa nevhodne vyjadrujú o niektorých spolužiakoch a zosmiešňujú niektoré národnostné menšiny. Téme sa podrobnejšie venoval denník Pravda. Podľa spoluiniciátorky kampane Chceme vedieť viac Eleny Gallovej Kriglerovej z Centra pre výskum etnicity a kultúry by zamedzeniu rastu neznášanlivosti a extrémizmu pomohla supervízia učiteľov, diskusie v školách aj o citlivých témach a partnerskejší prístup k deťom.

Prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman v tejto súvislosti spomína prípravu etického kódexu učiteľov. V jeho doposiaľ neschválenom návrhu sa okrem iného hovorí o tom, že učiteľ vytvára v škole takú atmosféru, aby žiak bol šťastný, spokojný a rád sa vzdelával.“ Zároveň žiakov rešpektuje ako rovnocenných partnerov. Učiteľ nesmie podľahnúť pocitu falošnej kolegiality a stavovskej spolupatričnosti. Ak je svedkom neodbornosti kolegu, jeho nesprávneho či nespravodlivého správania, diskriminácie či iného negatívneho javu, konfrontuje túto situáciu s dotyčným kolegom.“ O potrebe prijatia kódexu hovorí odborník na etiku a dekan Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity Vasil Gluchman.

 Denník SME sa na základe citovaných správ ŠŠI zameral na výskyt zbraní v školách. Najčastejšie sa s nožmi, paralyzujúcimi a slznými sprejmi stretli žiaci odborných škôl v Bratislavskom a Banskobystrickom kraji. Podľa psychologičky Bibiany Filípkovej vzrastá agresivita mladistvých v školskom aj mimoškolskom prostredí, čo podľa nej najčastejšie súvisí s poruchami správania, ktoré podmieňuje rodinné prostredie.

  Učebné osnovy na rozvoj charakterových vlastností žiakov predstavilo Jubilee Centre for Character and Virtues na Birminghamskej univerzite. Zavedenie výchovy k charakteru už v januári avizovala britská ministerka školstva Nicky Morgan, podľa ktorej „umožní každému dieťaťu mať veľké sny a dá mu nástroje na naplnenie vlastného potenciálu – charakter, poznanie a sebadôveru.“ Rámcové kurikulum opisuje filozofické východiská budovania charakteru aj spôsoby, ako ho možno v školách realizovať. V pilotnom projekte boli doposiaľ spracované námety v 14 vyučovacích predmetoch pre druhý stupeň základných škôl a stredné školy. Hodnoty sú v nich kategorizované na morálne, intelektuálne, občianske a výkonové. Napríklad na hodinách informatiky podľa nich možno cielene rozvíjať toleranciu, osobnú integritu i komunitného ducha, pri štúdiu prírodných vied zas rešpekt, zvedavosť, nezdolnosť aj statočnosť.

 

Všimli sme si

 „O mladých sa hovorí, že nie sú aktívni, ale skutočnosť je taká, že ich názory politikov veľmi nezaujímajú,“ povedal Matej Cíbik z Rady mládeže Slovenska pri rozbehnutí projektu tzv. štruktúrovaného dialógu. Jeho cieľom je zapojenie mladých ľudí z celej Európskej únie do politického rozhodovania prostredníctvom konzultácií na vopred určenú tému. Trojpredsedníctvo Holandska, Slovenska a Malty si za tému zvolilo možnosti mladých ľudí na aktívne zapájanie sa v rôznorodej, prepojenej a tolerantnej Európe. Rôzne podujatia k tejto téme budú prebiehať do konca augusta 2016 po celom Slovensku. Mladí ľudia sa môžu zapojiť aj vyplnením online dotazníka na webe. Výstupy z projektu budú tvoriť jadro Európskej konferencie mládeže, ktorá sa uskutoční v októbri v Košiciach.

 Obmedzené možnosti štúdia a aktívneho zapájania sa vozíčkarov do života na Slovensku približuje 25-ročná Natália Turčinová, ktorú kvôli neochote riaditeľa prispôsobiť priestory školy neprijali na bratislavské gymnázium. „Najhoršie je myslenie ľudí, ktorí majú pocit, že ľudia ako my musia sedieť doma medzi štyrmi stenami, a že sme v podstate odpísaní. Navyše, sú často prekvapení, keď zistia, že nie sme aj mentálne postihnutí,“ hovorí Turčinová, ktorá sa stala ambasádorkou kampane Som nenormálne fér. Nad kampaňou spojenou so súťažou pre školy prevzala záštitu verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová, ktorá občanov sa zamerala na skúmanie bezbariérového prístupu vo verejných inštitúciách (tu a tu).

 

Pripravujeme

 Spracovávame správu z tretieho okrúhleho stola o vzdelávacej vízii postavenej na potrebách detí.

 V stredu 11. 5. sa o 17.00 hod. na pozvanie samosprávy v Pezinku a štrajkového výboru učiteľov zúčastníme fóra o vzdelávaní v miestnom Dome kultúry. Na stretnutí budeme prezentovať predstavy slovenskej verejnosti o budúcnosti vzdelávania a diskutovať o možnostiach spolupráce medzi samosprávami, školami a rodinami.

 Vo štvrtok 12. 5. 2016 budeme od 17.00 hod. diskutovať na verejnom stretnutí, ktoré organizuje rodičovská iniciatíva Zelená stužka v jedálni Spojenej školy Novohradská 3 v Bratislave. Témou diskusie bude „Aké by mohlo byť lepšie vzdelávanie pre naše deti.“ Tu je päť dôvodov, prečo sa oplatí prísť.

 27. 5. vystúpime aj na konferencii Cesty k dobrej škole, ktorú v Bratislave organizuje mesačník DOBRÁ ŠKOLA a spoločnosť EXAM Testing. V dopoludňajšej prezentácii sa budeme venovať tomu, akú dôležitosť prisudzuje verejnosť vytváraniu pozitívnej klímy v školách a na popoludňajšom workshope zas tomu, aký vplyv na vzdelávacie výsledky aj organizáciu vyučovania by mohlo mať to, ak by sa vytváranie priaznivého prostredia na učenie stalo základným kritériom hodnotenia kvality škôl.

 31. 5. sa zúčastníme Trend konferencie Premeny vzdelávania v epoche obrazoviek venovanú digitalizácii vzdelávacieho obsahu, jeho financovaniu z európskych fondov a otázke ich prínosu pre deti, učiteľov a rodičov. Konferenciu moderuje Fedor Blaščák, spoluiniciátor kampane Chceme vedieť viac.

 

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Pridajte svoj názor aj vy

Podporte kampaň

Týždeň v školstve mailom

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top