Čo priniesol týždeň 21. 11. – 27. 11. 2016

Čo priniesol týždeň <br />21. 11. – 27. 11. 2016

Čo priniesol týždeň
21. 11. – 27. 11. 2016

Komentáre ()

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Témy týždňa

Prezident Kiska tlačí na skoré zmeny v školstve Pokračuje diskusia o cieľoch v oblasti vysokých škôl Premiér Fico chce odobrať kompetencie krajom pri regulácii stredných škôl Spoluiniciátorka Chceme vedieť viac sa stala poslankyňou parlamentu Pri čerpaní eurofondov v školstve Slovensko mešká

 

 

Výrok týždňa

„Dnes máme v politike veľmi veľa káuz. Tieto kauzy je potrebné vyriešiť a ukončiť. Čo však nesmieme vzdať, je, aby sa v spoločnosti zásadne pohli veci v dvoch takých dôležitých prioritách pre našu krajinu, ako sú zdravotníctvo a školstvo. (…) Rôznych koncepcií máme dnes vo viacerých oblastiach plné skrine. A je politickou zodpovednosťou pána ministra, aby aj to, čo sa teraz pripravuje v takej dôležitej oblasti, nepostihol rovnaký osud – aby to neskončilo zabudnuté niekde v skrini.“

Andrej Kiska
prezident SR
po stretnutí s ministrom školstva | 24. 11. 2016

 

 

Výber z udalostí

 Prezident Andrej Kiska sa stretol s ministrom školstva Petrom Plavčanom (nom. SNS) a autorským tímom Národného programu výchovy a vzdelávania (NPRVV). Po stretnutí zdôraznil, že je načase prejsť od koncepcií ku konkrétnym krokom. Navrhované ciele NPRVV podľa prezidenta obsahujú aj kontroverzné témy a nepopulárne opatrenia, ktoré je však pripravený pomôcť presadzovať, ak bude presvedčený, že sa vďaka nim za štyri roky niečo v slovenskom školstve pohne. Za kľúčové považuje to, aby sa nové zákony predložili v prvých šiestich mesiacoch roku 2017.

Minister Plavčan po stretnutí s prezidentom vyhlásil, že na avizované zmeny treba pripraviť školské prostredie aj verejnosť a ich zavedenie si vyžiada i viac financií, ako uvádza programové vyhlásenie vlády. Minister zároveň prisľúbil, že na základe spätnej väzby z konzultačného procesu budú tieto dokumenty v priebehu prvého polroka uzavreté „aj s akčnými plánmi, ktoré nám povedia, čo je konkrétne potrebné urobiť a koľko finančných prostriedkov na to bude potrebných.“

 Počas uplynulého týždňa sa odborná verejnosť aj médiá venovali najmä cieľom v oblasti vysokých škôl, ktoré nadväzujú na reformné ciele pre regionálne školstvo predstavené ešte v októbri. Prehľad navrhovaných zmien vo vysokom školstve, ktoré spracovali externí poradcovia ministra Libor Vozár, Milan FtáčnikEmil Višňovský, priniesli spravodajské weby aktuality.sk aj aktuálne.sk.

 Týždenník Trend sa viacerým návrhom venoval podrobnejšie konštatujúc, že zámer prekopať vysokoškolský systém od základu prichádza v čase demografickej krízy aj veľkého odlivu slovenských študentov do zahraničia. Z krízy má slovenským univerzitám pomôcť nový systém financovania podľa profilácie škôl, podpora špičkového aj priemyselného výskumu či profesijne orientované trojročné bakalárske programy.

„Zásadná zmena je to, že nebudeme chcieť od všetkých škôl všetko – aj vedu a výskum, aj vzdelávanie či výchovu doktorandov, ako to bolo doposiaľ,“ uviedol podpredseda Slovenskej akadémie vied Emil Višňovský. Podľa neho nový prístup vychádza z filozofie „ži a nechaj žiť“ a školy by sa mali vďaka nemu vyprofilovať vo vede a výskume, výučbe študentov alebo v rozvoji regiónu. „Školy vynikajúce vo vede chceme odmeniť najmä za vedecké výstupy, školy plniace vzdelávaciu funkciu zase odbremeníme od naháňania sa za doktorandmi a citáciami,“ hovorí Višňovský.

