Čo priniesol týždeň 12. 9. – 18. 9. 2016

Čo priniesol týždeň <br />12. 9. – 18. 9. 2016

Čo priniesol týždeň
12. 9. – 18. 9. 2016

Komentáre ()

 

Témy týždňa

Dáta OECD dokladujú zaostávanie Slovenska vo vzdelávaní  Nespokojní učitelia začali stupňovaný štrajk  Štát zlyháva v ochrane práv detí, médiá v informovaní o zlyhaniach

 

Výrok týždňa

„Tento štát nedokáže starostlivosť o deti do troch rokov uchopiť koncepčne, lebo by to vyžadovalo isté koordinačné úsilie, na ktoré Slovensko nie je zrelé ani tak, ako dnes už mnohé rozvojové krajiny. (…) My sme si predškolské vzdelávanie zadefinovali len pre deti od troch rokov. Na dnešnej medzinárodnej scéne sa však pracuje s konceptom vzdelávania a starostlivosti o deti v ranom veku v pásme od 0 do 6 i viac rokov. Preto štát u nás nie je schopný poňať prácu s deťmi v najranejšom veku inak ako čistú a nediverzifikovanú sociálnu službu. Vo veku detí nad tri roky sa na druhej strane až štítime baviť sa o tom, že v tzv. predškolskom vzdelávaní ide aj o významnú sociálnu službu, osobitne dôležitú napríklad v sociálne vylúčených komunitách. Absencia adresnosti a diverzifikovanosti v starostlivosti a vzdelávaní detí v ranom veku je pre nás typická a celkom zabraňuje rozvoju tejto oblasti ako celku.“

Branislav Pupala
profesor pedagogiky na Trnavskej univerzite
rozhovore pre Denník N | 13. 9. 2016

 

Výber z udalostí

 Najnovšia prehľadová publikácia OECD Education at a Glance 2016 prináša aj vo svojom tohtoročnom vydaní množstvo dát a informácií o vzdelávaní vo vyše tridsiatich krajinách. Tu je zopár zaujímavých zistení:

 Slovensko napĺňa iba dva z desiatich ukazovateľov v oblasti vzdelávania, ktoré predstavuje štvrtý spomedzi Cieľov udržateľného rozvoja, a to v podiele dospelých s vysokou úrovňou čitateľskej gramotnosti a v počte počítačov na jedného študenta v školách (s. 16);

 Slovensko má spolu s Českou republikou jeden z najvyšších podielov dospelých ľudí s najvyšším stredoškolským vzdelaním (s. 35), no zároveň najvyšší podiel nezamestnaných ľudí medzi tými, čo stredoškolské vzdelanie neukončili (s. 90);

 zapojenie detí do predškolskej prípravy je na Slovensku pod priemerom krajín OECD (s. 298); podiel detí so slabou úrovňou matematickej gramotnosti je výrazne vyšší medzi tými, čo predškolskú prípravu neabsolvovali (s. 301);

 podiel výdavkov na základné a stredoškolské vzdelávanie, ktoré znášajú domácnosti, je na Slovensku najvyšší zo všetkých krajín V4 a je vyšší oproti Rakúsku aj viacerým západoeurópskym krajinám (s. 213);

 podiel stredoškolákov v odbornom vzdelávaní je na Slovensku výrazne vyšší ako podiel študentov v gymnaziálnej vetve stredoškolského štúdia (s. 282, 286, 294);

 podiel študentov prírodných a technických smerov je na Slovensku vyšší než priemer krajín OECD, podiel študentov humanitných a sociálnych vied je nižší oproti Česku aj Poľsku (s. 45);

 miera zamestnanosti je u absolventov sociálnych vied, ekonómie a práva, ale aj prírodných vied, nadpriemerná, zatiaľ čo v prípade absolventov technických vied aj učiteľských smerov je pod priemerom (s. 108);

 s výnimkou Luxemburska s jedinou verejnou vysokou školou má Slovensko najvyšší podiel vysokoškolských študentov v zahraničí (s. 341), a to najmä v Českej republike (s. 343);

 priepasť v zárobkoch učiteľov je oproti iným vysokoškolsky vzdelaným ľuďom najväčšia práve na Slovensku (s. 121); učitelia u nás zarábajú najmenej zo všetkých porovnávaných krajín (s. 130);

 výdavky na vzdelávanie v prepočte na študenta sú na Slovensku výrazne nižšie ako je priemer krajín OECD (s. 183-185), a to napriek výraznému nárastu v posledných rokoch (s. 196-197, 227).

oecd-2016

Vybrané údaje o Slovensku vo svojom komentári zverejnil aj Inštitút vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva.

