Čo priniesol týždeň 9. 5. – 15. 5. 2016

Čo priniesol týždeň <br>9. 5. – 15. 5. 2016

Čo priniesol týždeň
9. 5. – 15. 5. 2016

Žiadne komentáre na Čo priniesol týždeň
9. 5. – 15. 5. 2016

 

Témy týždňa

O zmenách v školstve diskutujeme s občanmi, rodičmi aj predstaviteľmi ministerstva Prvé novely školských zákonov majú zvyšovať platy a zachovať málotriedky Historici vyzývajú na viac hodín dejepisu a lepšie učebnice Americká učiteľka vyhrala v spore o hodnotenie „pridanej hodnoty“ svojej práce

 

Výrok týždňa

„V mene slobody a liberalizmu, v mene súcitného súžitia katolíkov a analfabetov musíme podľa Havrana povinne prinútiť všetky deti čítať a hlavne precítiť aj tento autentický a plastický text citujem: ‘Polgára vzrušuje predstava schytiť ju, vyviazať na rúry, potom z nej strhnúť biely plášť i odev a vybúriť sa na nej (…) Schytiť ju tak za ramená a tvrdo pritisnúť k vlhkej stene! Bránila by sa? Takú by jej jednu strelil! (…) Delí ho od nej sotva päť krokov. Stačilo by len trochu rozhodnosti, aby sa presvedčil, čo laborantka nosí pod sukňou! Polgár je však zbabelý. Nikdy neurobí rozhodný krok. (…) Všetko už má premyslené. Zasníva sa. Keby tak o nej niečo vedel, niečo, čím by ju mohol vydierať! Musela by sa mu odovzdať na milosť a nemilosť. Musela by mu splniť i tie najtajnejšie a najneprirodzenejšie želania! Mohol by ju biť, ponižovať!‘ Poviedky takto pokračujú bez zbytočného „moralizovania“ o povahe tohto činu.“

Anton Chromík
predseda Aliancie za rodinu
príspevku do pokračujúcej polemiky o povinnom čítaní | 13. 5. 2016

 

Výber z udalostí

 V stredu 11. 5. sme sa s kampaňou Chceme vedieť viac na pozvanie mestskej samosprávy a štrajkového výboru učiteľov v Pezinku zúčastnili diskusie o potrebných zmenách vo vzdelávaní. Na stretnutí sme hovorili o tom, že okrem zvýšenia objemu financií do školstva potrebujú naše deti a ich učitelia v školách lepšie podmienky na učenie, kvalitný a dostupný servis a viac motivácie a pomoci v každodennej práci. Tieto požiadavky by mali podľa nás zaznievať spolu s požiadavkami na zvýšenie platov učiteľov.

[youtube]https://youtu.be/LXSI54W-6Vs[/youtube]

 

 Vo štvrtok 12. 5. sme na pozvanie iniciatívy Zelená stužka prišli na diskusiu s rodičmi. Spolu so šéfredaktorom časopisu Dobrá škola Vladimírom Burjanom sme rozprávali o tom, čo treba v našich školách zmeniť, aby sa v nich deti nielen viac naučili, ale aby sa v nich aj dobre cítili. Výskumy totiž potvrdzujú, že pozitívna atmosféra v triede a motivujúci prístup k žiakom vplýva na učenie rovnako pozitívne ako dobrí učitelia a moderné učebné pomôcky.

[youtube]https://youtu.be/dgMB4zo8nkM[/youtube]

 

 Denník SME informoval, že externými poradcami ministra školstva Petra Plavčana (nom. SNS) sa stali odborníci z regionálneho aj vysokého školstva, vrátane kritikov súčasného systému. V poradnom tíme sú Vladimír Burjan, Juraj VantuchEmil Višňovský, Milan Ftáčnik, Libor Vozár a Zuzana Zimenová, spoluiniciátorka kampane Chceme vedieť viac. „Budem sa usilovať prepájať rezortné predstavy s užitočnými návrhmi zo školského terénu. Skúsenosti ma však naučili, že konečné slovo má vždy ministerstvo, preto do toho nejdem s nadmieru idealistickými očakávaniami,“ povedala Zimenová s tým, že o zmeny sa treba usilovať, aj keď je voči nim školský systém tradične rezistentný.