Zástupcovia priemyselných zväzov si pochvaľujú najmä podporu profesijných bakalárov. „Sme veľmi spokojní s tým, že rezort považuje za úlohu vysokých škôl aj prípravu absolventov pre trh práce, sme spokojní s deklarovanou podporou profesijných bakalárskych programov a duálneho vysokoškolského vzdelávania,“ uviedol prezident Zväzu automobilového priemyslu Juraj Sinay.

 Dokument spomína aj možnosť spoplatnenia vysokoškolského štúdia pre študentov, ktorí budú prijatí nad stanovený limit verejných zdrojov. Jeden zo spoluautorov a exminister školstva Milan Ftáčnik pre denník Pravda uviedol, že študenti sa na niektoré odbory hlásia vo väčšom počte, ako je škola schopná prijať a „otázka je, či by pomohlo, keby sme takejto škole umožnili, aby jej napríklad 100 študentov zaplatil štát a ďalších povedzme 25 alebo koľko chce, budú samoplatcovia.“

Tento návrh prijali akademici a odborníci rozporuplne. Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry v ňom vidí viac negatív než pozitív, pretože presúva zodpovednosť za spoplatnenie štúdia z politickej do akademickej sféry. Takisto by sa podľa neho otvoril priestor pre korupciu pri snahe dostať sa do skupiny neplatiacich študentov. Študentská rada vysokých škôl vníma dostupnosť vysokoškolského vzdelania ako prioritu a varuje pred tým, aby sa študenti stali „len nástrojom na zaistenie príjmu vysokej školy“.

 Séria diskusií agentúry TASR s externými poradcami ministra školstva, ktorí sa podieľali na príprave NPRVV, pokračovala s profesorom Liborom Vozárom. Dekan Fakulty prírodných vied na Univerzite Konštantíne Filozofa v Nitre sa vyjadruje k otázkam vysokoškolských akreditácií, vytváraniu funkčných miest docentov a profesorov, zavedeniu systému interného hodnotenia kvality a taktiež k zmene financovania vysokoškolského vzdelávania. Rozhovor si môžete pozrieť tu.

vozar-ttv

 Podľa analýzy MESA 10, z ktorej cituje týždenník Trend, na Slovensku študuje či vyučuje veľmi nízky počet zahraničných študentov a pedagógov. Z približne 14,5-tisíca pedagogických a vedeckých pracovníkov pochádza zo zahraničia iba šesť percent, pričom na kvalitných zahraničných univerzitách ich pôsobí aj viac než polovica. Slovenské univerzity zaostávajú aj v počte zahraničných študentov, ktorých bolo v roku 2013 iba necelých päť percent, zatiaľ čo priemer OECD dosahoval deväť percent.

Podľa Renáty Králikovej z MESA 10 zahraniční učitelia prinášajú prepojenie s vedou na medzinárodnej úrovni a zahraniční študenti zas môžu skvalitniť vyučovací proces, pretože bývajú aktívnejší. Ich štúdium má navyše aj ekonomické prínosy, keďže platia školné, majú výdavky na živobytie a po ukončení štúdia mnohí zostávajú v krajine aj pracovať. V roku 2014 bol napríklad prínos jedného slovenského absolventa pre českú ekonomiku vyčíslený na 7-tisíc eur.

