Čo priniesol týždeň 13. 6. – 19. 6. 2016

Čo priniesol týždeň <br />13. 6. – 19. 6. 2016

Čo priniesol týždeň
13. 6. – 19. 6. 2016

Komentáre ()

 

Témy týždňa

Poslanci interpelovali ministra s otázkami od rodičov Parlament schválil výnimku pre málotriedky aj zvyšovanie platov učiteľov Učitelia aj odborári sú so zvýšením platov nespokojní Ministerstvo na prevenciu extrémizmu vydá metodický pokyn

 

Výrok týždňa

Ak si spomenieme, akým spôsobom a o čom sa u nás diskutovalo pred rokom, potom sme sa posunuli správnym smerom. Aj na základe programu novej vlády sa mi zdá, že sa už nemusíme presviedčať o tom, že zdravotníctvo máme v kríze a školstvo potrebuje zásadné podnety a reformy. (…) Pokiaľ ide o stav vecí, sme na tom rovnako ako pred rokom. Pokiaľ ide o ambície, sme na novej štartovacej čiare. Nový minister školstva sa verejne zaviazal urobiť najväčšiu reformu za 25 rokov. (…) Dnes sa chcem prihovoriť, aby sme sa oveľa viac venovali tomu, čo konkrétne chceme dosiahnuť. Aby sme namiesto zvyšovania nárokov na naše deti, ktoré dosahujú v priemere čoraz horšie výsledky, zvýšili nároky na naše školstvo — a ono nám to vrátilo na našich deťoch. (…) Jeden z konkrétne merateľných cieľov by mohol byť postavený nasledovne: Do 10-tich rokov budú všetky rómske deti na Slovensku končiť základnú školu s porovnateľnými priemernými výsledkami ako nerómske deti.“

Andrej Kiska
prezident
v správe o stave republiky| 16. 6. 2016

 

Výber z udalostí

 V kampani Chceme vedieť viac intenzívne spolupracujeme aj s rodičmi. V máji sme na stretnutí s iniciatívou Zelená stužka získali množstvo podnetov, ktoré sme sa rozhodli preniesť aj na pôdu Národnej rady SR. 15. 6. sme zorganizovali stretnutie rodičov a poslancov parlamentu, aby sa navzájom počúvali a spoločne diskutovali o spôsoboch, ako zlepšovať vzdelávanie na Slovensku.

Diskusie sa zúčastnili podpredsedníčka školského výboru parlamentu Eva Smolíková (SNS), členovia školského výboru Martin Poliačik (SaS) a Miroslav Sopko (OĽANO-NOVA) a nezaradení poslanci Miroslav Beblavý a Simona Petrík, vďaka ktorým sa stretnutie na pôde parlamentu uskutočnilo.

Zástupcov iniciatívy Zelená stužka sme prepojili s ďalšími rodičovskými skupinami, vrátane Platformy rodičov detí s ťažkým zdravotným postihnutím, Slovenskej spoločnosti pre spina bifida a hydrocefalus a rodičov detí s Downovým syndrómom.

 Na druhý deň poslanci Miroslav Beblavý, Simona PetríkKatarína Macháčková na prebiehajúcej parlamentnej schôdzi počas pravidelnej Hodiny otázok položili ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi otázky, na ktoré sa pýtali samotní rodičia. „Po vzore britskej opozície sme sa rozhodli pýtať sa otázky, ktoré nám poslali občania. Začať s rodičmi sme sa rozhodli preto, že v diskusii o školstve zaznievajú skoro výhradne názory politikov, učiteľov a odborníkov. Namiesto tohto trojuholníka by mal existovať v diskusii o školstve štvoruholník, ktorého súčasťou budú aj rodičia a samozrejme pri starších vekových ročníkoch aj samotní žiaci a študenti,“ uviedol Beblavý.

Zo šiestich položených otázok minister v pléne stihol zodpovedať štyri, na ostatné odpovie písomne. Pozrite si jednu z otázok prednesenú podpredsedom parlamentu Bélom Bugárom (Most-Híd) aj s ministrovou odpoveďou.

 Poslanci parlamentu 108 hlasmi koalície aj opozície schválili novelu školského zákona, ktorým ustanovili výnimku z minimálneho počtu žiakov tzv. málotriedkam. Podľa rezortu 60-tim takýmto školám iba s prvým stupňom vzdelávania hrozil pre nízky počet žiakov od septembra zánik. Ministerstvo školstva v minulom roku evidovalo 642 málotriednych základných škôl, ktoré vzdelávali vyše 21-tisíc žiakov. Doteraz platný zákon vyžadoval, aby bolo v prvom ročníku minimálne 11 žiakov a v druhom až štvrtom ročníku najmenej 13 žiakov.