 V piatok sa v Bratislave na neformálnom summite zišli lídri 27 krajín Európskej únie, aby diskutovali o jej budúcnosti, vrátane budúcnosti mladých ľudí v nej. Svetové médiá výsledky stretnutia hodnotili rôzne. Schôdzke sa venovala aj nedeľná relácia RTVS O 5 minút dvanásť.

Poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Flašíková-Beňová (Smer- SD) vyslovila presvedčenie, že „nenávistná rétorika, ktorá na Slovensku zaznieva takmer zo všetkých politických kútov“ nie je vhodnou cestou, pretože v spoločnosti vyvoláva „hystériu a strach, ktoré nie sú primerané tomu, čo sa v skutočnosti deje“. Riešenie europoslankyňa vidí vo vzdelávaní, ktoré „môže pripraviť mladú generáciu u nás v EÚ na to, aby bola pripravená reflektovať zmeny, ktoré prináša globálna politika.“

Podľa viacerých odborníkov je podpora vzdelávania, výskumu a vývoja kľúčová aj pre priblíženie sa životnej úrovni západoeurópskych štátov a zníženie počtu ľudí, ktorí zo Slovenska do zahraničia odchádzajú za priaznivejšími podmienkami a lepším ohodnotením svojej práce.

 Z prieskumu Rady mládeže Slovenska (RMS) realizovaného v rámci tzv. štruktúrovaného dialógu vyplýva, že mnohí mladí ľudia na Slovensku majú pocit, že v súčasnosti iba „prežívajú“, pričom spoločenská a politická situácia im nedáva veľkú nádej na úspešný život v budúcnosti. Mnohí z nich preto uvažujú aj o vysťahovaní sa z krajiny.

Matej Cíbik z RMS hovorí, že žiaci a študenti nazerajú veľmi kriticky aj na vzdelávací systém, ktorý podľa nich uprednostňuje pasivitu, odmeňuje bezmyšlienkovité plnenie úloh a svojimi metódami už nezodpovedá dobe, ani potrebám mladých ľudí. „Zásadnou vecou pre nich je budovanie postoja k svetu okolo seba ako k niečomu, čo je možné meniť vlastnou aktivitou. Školské prostredie však podľa nich tento postoj skôr zabíja, než že by mu pomáhalo,“ uvádza sa v správe z prieskumu.

 V nedávno publikovanom rozhovore česká odborníčka na vzdelávanie a programová riaditeľka projektu Pomáháme školám k úspěchu Hana Košťálová vysvetľuje, že mnohé deti sa dnes v škole necítia dobre, pretože im nedáva zmysel a nerozumejú, prečo sa tam dejú veci tak, ako sa dejú. „Často je svet detí taký vzdialený svetu učiteľov, že sa veľmi ťažko hľadajú prieniky. Tým, že je ťažké nájsť niečo, čo by deťom ten zmysel dávalo, tak sa učitelia uchyľujú k tomu, že opakujú svoj starý spôsob učenia a tým posilňujú, čo deti od školy odpudzuje.“ Úspešná škola je podľa Košťálovej taká, kde sa učí každý žiak naplno a s radosťou. Školy, s ktorými v projekte spolupracuje, žiakov netriedia a vezmú všetky deti, ktoré patria do ich spádovej oblasti.

V rozhovore pre denník SME spoluiniciátor kampane Chceme vedieť viac Peter Dráľ hovorí, že na to, aby školy učili zmysluplnejšie, nepotrebujeme zhora nariadenú reformu, ale jasnú víziu a pravidlá. Hlavnú pozornosť musíme nasmerovať na dieťa a jeho učenie sa a popri tom pomáhať učiteľom, aby v spolupráci s inými odborníkmi učili flexibilnejšie a ich práca nekončila známkovaním.

O tom, že nielen škola budúcnosti, ale aj škola minulosti môže byť pre mnohých sci-fi, píše Jarmila Horáková v denníku SME.