 O tom, že ciele NPRVV v oblasti vysokého školstva sú prísľubom zmeny, píše Jozef Hvorecký, podľa ktorého by pri optimistickom scenári mohli v dlhodobom horizonte vysokým školám naozaj pomôcť. Hvoreckému však v tézach chýba „akademická etika“ v čase, keď „už boli viacerí učitelia VŠ usvedčení z plagiátorstva, keď sa grantové agentúry bránia zvýšeniu podielu zahraničných posudzovateľov, keď z úst vrcholných akademických funkcionárov odznievajú konštatovania, že habilitovať a inaugurovať treba iba vlastných pracovníkov (aby univerzita neprišla o peniaze), keď akademické vyznamenania dostávajú komunistickí a mečiarovskí potentáti.“

O tom, že prvým krokom reformy vysokých škôl je vystrelenie Akreditačnej komisie, profesorov a docentov na Mars, ironizuje Oliver Bakoš. Vzápätí po tom podľa neho hrozí záľaha zahraničných profesorov a docentov, ktorí bez ohľadu na platy naskáču do prvých lietadiel hneď, ako zistia, že môžu pôsobiť na Slovensku.

To, že ministerstvo predložilo k debate číre utópie aj v prípade regionálneho školstva, tvrdí Petr Šabata. Za chybu považuje, že po siedmich mesiacoch minister nepredložil na debatu reformu, ale len návrh cieľov bez dôkladnej analýzy súčasného stavu, konkrétneho návrhu krokov a bez prísľubu nevyhnutných peňazí. Prekáža mu aj „úradnícky“ jazyk dokumentu, ktorý je pre rodičov, učiteľov aj študentov nezrozumiteľný.

„Ak si učitelia, riaditelia škôl a občianska spoločnosť nepomôžu sami, nedonútia nejakú politickú reprezentáciu zaoberať sa vzdelávaním naozaj vážne a do hĺbky, nestane sa nič,“ konštatuje Šabata, podľa ktorého dokument odráža nezáujem, s akým sa ku školstvu stavia súčasná vláda. Dôsledkom toho uvedomelí rodičia dajú svoje deti na dobré školy, ostatní budú mať naďalej smolu a z učiaceho sa bude plačúce Slovensko.

 K potrebným zmenám v školstve sa vyjadrovali viacerí koaliční aj opoziční politici. Poslanec NR SR Branislav Gröhling (SaS) pripomenul, že „už deväť mesiacov všetci márne čakáme na ministra, aby jasne pomenoval, čo a ako chce zrealizovať.“ Podľa poslanca sú rodičia, učitelia aj opoziční poslanci pripravení podporiť akýkoľvek dobrý návrh na zlepšenie vzdelávania, „najprv však musí nejaký konkrétny prísť.“

Na to, že potrebujeme dobrý školský systém, upozornila aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Pri otvorení seminára v seredskom Múzeu holokaustu skonštatovala, že „ak nemáme dobrý školský systém, ktorý naozaj dbá na to, že vysvetľuje deťom, kam to vedie, keď zabudneme na ľudskú dôstojnosť a na to, že každý je si v nej rovný, tak potom, samozrejme, mladí ľudia sú náchylní podľahnúť akýmkoľvek ideológiám.“

Prvý rozhovor o potrebe prispôsobovať výber študijných odborov danostiam študentov a potrebám praxe, význame kariérového poradenstva aj celoživotného vzdelávania poskytla novo vymenovaná štátna tajomníčka ministerstva školstva Oľga Nachtmannová (Smer-SD).

 O nesúlade medzi štruktúrou stredných škôl a potrebami praxe hovoril aj predseda vlády Robert Fico (Smer-SD). Ak podľa premiéra vyššie územné celky (VÚC) nebudú postupovať podľa požiadaviek zamestnávateľov a vlády, prikáže sa to zákonom a krajským samosprávam sa odoberie kompetencia rozhodovať o štruktúre stredoškolských odborov.

Na vyjadrenia Roberta Fica reagovali zástupcovia niektorých samosprávnych krajov. Podľa predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) Milana Belicu sa v kraji realizoval „celý rad opatrení, ktoré jednoznačne viedli k posilňovaniu stredného odborného školstva.“ Od roku 2002 sa v NSK vyradilo vyše 300 študijných odborov a nahradili sa takými, ktoré reagovali na potreby meniacej sa praxe. Kraj zároveň dramaticky obmedzil počet stredných škôl s dôrazom na posilnenie škôl s technickým zameraním a zredukoval počet žiakov prijímaných na gymnáziá. Podľa Belicu však nie je v kompetencii VÚC, aby zamedzili vzniku súkromných stredných škôl.

Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) svoj postoj vyjadrí až po rokovaní predsedov VÚC s premiérom. Predseda ŽSK a zároveň poslanec Smeru-SD Juraj Blanár v roku 2011 v parlamentnej rozprave prezentoval opačný názor, ako jeho stranícky šéf v súčasnosti: „Mnohé veci, ktoré nedokázal štát za dlhé roky vyriešiť, samospráva vyriešila. Pripomeniem školstvo. Viete veľmi dobre, koľko tu bolo škôl a demografická krivka nám klesala a naďalej stále klesá, ale štát nebol schopný urobiť tieto, poviem, niekedy aj nie celkom populárne opatrenia. Samospráva vďaka kompetenciám, ktoré dostala, ich dokázala urobiť. Zracionalizovala počet škôl, mnohé školy, ktoré neboli využívané, dnes slúžia na iné účely. Rovnako to urobili na úrovni základných škôl a rovnako sa to urobilo aj na úrovni stredných škôl,“ povedal pred piatimi rokmi Blanár.

 Spoluiniciátorka kampane Chceme vedieť viac a spoluautorka téz NPRVV Zuzana Zimenová na začiatku novembrovej schôdze parlamentu zložila sľub a stala sa poslankyňou NR SR. Na margo avizovaných zmien v oblasti vzdelávania skonštatovala, že i keď sa postup ministerstva školstva pri tvorbe NPRVV javí ako otvorenejší a odbornejší, existujú signály, že sa po skončení predsedníctva Slovenska v Rade EÚ veci vrátia do starých koľají.

V tomto kontexte spomína výrok premiéra o možnom odobratí kompetencie krajom, ak nebudú rozhodovať o prvých triedach gymnázií a stredných odborných podľa predstáv vlády. Čiže recentralizácia školstva. To sa mi nezdá ani ako ústretové, ani ako odborné,“ uzatvorila Zimenová.

 Súčasťou cieľov NPRVV sú aj zmeny na úrovni materských škôl, ktoré majú byť dostupné pre všetky deti od troch rokov. Vytvorenie takýchto podmienok je aj súčasťou odporúčaní OECD pre Slovensko. Návrh na zvýšenie dostupnosť materských škôl predložil Inštitút zamestnanosti. Jeho riaditeľ Michal Páleník na svojom blogu informuje o hromadnej pripomienke “Miesto v materskej škole pre každé dieťa”, ktorú možno podporiť na portáli change|net.sk.

 Zmeny v systéme vzdelávania navrhuje aj Koalícia pre deti Slovensko, ktorá zorganizovala konferenciu „Školy s rešpektom“. V takýchto školách sa dospelí i deti navzájom počúvajú a vytvárajú prostredie, ktoré podporuje individuálne potreby každého dieťaťa. Na konferencii vystúpila aj odborná konzultantka Fínskej národnej rady pre vzdelávanie Marjaana Manninen, podľa ktorej cieľom fínskej reformy je zvýšiť zmysluplnosť učenia zmenou pedagogického prístupu.

Školy by sa podľa fínskej odborníčky mali zamerať na učenie sa namiesto testovania. Pripomenula tiež, že fínska reforma je úspešná najmä vďaka vysokej kvalite učiteľov aj kurikula. „Vytvorili sme víziu vzdelávania pre krajinu a chceme ju naplniť so samosprávou a rôznymi inštitúciami,” povedala Manninen s tým, že školy majú „dať žiakom pocítiť, aby boli úspešní, mali záujem učiť sa, motivovať ich, aby mali radosť z učenia aj záujem vzdelávať sa celý život.