 Ministerstvo školstva posunulo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorým na základe prísľubu z  Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 – 2020 (PVV, s. 32) zvyšuje platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov od 1. 9. o 6 %. V predkladacej správe rezort priznáva, že zmena zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, no pozitívne sociálne vplyvy.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v zásadnej pripomienke k návrhu uvádza, že navrhované zmeny budú mať vplyv na rozpočet miest a obcí v roku 2016 vo výške viac než 6,5 milióna eur a v ďalších rokoch vyše 19,5 milióna eur. ZMOS namieta, že toto zvýšenie výdavkov nie je v rozpočtoch obcí kryté a ministerstvo pri zvyšovaní taríf nezohľadňuje to, že sa tak zvyšujú odmeny aj za počet odpracovaných rokov či kreditové príplatky. Zvýšenie taríf o 6 % tak podľa prepočtov ZMOS v skutočnosti znamená nárast objemu financií približne o 8 %, ak sa zároveň nemajú znížiť nenárokové časti platu. ZMOS zároveň upozorňuje, že v rozpočtoch obcí nebolo zo strany štátu zohľadnené ani januárové zvýšenie taríf o 4 % a na vykrytie dodatočných výdavkov od štátu žiada dodatočné zdroje.

 Zástupcovia 31 organizácií a iniciatív v školstve v spoločnom komuniké konštatujú, že „kľúčovým a nevyhnutným predpokladom pre ďalší rozvoj školstva je jednoznačne uspokojivé vyriešenie financovania školstva a osobitne platov pedagogických a odborných zamestnancov.“ Zámery deklarované v PVV podľa nich nemajú dostatočné finančné krytie, a preto ich realizácia nebude možná, čo dlhodobo pretrvávajúce problémy v školstve iba prehĺbi.

Signatári požadujú dôsledné presadzovanie požiadaviek z deklarácie Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) a partnerských reprezentácií pôsobiacich v školstve z februára tohto roka, v ktorom sa okrem iného požaduje zvýšenie platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov o 25 % od roku 2017 a následne každoročne o 10 %. Asociácia výchovných poradcov, ktorá je signatárom deklarácie aj komuniké, v tomto zmysle uplatnila zásadnú  pripomienku k predloženému návrhu novely zákona. Požaduje v nej vyššie platové tarify než navrhuje rezort školstva.

 Rezort školstva predložil aj novelu školského zákona, ktorou sa má podporiť zachovanie základných škôl iba s ročníkmi prvého stupňa (tzv. málotriednych škôl). Zámer prijať zákon v skrátenom legislatívnom konaní prednedávnom avizoval aj štátny tajomník ministerstva Peter Krajňák (Most-Híd). V rozhovore pre portál aktuálne.sk povedal, že minimálne počty žiakov by nemali byť likvidačné pre malé obecné školy. „Ak si samospráva bude želať udržanie takejto zákonom definovanej neplnoorganizovanej školy, nevidíme dôvod, aby ju zákon obmedzoval,“ uviedol Krajňák s tým, že takéto školy znamenajú pridanú hodnotu a možno v nich rozvíjať jazykové kompetencie žiakov aj uchovávať identitu národnostných menšín. Snahou rezortu je podľa neho podporiť výučbu materinského jazyka všetkých trinástich národnostných menšín na Slovensku.

V súčasnosti je podľa dôvodovej správy k novele do siete zaradených 642 málotriednych škôl, ktoré vzdelávajú vyše 21-tisíc žiakov. Určovanie najnižšieho počtu žiakov na prvom stupni by mohlo viesť k zníženiu dostupnosti primárneho vzdelávania v obciach s menším počtom obyvateľov a taktiež k sťaženiu prístupu k vzdelaniu v materinskom jazyku. Súčasný systém financovania, ktorý takéto školy podporuje zvýšeným normatívom na žiakov, podľa správy v niektorých obciach nepostačuje.

zozname potenciálne ohrozených škôl je ich uvedených 60, pričom každú navštevuje 5 až 11 žiakov a učia na nej spravidla jeden či dvaja učitelia.

 Novela školského zákona vyplývajúca zo záväzku uvedeného v PVV (s. 52) mala z povinných kvót pôvodne vyňať iba málotriedne školy na národnostne zmiešanom území. Keďže by to však mohlo viesť k rušeniu takýchto škôl v iných častiach Slovenska, vyňatie sa má napokon týkať všetkých málotriedok. Vláda sa tak pri avizovanej optimalizácii siete škôl sústredí iba na druhý stupeň základných škôl a na stredné školy. Návrh zákona podľa rezortu nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.