Na pôde školského výboru bol počas skráteného legislatívneho konania prijatý aj pozmeňujúci návrh, ktorý do výnimky zahrnul i plnoorganizované základné školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín. „Hoci školský zákon ustanovuje aj rôzne výnimky z minimálneho počtu žiakov v jednej triede, bez zákonnej garancie však tieto školy budú vystavené zániku, čo je z hľadiska zachovania identity národnostných menšín neprípustné,“ píše sa v odôvodnení návrhu.

 Novelu i pozmeňujúci návrh presadil koaličný Most-Híd, ktorý podľa svojej hovorkyne Františky Dušíkovej dlhodobo poukazoval na „chybnú stratégiu rušenia málotriedok, ktoré sú veľmi často jediným nástrojom na udržanie života a budúcnosti v malých obciach, najmä ak sa to týka národnostných škôl.

Vládny splnomocnenec pre menšiny László Bukovszky nominovaný tou istou stranou pritom prednedávnom vyhlásil, že „určite nie je efektívne snažiť sa tu zakonzervovať taký systém národnostného školstva, napríklad v prípade Maďarov, aký tu bol pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi.“ Za koncepčnejšie riešenie považuje zriadiť školské autobusy a deti zo širšieho okolia do väčších škôl zvážať.

 Podľa opozičného poslanca Branislava Grӧhlinga (SaS) novela zákona nič nemení a národnostné menšiny nechráni o nič viac než doteraz. Zo 60 škôl, ktorých sa zákon dotýka, sa na väčšine učí v slovenskom jazyku a od viac než polovice z nich je deväťročná základná škola vzdialená do 6 kilometrov. Málotriedky sú navyše podľa Grӧhlinga drahé, keďže dostávajú viac peňazí na žiaka a bývajú aj dodatočne dofinancovávané. Novela si vyžiada 12 miliónov eur ročne, pričom o rok môže byť škôl, ktoré nespĺňajú pôvodné minimálne počty žiakov, ešte viac.

Ani podľa Petra Morvaya výnimka nič nerieši, no dohromady ani veľa nestojí. Malým školám zaistí odklad, nezmení však to, že sú neefektívne a mnohé samosprávy majú problém ich dofinancovať. Udržiavanie malých škôl pri živote podľa neho môže byť aj kontraproduktívne, keďže obvykle dosahujú slabšie výsledky.

 V skrátenom legislatívnom konaní s účinnosťou od 1. 9. poslanci schválili aj zvýšenie platov pedagogických a odborných zamestnancov základných, stredných a vysokých škôl o 6 percent. Celkovo by malo zvýšenie v tomto roku stáť 32,5 milióna eur, pričom takmer štvrtinu dodatočných výdavkov by mali znášať miestne a regionálne samosprávy. V ďalších rokoch by sa iba pri tomto zvýšení malo na platy vynaložiť o takmer 100 miliónov eur ročne viac. Za novelu hlasovalo všetkých 142 prítomných poslancov koalície aj opozície, čo ocenil aj minister školstva Peter Plavčan, ktorý zároveň so zvyšovaním platov avizoval aj potrebu prijať zásadné systémové zmeny v školstve.

 So schváleným rastom platov sú učitelia, stavovské a profesijné organizácie nespokojné. Slovenská komora učiteľov (SKU) a Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU) žiadajú ešte v tomto roku zvýšiť platy o 140 eur a od januára 2017 o ďalších 90 eur. Školské odbory a partnerské organizácie v deklarácii  požadujú zvýšenie platov od januára o 25 percent a každý ďalší rok o 10 percent. „Šesť percent nerieši problém, ktorý dlhoročne pretrváva v slovenskom školstve,” povedal predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) Pavel Ondek, ktorý zároveň kritizoval, že aktuálne zvyšovanie sa netýka nepedagogických zamestnancov, ktorých tarifné platy sa dnes začínajú pod úrovňou minimálnej mzdy.

V rozprave k zvyšovaniu platov poslankyňa Anna Verešová (OĽaNO-NOVA) uviedla, že ak by sa z verejných zdrojov prestalo kradnúť, bolo by aj na vyššie platy učiteľov. Predseda školského výboru parlamentu Ľubomír Petrák (SMER-SD) upozornil, že „v školstve musíme urobiť poriadok” a nestačí doň iba naliať peniaze, ktoré sa hneď minú. Zároveň vyzval učiteľov, ktorí sa na začiatku slovenského predsedníctva v Rade EÚ opäť chystajú protestovať, aby zvážili svoje plány a radšej za rokovacím stolom hľadali spôsoby, ako efektívne minúť dve miliardy eur, ktoré majú byť na školstvo vynaložené v nasledujúcich štyroch rokoch.