 V stredu sa uskutočnilo celoplošné testovanie žiakov 5. ročníka na takmer 1 500 základných školách. Žiaci písali testy z matematiky a slovenčiny alebo maďarčiny podľa vyučovacieho jazyka školy. Testovania sa v papierovej a na niektorých školách aj v elektronickej forme zúčastnilo viac než 48 500 žiakov, vrátane takmer 3 400 žiakov so zdravotným znevýhodnením. Kľúče správnych odpovedí z T5-2016 boli zverejnené na stránke Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) v sekcii Dokumenty.

Podľa riaditeľky NÚCEM Romany Kanovskej majú výsledky testovania slúžiť ako východiskové údaje pri výpočte tzv. pridanej hodnoty vo vzdelávaní na základných školách. „Výsledky piatakov budeme prepájať s ich výstupnými výsledkami v Testovaní 9, keď budú končiť svoje vzdelávanie na základnej škole,“ doplnila Kanovská. Všetky základné školy dostanú výsledky 20. decembra 2016.

 V rámci výzvy Európskej komisie pod názvom Teaming for Excellence sa spomedzi 150 uchádzačov v prvej 13-tke umiestnili aj tri slovenské vedecké projekty – Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, Slovenskej akadémie vied a Národného lesníckeho centra vo Zvolene. Výzva bola určená na podporu šírenia excelentnosti a spolupráce v krajinách, ktoré zaostávajú v oblasti výskumu a inovácií.

Príspevok 15 miliónov eur však kvôli obmedzenému rozpočtu získal iba projekt Trenčianskej univerzity. Minister školstva Peter Plavčan prisľúbil finančnú podporu aj dvom ďalším úspešným tímom zo štrukturálnych fondov.

 Európska komisia odblokovala preplácanie platieb z Operačného programu Výskum a vývoj (OP VaV) z obdobia rokov 2007-2013. Platby boli zablokované v marci tohto roka kvôli rôznym pochybeniam, vrátane neoprávnených výdavkov a nedostatkov v riadení a kontrole. Viaceré médiá v lete informovali, že pozastavenie platieb sa týka až piatich programov, vrátane informatizácie či zdravotníctva. V OP VaV sa z rozpočtu EÚ vyčerpalo takmer 100 % z vyše 1,2 miliardy eur. Aký podiel výdavkov bude zo strany EK napokon uznaný, bude známe až v druhej polovici roka 2017.

 Medzičasom sa začalo čerpanie štrukturálnych fondov v novom programovom období 2014-2020. K 15. júlu tohto roka však dosiahlo len 1,59 %, pričom zakontrahovaných bolo 14,34 % z celkovej alokácie. V novom období sa štrukturálne fondy pre školstvo a vedu čerpajú cez Operačný program Výskum a inovácie (OP VaI) a Operačný program Ľudské zdroje (OP ĽZ).

Z výročnej konferencie OP ĽZ vyplynulo, že z celkovej alokácie na vzdelávanie vo výške pol miliardy eur sa ešte financie nečerpali a žiaden projekt nebol ani zakontrahovaný. Písomné vyzvania na vypracovanie národných projektov (NP) zatiaľ dostalo Metodicko-pedagogické centrum pre projekt Škola otvorená všetkým a Štátny inštitút odborného vzdelávania pre projekt Duálne vzdelávanie a zvýšenie atraktivity a kvality odborného vzdelávania a prípravy. Pripravujú sa vyzvania na projekty, ktoré majú podporiť rozvoj IT zručností, podnikateľských kompetencií a praktickú prípravu budúcich učiteľov.

Prvá výzva na dopytovo orientované projekty, o ktoré sa môžu uchádzať školy a v niektorých prípadoch aj mimovládne organizácie, bola zverejnená minulý týždeň a zameriava sa na podporu celoživotného vzdelávania. Ďalšie výzvy majú byť vyhlásené do konca roka na podporu pedagogických asistentov a inkluzívnych tímov v základných školách, vzdelávanie pre potreby trhu práce na stredných školách a na tvorbu profesijne orientovaných bakalárskych programov na vysokých školách. Indikatívne harmonogramy zverejňovania výziev nájdete tu.

