Čo priniesol týždeň 28. 11. – 4. 12. 2016

Čo priniesol týždeň <br />28. 11. – 4. 12. 2016

Čo priniesol týždeň
28. 11. – 4. 12. 2016

Komentáre ()

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Témy týždňa

Parlament schválil rozpočet na rok 2017 Školskí odborári nepodpísali kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa Premiér chce recentralizovať kompetencie v odbornom školstve Výsledky slovenských štvrtákov v matematike a prírodných vedách sú podpriemerné

 

 

Výrok týždňa

Tragédiou nášho školstva je, že predmety ako dejepis, občianska náuka či etika sú často v rukách učiteľov so silnou nostalgiou za obdobím totalít. A to učia predmety, ktoré majú formovať nového demokratického občana. Žiaľ, tieto predmety sú často vnímané len ako doplnok do úväzku, často pre papierovo rekvalifikovaných kolegov.

Slavomír Hlásny
bývalý stredoškolský učiteľ
rozhovore pre denník SME | 25. 11. 2016

 

Výber z udalostí

 Koaliční poslanci schválili vládne návrhy rozpočtu verejnej správy na roky 2017 – 2019 a zákona o štátnom rozpočte na rok 2017. Z podrobnejšieho rozpisu výdavkov jednotlivých kapitol na budúci rok vyplýva, že rezort školstva bude mať k dispozícii 1,43 miliardy eur a rezort vnútra na financovanie základných a stredných škôl vynaloží 1,1 miliardy eur. Spolu je tak na financovanie vzdelávania, vedy, výskumu a športu zo štátneho rozpočtu určených 2,5 miliardy eur, čo predstavuje vyše 14 % všetkých výdavkov.

Po schválení rozpočtu predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) vyhlásil, že víťazom štátneho rozpočtu na rok 2017 je školstvo,“ pretože sa naň vynaloží o necelých 300 miliónov eur viac oproti súčasnému roku. Podľa denníka SME sa však z navýšeného rozpočtu majú vo významnej miere financovať napríklad lyžiarske zájazdy, školy v prírode či výstavba športovej infraštruktúry, ako aj platy učiteľov zvýšené o 6 percent v septembri tohto roka.

 Predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Ladislav Kamenický (Smer-SD) v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy na margo schváleného rozpočtu uviedol, že to, „že sme sa sústredili na školstvo, je dobrá správa pre Slovensko.“ Exminister školstva a podpredseda finančného výboru Eugen Jurzyca (SaS) v diskusii namietal, že zatiaľ nemožno predpovedať, či školstvo z rozpočtu naozaj vyjde ako víťaz. „Vláda komunikovala, že prioritou je školstvo, to však uvidíme až na konci budúceho roka,“ povedal Jurzyca.

 To, že učitelia a deti sú porazenými schváleného rozpočtu, konštatuje Petr Šabata, pretože Slovensko aj naďalej dáva na školstvo omnoho menej prostriedkov ako iné vyspelé krajiny. O tom, čo pre krajinu znamená, ak na krízu vzdelanosti či robotizáciu priemyslu odpovedá financovaním lyžiarskych zájazdov a stavbou štadiónov, píše Tomáš Prokopčák.

O zavádzaní verejnosti v súvislosti s výdavkami na školstvo hovorí Vladimír Crmoman z Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU). O neprehľadnom a nedostatočne podrobnom rozpise výdavkov z kapitol ministerstiev vnútra aj školstva informovala ISU na svojom blogu ešte pred schválením rozpočtu.

 Zatiaľ čo kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre verejný sektor a štátnu správu na rok 2017, ktorými sa okrem iného zvyšujú platy zamestnancov o 4 percentá od januára 2017, podpísali predstavitelia vlády, samospráv aj odborov, školskí odborári svoj podpis nepridali. Nepáči sa im, že pedagogickí a odborní zamestnanci regionálneho školstva a učitelia vysokých škôl boli z ustanovení kolektívnej zmluvy vylúčení. Podľa vedúceho úradu vlády Igora Federiča (Smer-SD) budú platy pedagogických a odborných zamestnancov riešené formou dodatku ku kolektívnej zmluve a samostatným memorandom.

„Tým, že sme ju nepodpísali, vyjadrujeme zásadnú nespokojnosť s dohodnutými podmienkami,“ povedal šéf Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) Pavel Ondek a pripustil organizovanie protestov aj štrajku. Školskí odborári žiadali zvýšenie platov od januára aj pre učiteľov, no šesťpercentného zvyšovania miezd sa dočkajú až od septembra 2017.

 Po rokovaní školskej tripartity šéf OZPŠaV Ondek uviedol, že isté nie je ani zvyšovanie platov v školách a zariadeniach, ktoré sú v originálnej kompetencii miest a obcí. Tie podľa neho nemajú financie na to, „aby zagarantovali zo svojich rozpočtov cez podielové dane tých pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí pracujú v materských školách, ZUŠ, CVČ a školských kluboch detí.“

Podľa výkonného podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Turčányho je podmienkou zvyšovania platov týchto zamestnancov od septembra 2017 dofinancovanie štátom, keďže v schválenom rozpočte sa tým pôvodne nepočítalo. Týka sa to približne 18-tisíc pracovníkov.