Aj k tejto novele vzniesol zásadnú pripomienku ZMOS, podľa ktorého neuplatnením minimálneho počtu žiakov v málotriedkach nebude môcť ministerstvo prijať racionalizačné opatrenia a bude musieť v plnom rozsahu dofinancovať náklady na ich činnosť. Z uvedeného dôvodu bude podľa ZMOS potrebné zvýšiť prostriedky zo štátneho rozpočtu o sumu, ktorú v súčasnej dobe dopĺňajú mestá a obce ako zriaďovatelia škôl.

 Bývalý minister školstva a opozičný poslanec Eugen Jurzyca (SaS) vo svojom blogu píše, že všetky sektory financované štátom majú svoje vnútorné rezervy, no vláda podľa neho nedodrží svoje odhodlanie znižovať ich. Dokladuje to na nerealizovanej racionalizácii siete škôl za minulej vlády SMER-SD, počas ktorej sa zvýšil počet škôl s malým počtom žiakov a zároveň objem prostriedkov na tzv. dohodovacie konanie. V rámci neho možno dofinancovať školy nad rámec normatívu na žiaka. Rušenie malých škôl by podľa Jurzycu zaujímavé úspory neprinieslo, no vážnejší problém vidí v ich horších výsledkoch, ktoré odvodzuje z výsledkov testovania finančnej gramotnosti deviatakov. Štát by podľa neho dokázal zistiť, akú hodnotu za peniaze prinášajú malé základné školy oproti väčším, no zatiaľ tak nerobí.

 O iný druh hodnoty vo vzdelávaní sa vedú spory v Spojených štátoch amerických. Denník Washington Post informoval, že po tom, čo učiteľka Sheri Lederman spochybnila hodnotenie svojej „pridanej hodnoty“ (value added measure – VAM), najvyšší súd štátu New Yorku jej dal za pravdu. Rozsudok hodnotenie, ktoré kvalitu učiteľskej práce posudzuje podľa výsledkov študentov v štandardizovaných testoch, označil za „svojvoľné a nevypočítateľné“. Dôkazy podľa neho jasne poukazujú na to, že systém hodnotenia je nespravodlivý voči tým, čo učia študentov s najlepšími aj najslabšími výsledkami, je skresľovaný veľkosťou triedy a učiteľov striktne zaraďuje do kategórii bez dostatočného zohľadnenia rôznych aspektov ich práce.

Carol Burris, výkonná riaditeľka celoamerickej Siete pre verejné vzdelávanie (Network for Public Education) rozhodnutie súdu považuje za prelomové v boji proti „testokracii“, keďže sa týka tisícov amerických učiteľov, ktorí pocítili jeho negatívne dopady. Sieť prednedávnom publikovala správu aj infografiku, podľa ktorej naviazanie výsledkov študentských testov na hodnotenie učiteľov zhoršilo ich vzájomnú spoluprácu a zdieľanie metodík, skomplikovalo ich prípravu na hodiny aj profesijný rast, zhoršilo vzťahy so študentmi aj nadriadenými a mnoho kvalitných učiteľov nespravodlivo označilo za „neefektívnych“. Hodnotenie sa ukázalo byť zaujaté voči skúseným učiteľom aj učiteľom menšinového pôvodu.

O meraní pridanej hodnoty vo vzdelávaní, i keď zatiaľ bez priameho vplyvu na hodnotenie učiteľov, sa polemizuje aj na Slovensku (napr. tu, tu a tu).

 Výsledky tohtoročných písomných maturít ukázali, že úspešnejší v nich boli žiaci, ktorí si vybrali elektronické testovanie namiesto papierového. V testoch zo slovenského jazyka a literatúry aj z matematiky mali žiaci gymnázií v priemere výrazne lepšie výsledky než žiaci stredných odborných škôl. Maturanti zároveň dosiahli v priemere vyššie skóre v testoch z angličtiny než zo slovenského jazyka. V teste zo slovenčiny mali maturanti zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským v priemere iba o 5 % slabšie výsledky ako maturanti slovenských škôl. V maďarčine mali o 2 % lepšie výsledky než slovenskí žiaci v slovenčine.

 Vyše sto účastníkov 15. zjazdu Slovenskej historickej spoločnosti (SHS) pri SAV vydalo vyhlásenie, podľa ktorého „sme svedkami toho, že naša mladá generácia ovláda na vysokej úrovni informačné technológie, ale na druhej strane podlieha vplyvu rôznych extrémistických a xenofóbnych ideológií a nedokáže sa v dnešnom svete a jeho zložitých spoločenských vzťahoch orientovať.“ SHS preto vyzýva ministerstvo školstva, aby zvýšilo hodinovú dotáciu vyučovania dejepisu, ktorá je najnižšia v celej EÚ, na dve hodiny týždenne.