 

Všimli sme si

 O tom, že na Slovensku boli vizionári aj pred sto rokmi, píše Boris Vanya. Technický inžinier, skladateľ a botanik Jozef Dohnány si v roku 1920 položil aj otázku, aké bude slovenské školstvo: „V škole vychovajú mladíka podľa toho, aký má talent, aké schopnosti. Učiteľ je psychológom, ktorý vie do duše nazrieť. Keď nájde talent a ho vychová, dostane učiteľ peknú odmenu.“ Podľa Dohnányho vďaka tomu, že sa Slováci v 12. hodine zbadali a dobehli iné vzdelané národy si po sto rokoch, teda v súčasnosti, „užívajú hojné ovocie našej práce“ a „žijú nie s hovädami ako hovädá, ani nie ako biedni chudáci, ale tak pekne, ako sa na usilovný vzdelaný národ patrí.“

 Na podporu Zuzany Hlávkovej, ktorá vo svojom blogu upozornila na podozrivé nakladanie s verejnými zdrojmi pri zabezpečení podujatí  slovenského predsedníctva v Rade EÚ, vyše 2700 slovenských študentov v zahraničí podpísalo otvorený list. Konštatuje sa v ňom, že študenti situáciu na Slovensku sledujú so znepokojením a narastajúcou skepsou. Skúsenosti Zuzany im ukazujú, že „to s návratom na Slovensko nebudú mať vôbec jednoduché“ a „naše odhodlanie a snaha posúvať Slovensko vpred bude narážať na hradby zaužívaných praktík, ktoré nebude ľahké prekonať.“

 Pohľad mladého učiteľa, ktorý sa napriek ťažkostiam nemieni vzdať, publikoval portál Čierna labuť.  „Chytal som z toho menšie depky. Hlavne, keď počúvate také veci, že Pán učiteľ, veď to stačí. Kľudne mi dajte štvorku. To je v pohode,‘ píše Michal Horváth, ktorý kritizuje systém známkovania, pretože nehovorí nič o mladom človeku.

 Adrián Mokrý je podľa jeho učiteľov z pražského gymnázia génius. V matematike či fyzike zbiera v školských olympiádach jedno ocenenie za druhým. Pomáha tiež v pražskej hvezdárni a ako mladý astronóm reprezentoval Česko v Estónsku. Hrozí mu však, že jeho nádejná akademická kariéra skončí pred bránami maturity. Adrián má vývojovú dysfáziu, ktorá sa prejavuje problémom s vyjadrovaním. Matematický génius nedokáže napísať maturitný sloh. Téme sa venovala jedna z minulotýždňových reportáží Českej televízie v rámci relácie 168 hodín.

genius-bez-maturity

 Skúsenosti z vedeckej praxe sa vo svojich blogoch snaží „rečou normálnych ľudí“ prerozprávať slovenská vedkyňa žijúca v Austrálii Mária Džunková. Jej dva najnovšie blogy si môžete prečítať tutu.

 Tlačová agentúra SR vyhlásila súťaž pre žiakov základných, stredných a vysokých škôl aj ich pedagógov pod názvom Budúcnosť slovenského školstva. Jej cieľom je nahradiť neustálu kritiku spracovaním predstáv o tom, akým smerom by sa malo slovenské školstvo uberať a čo by sa v ňom malo zmeniť, aby deti chodili do školy rady. Akceptujú sa odborné články, komiksy, príbehy, poviedky aj postrehy z praxe. Prihlásiť sa možno do 31. januára 2017, výsledky budú zverejnené v prvom februárovom týždni na stránke www.skolskyservis.sk.

 

Pripravujeme

 Spracovávame správu zo štvrtého okrúhleho stola o regulácii a riadení vzdelávacieho systému, ktorú zverejníme už čoskoro.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

V našich aktivitách môžeme na jeseň 2016 pokračovať aj vďaka podpore, ktorú sme získali spolu s Cenou Nadácie Orange za rok 2015.
 

Editorka vydania: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Pridajte svoj názor aj vy

Podporte kampaň

Týždeň v školstve mailom

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top