 V utorok odštartoval stupňovaný štrajk, do ktorého sa podľa Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU) zapojilo takmer 1 800 učiteľov z vyše 100 škôl, najviac z Bratislavského kraja. Štrajk je naplánovaný na štyri týždne, z ktorých každý má byť zameraný na konkrétnu tému.

Prvý týždeň bol venovaný racionalizácii siete škôl, v súvislosti s ktorým ISU označila za mýtus, že by racionalizácia mohla priniesť viac peňazí do školstva. ISU štrajkom požaduje razantnejšie zvýšenie platov učiteľov, viac peňazí do školstva a zmenu systému kontinuálneho vzdelávania pedagógov.

 To, že cieľom štrajku je okrem iného preniesť problém aj na rodičov, potvrdil v rozhovore pre denník SME jeden zo zástupcov ISU Ľuboš Sibert. „Štrajk nie je o tom, aby sme boli s každým zadobre. Je to legitímna možnosť, ako vyjadriť nespokojnosť so situáciou na našich pracoviskách. Veď aj rodičia chcú pre svoje deti to najlepšie vrátane vzdelania. Neprekáža im, že máme staré zničené tabule, páchnuce zničené toalety, že chýbajú telocvične a laboratóriá?“

O tom, že štrajk rodičom ani školám veľké problémy spôsobiť nemá, zas v rozhovore pre Konzervatívny denník Postoj hovoril iný zástupca ISU, Branislav Kočan. „Naša filozofia nie je založená na tom, aby sme spôsobili škody alebo niečo ochromili. Je to nastavené tak, aby žiaci nezmeškali veľa vyučovacích hodín, aby učitelia nemeškali s plánmi, aby sme rodičom nespôsobili veľké trápenie, kam umiestniť deti, ani aby učitelia neprišli o väčšiu časť mzdy.“

 Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) v reakcii na štrajk zopakoval, že rokuje s rezortom financií, aby sa platy pedagógov zvyšovali aj od budúceho roka, a to o ďalších 6 %.

Premiér Robert Fico (SMER-SD) uviedol, že iniciatíva je nelegálna, pretože obchádza kolektívne vyjednávanie. Skonštatoval tiež, že učitelia boli dva mesiace doma „a prvé čo urobili 4. septembra je, že prišli do práce a ohlásili štrajk“.

Opozičný poslanec Branislav Gröhling (SaS) na slová predsedu vlády zareagoval s tým, že „od premiéra, ktorému oblasť školstva leží na srdci, by sme očakávali namiesto kritiky snáh učiteľov radšej vecné vyjadrenie k problémom nášho školstva“. Skonštatoval tiež, že argumentovať priemernou mzdou je skresľujúce, pretože mladí učitelia začínajú s hrubou mzdou 650 eur.

Za manipulujúce, nepravdivé, zavádzajúce a účelové označila výroky premiéra aj ISU.

 V prípade podozrení zo sexuálneho zneužívania v galantskom resocializačnom centre Čistý deň zarezonoval videozáznam z diskusie s Natáliou Blahovou (SaS), ktorá na prípad upozornila, a Petrom Tománkom, riaditeľom centra. Tvrdenie riaditeľa, že muž, s ktorým mala mať jedna z chovankýň sex, nebol zamestnancom centra, vyvrátil prezident policajného zboru Tibor Gašpar.

Evening Prom Dresses

Tománek neskôr zorganizoval tlačovú konferenciu, kde však odmietol odpovedať na niektoré otázky pre obavy z marenia vyšetrovania. Ku kauze medzičasom prebehlo aj mimoriadne zasadnutie výboru pre ľudské práva, ktorého členovia pôjdu do resocializačného zariadenia na poslanecký prieskum.

 V súvislosti s galantskou kauzou na nedostatočnú ochranu práv detí upozornila protestná akcia pred ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. O závažných porušeniach práv maloletých hovorila aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová.

Objavila sa aj kritika spôsobu mediálneho pokrytia kauzy, vrátane necitlivého spôsobu informovania o chovankyniach a chovancoch, aj „mediálnej štvanice“ na riaditeľa zariadenia (viac tu, tu a tu). Viacerí rodičia detí, ktoré sú umiestnené v zariadení Čistý deň, nesúhlasia s tým, aby sa mu odňala akreditácia.