Podľa riaditeľky Základnej školy v Novákoch Anny Chlupíkovej samotné zvyšovanie hodín dejepisu nie je riešením. „Ľudia, ktorí sa venujú športu, kričia, že potrebujeme viac hodín telocviku. Tí, čo hovoria o manuálnych zručnostiach, že treba viac pracovného vyučovania a technickej výchovy. Neviem, či budeme nafukovať tie vyučovacie hodiny, alebo žiaci budú v škole od rána do večera,“ poznamenala Chlupíková, podľa ktorej kvalita výučby v prvom rade závisí od učiteľa.

SHS zároveň žiada, aby sa prehodnotil systém schvaľovania a vydávania učebníc, ktoré má na starosti ministerstvo a Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ). Výber učebníc sa podľa historika Viliama Kratochvíla neriadi kvalitou, ale rozhoduje iba cena. „Predstavme si, že šéf Slovenského národného divadla hľadá niekoho na úlohu Hamleta a obsadí toho, kto žiada najnižší honorár. Takto sa vyberajú učebnice,“ povedal bývalý šéf ŠPÚ Kratochvíl.

 Slovenskými vedcami roka 2015 sa stali Monika Rychtáriková zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity a Ján Tkáč z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied. Rychtáriková si ocenenie prevzala za aplikáciu znalostí stavebnej a priestorovej akustiky pri výskume orientácie nevidomých ľudí v interiéri budov. Tkáč bol ocenený za využitie nanotechnológií pri konštrukcii zariadení aplikovateľných pri diagnostike rozličných ochorení, vrátane rakoviny prostaty. Videá so všetkými ocenenými slovenskými vedcami si môžete pozrieť tu.

 

Všimli sme si

 ČT 24 odvysielala ďalší diel relácie Focus Václava Moravce, v ktorej sa odborníci z rôznych oblastí rozprávali o meniacom sa detstve i o tom, či dnešným deťom rozumieme. Záznam si môžete pozrieť tu.

 Už tento víkend sa v rôznych častiach Brna koná veľký vzdelávací festival eduspace, na ktorom budú desiatky odborníkov a praktikov vo vzdelávaní diskutovať nových technológiách, líderstve, demokracii aj inklúzii. Zaregistrovať sa možno tu.

 Iuventa – Slovenský inštitút mládeže preložili príručku medzinárodnej mládežníckej siete SALTO-YOUTH, ktorá má pomôcť pracovníkom s mládežou realizovať aktivity a projekty zapájajúce mladých ľudí so rôznymi schopnosťami, s postihnutím i bez postihnutia. Príručka „Bez bariér, bez hraníc“ poskytuje konkrétne tipy, ako zvládnuť rôzne aktivity a projekty, ako aj návody na prispôsobenie programu potrebám rozličných mladých ľudí.

 Rôzne typy učiteľov aj ich rozdielne výkony vo svojom blogu opisuje študent obchodnej akadémie Milan Brejcha.

 

Pripravujeme

 Spracovávame správu z tretieho okrúhleho stola o vzdelávacej vízii postavenej na potrebách detí.

 27. 5. vystúpime aj na konferencii Cesty k dobrej škole, ktorú v Bratislave organizuje mesačník DOBRÁ ŠKOLA a spoločnosť EXAM Testing. V dopoludňajšej prezentácii sa budeme venovať tomu, akú dôležitosť prisudzuje verejnosť vytváraniu pozitívnej klímy v školách a na popoludňajšom workshope zas tomu, aký vplyv na vzdelávacie výsledky aj organizáciu vyučovania by mohlo mať to, ak by sa vytváranie priaznivého prostredia na učenie stalo základným kritériom hodnotenia kvality škôl.

 31. 5. sa zúčastníme Trend konferencie Premeny vzdelávania v epoche obrazoviek venovanú digitalizácii vzdelávacieho obsahu, jeho financovaniu z európskych fondov a otázke ich prínosu pre deti, učiteľov a rodičov. Konferenciu moderuje Fedor Blaščák, spoluiniciátor kampane Chceme vedieť viac.

 

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Pridajte svoj názor aj vy

Napíšte komentár

Podporte kampaň

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top