„Ja vnímam učiteľov ako tých, ktorí ťahajú celé školstvo. Ale čo ma znepokojuje, je, že ak budeme vyhrocovať problémy a budeme mať snahu aj pri jasnej deklarovanej a viacerými krokmi potvrdenej snahe na riešenie problémov ťahať problémy na ulicu. Môžeme sa dostať do stavu, že aj dobre naštartované veci sa môžu zablokovať,“ varoval Petrák. Podľa opozičného poslanca Ota Žarnaya (OĽaNO-NOVA) „učitelia nemajú inú možnosť, len ísť do ulíc,“ pretože len tak podľa neho politikov donútia plniť svoje sľuby.

OZPŠaV sa k avizovaným protestom postavil vlažne. ISU spôsob presadzovania požiadaviek školskými odborármi považuje za málo rázny.

 Na konferencii O extrémizme bez extrémov minister školstva Peter Plavčan uviedol, že v reakcii na nárast extrémizmu medzi mladými ľuďmi ministerstvo vydá metodický pokyn a podporí vzdelávacie programy pre učiteľov. Učitelia podľa ministra často nestíhajú deťom vysvetľovať nebezpečenstvá extrémizmu a žiakov preťažujeme encyklopedickými vedomosťami. Okrem metodických materiálov ministerstvo avizuje aj zisťovanie poznatkov a názorov žiakov na tému extrémizmu.

Po sneme Slovenskej historickej spoločnosti (SHS) pri Slovenskej akadémii vied, ktorá vyzvala na posilnenie hodinovej dotácie dejepisu v slovenských školách, pokračuje diskusia medzi odborníkmi, či je to dobrý nápad. Eduard Krekovič v náraste extrémizmu na Slovensku vidí aj zlyhanie učiteľov, ktorí nedokázali dostatočne vysvetliť kľúčové udalosti našej histórie i súčasnosti. Reaguje na článok Radoslava Štefančíka, ktorý poukazuje na to, že viac dejepisu vôbec nemusí viesť k osvojeniu si princípov a hodnôt demokracie. Predseda SHS Rastislav Kožiak za hlavný problém nepovažuje hodinovú dotáciu, ale faktograficky zameranú výučbu dejepisu, ku ktorej však nízky počet hodín učiteľov tlačí.

 

Všimli sme si

 Andrea Bilá vo svojom článku opisuje, ako sa vyučuje v islandských školách, prečo sú tam deti šťastné a dosahujú aj dobré vzdelávacie výsledky. Islandský systém kladie dôraz na rovnosť príležitosti a tamojšie školy spoločne s „bežnými“ žiakmi vzdelávajú aj deti so zdravotným postihnutím, autizmom či rôznymi poruchami.

 Peter Macsovszky približuje, aké bolo postavenie učiteľov v rôznych obdobiach a zamýšľa sa nad tým, aký bude svet bez učiteľov. Vzťah učiteľa a žiaka podľa neho má byť hierarchický a nemôže byť založený na rovnoprávnosti podobne, ako je tomu podľa neho vo vzťahu rodiča a dieťaťa. Ak rodič považuje svoje neplnoleté dieťa za zodpovedného a samostatného jedinca, pácha tým fatálnu chybu a liberálna výchova v kombinácii s alternatívnymi metódami vedie ku katastrofálnemu nárastu zmätených indivíduí.

 O tom, že aj vo vzdelávaní sa môžeme dočkať „customizácie“ namiesto „jednej veľkosti pre všetkých,“ píše Branislav Zlocha, ktorý individualizáciu tradičného vzdelávania prirovnáva k posunu od analógového do digitálneho sveta. „Vejár možností skúmania študijných variant je veľmi široký, a preto je snáď na úvod najdôležitejšie vedieť si vopred položiť tie správne otázky, kedy nájdením odpovedí na ne skvalitníme samotné štúdium a úspešnosť študenta. A to je vlastne ten dôvod, pre ktorý študenti chodia od nepamäti do školy,“ tvrdí Zlocha.

 Slovensko sa zapája do iniciatívy Deň prázdnych lavíc, ktorý je medzinárodným dňom učenia sa na čerstvom vzduchu zameranom na prepájanie teoretických vedomostí s praktickým životom. Iniciatíva vznikla v roku 2012 vo Veľkej Británii ako Empty Classroom Day, a postupne sa rozšírila do celého sveta. „Ideálne je vziať deti niekam do prírody, kde môžu objavovať tajomstvá lesa, odhaľovať rozmanitosť života na lúke, spoznávať život vo vode,“ hovorí Monika Chrenková z DAPHNE – Inštitútu aplikovanej ekológie.

 

Pripravujeme

 V našom poslednom prehľade udalostí pred koncom školského roka zverejníme správu z tretieho okrúhleho stola zástupcov politických strán, odborníkov v oblasti vzdelávania, učiteľov a rodičov, na ktorom sme diskutovali o vízii vzdelávania pre Slovensko postavenom na potrebách detí a mladých ľudí.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Celebrity Prom Dresses

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Pridajte svoj názor aj vy

Podporte kampaň

Týždeň v školstve mailom

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top