 Rezort školstva už druhýkrát predĺžil zmluvu Slovak Telekomu, ktorý poskytuje internetové pripojenie školám v rámci projektu Infovek 2. Dôvodom má byť pokračujúce vyhodnocovanie verejného obstarávania na internet pre školy v rámci projektu Edunet. O novú zákazku na internetové pripojenie majú okrem Telekomu záujem aj O2, Slovanet a Swan.

Podmienky tendra ešte v marci tohto roka kritizovali Aliancia Fair-Play a platforma Slovensko.Digital, ktorí adresovali ministrovi školstva otvorený list. V ňom ministra vyzvali, aby bolo verejné obstarávanie zrušené kvôli obmedzovaniu konkurencie. Podľa nich nie je jasné, prečo je predpokladaná hodnota zákazky 81 miliónov eur, ani prečo nebola súťaž nastavená tak, aby sa do nej mohli zapojiť aj lokálni poskytovatelia.

 

Všimli sme si

 Na Cenu za architektúru CE-ZA-AR 2016 je nominovaná aj novopostavená škôlka Guliver v Banskej Štiavnici. Architekt Richard Murgaš vyzdvihuje prispôsobenie objektu potrebám detí i rodičov a vysvetľuje, prečo mali už po prvom dni niektorí rodičia problém presvedčiť svoje deti, aby s nimi odišli domov. Tu si môžete pozrieť, ako škôlka vyzerá a tu zahlasovať za Cenu verejnosti.

 Portál Bussiness Insider sa vývojárov vzdelávacích aplikácií zo spoločnosti Google pýtal na to, ako si predstavujú vývoj vo vzdelávaní a ako budú vyzerať školy budúcnosti o 50 rokov. Podľa Jonathana Rochellea budú deti viac spolupracovať na online platformách a nebudú rozdeľované podľa veku. Pôvodný text v angličtine si môžete prečítať tu.

 Nezisková organizácia Indícia pripravuje už 12. ročník Roadshow Moderný učiteľ 2016, ktorá sa bude konať od 17. do 25. októbra v 6 mestách na Slovensku. Na účastníkov čaká zaujímavý program, v ktorom sa okrem iného dozvedia o možnostiach využitia nových technológii vo vzdelávaní, alternatívnych spôsoboch hodnotenia žiakov či o mentorstve učiteľov. Prihlásiť sa možno cez registračný formulár do 5. októbra.

 Predmetová komisia Štátneho pedagogického ústavu pre slovenský jazyk a literatúru „v snahe nepolarizovať ďalej učiteľskú verejnosť a v záujme širšieho spoločenského konsenzu“ rozhodla o vyňatí knihy Petra PišťankaDušanaTaragela Sekerou a nožom zo zoznamu povinnej literatúry pre stredoškolákov.

O vyradenie knihy ešte koncom apríla požiadalo Združenie katolíckych škôl Slovenska (ZKSS), okrem iného pre „perverzné vulgárne výrazy urážajúce ľudskú dôstojnosť“. ZKSS v minulosti presadilo zmenu textu v šlabikári, v ktorom sa sused Žubajík chcel oženiť s rozvedenou mamou malého Žigmunda.

Minister Plavčan v prípade knihy Sekerou a nožom spočiatku váhal (viac tu, tutu), neskôr sa rozhodol knihu zo zoznamu nevyradiť, teraz však stanovisko rezort opäť prehodnotil.

 O tom, že knihami možno búrať predsudky, svedčí projekt online živej knižnice. A o tom, že viaceré tradičné knižnice vďaka rôznorodým aktivitám taktiež ožívajú, si môžete prečítať tu.

 

Pripravujeme

 Po sérii diskusií za okrúhlym stolom, ktoré sme realizovali v prvej polovici tohto roka pre zástupcov politických strán a odbornej verejnosti, plánujeme na jeseň zorganizovať ďalšie dve diskusie na pálčivé témy vzdelávania. Aj nimi chceme prispieť k tomu, aby vzdelávanie bolo nielen široko, ale aj zmysluplne diskutovanou témou, a aby sa pri tom vypočul hlas všetkých, ktorých sa týka.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

V našich aktivitách môžeme na jeseň 2016 pokračovať aj vďaka podpore, ktorú sme získali spolu s Cenou Nadácie Orange za rok 2015.
 

Editorka vydania: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Pridajte svoj názor aj vy

Podporte kampaň

Týždeň v školstve mailom

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top