 Vláda SR odobrila zmenu Štatútu Rady vlády SR pre odborné vzdelávanie a prípravu (OVP), ktorou rozšírila jej kompetencie. Po stretnutí s predsedami VÚC, ktoré sú zriaďovateľmi väčšiny stredných škôl, premiér Robert Fico povedal, že štát musí mať pod kontrolou to, aká bude štruktúra OVP a aké stredné odborné školy budú v jednotlivých krajoch pôsobiť. „Štát musí (…) jasne definovať v rámci celoštátnej školskej stratégie, čo dnes Slovensko potrebuje,“ vyhlásil predseda vlády.

Ficove vyhlásenie kritizovala opozičná SaS, podľa ktorej by si vzdelanie mali vyberať deti a ich rodičia bez toho, aby im ho diktoval premiér. Jeho vyjadrenia sú podľa poslanca Branislava Gröhlinga v rozpore s tým, čo je uvedené v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV), ktoré v súčasnosti ministerstvo konzultuje s odbornou verejnosťou. „K školstvu by sa mal vyjadrovať len minister. On je zodpovedný za riadenie a výsledky rezortu,“ skonštatoval Gröhling.

Zámer recentralizovať stredné školstvo podľa opozičného poslanca Eugena Jurzycu svedčí o tom, že vláda má podľa premiérovho presvedčenia „veslovať, nie kormidlovať.“ Zisťovanie u zamestnávateľov, akých absolventov potrebujú, a následné nariadenie ich prípravy v odbornom školstve podľa ich požiadaviek je však podľa Jurzycu ignorovaním trhových informácií a vyhovením iba vybraným podnikateľom.

K tomu, či školstvo vôbec dostane šancu na reformu, ak bude štát diktovať, aké odbory sa majú študovať, sa vo videu časopisu .týždeň vyjadruje Martin Mojžiš.

 Na blogu projektu To dá rozum sa Renáta KrálikováMiroslava Hapalová venujú rozšírenému mýtu, podľa ktorého väčšina stredoškolákov na Slovensku študuje na gymnáziách. Analytičky na základe dostupných údajov dokladajú, že na stredné odborné školy u nás dlhodobo nastupuje raz toľko absolventov ako na gymnáziá a ich podiel je jeden z najvyšších v krajinách EÚ. Problémom OVP podľa nich nie je nízky počet študentov, ale nepripravenosť absolventov na prax a nedostatok nadväzujúcich programov postsekundárneho a vysokoškolského odborného vzdelávania.

 Najnovší medzinárodný prieskum vedomostí a zručností žiakov štvrtých ročníkov základných škôl v matematike a prírodných vedách Trends in International Mathematics and Science Study (TIMSS 2015), ukázal, že výsledky slovenských žiakov v matematike sú pod priemerom krajín EÚ aj OECD. V matematike i v prírodných vedách dokonca slovenskí žiaci dosiahli nižšie skóre oproti testovaniam v rokoch 2007 a 2011.

Alarmujúce je tiež to, že do rizikovej skupiny podľa najnovších výsledkov patrí až 35 percent žiakov, pričom priemer krajín EÚ a OECD dosahuje 24 percent. „Žiaci, ktorí na Slovensku patria do kategórie sociálne najslabších, dosahujú v matematike a prírodných vedách najslabšie výsledky spomedzi všetkých krajín EÚ/OECD,“ dodáva ministerstvo školstva.

 Prehľad prvých zistení výskumu TIMSS 2015 o Slovensku zverejnil Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) a podrobnejšie sa im venoval aj Denník N. Súhrnnú tabuľku krajín si môžete pozrieť tu, ukážky úloh z matematiky a prírodných vied tu a tu.

Výsledky TIMSS 2015 na svojom blogu komentoval aj poslanec Gröhling, ktorý zároveň porovnal typy úloh pre deviatakov v medzinárodnom testovaní PISA a v slovenskom Testovaní 9. To pripravuje práve NÚCEM, pričom dnes budú na jeho webovej stránke zverejnené aj najnovšie výsledky medzinárodného zisťovania PISA 2015.

 O tom, že súčasťou kvalitného vzdelávania musí byť aj systematické motivovanie žiakov a študentov zo strany učiteľov, hovorí v ďalšom zo série rozhovorov agentúry TASR k tézam NPRVV jeden z ich spoluautorov Emil Višňovský. Rozhovor si môžete pozrieť tu.

visnovsky-ttv

 Súčasťou téz NPRVV je aj návrh, aby sa opakovanie ročníka nevzťahovalo na prvákov až štvrtákov základných škôl. Ministerstvo to zdôvodňuje tým, že dieťa by v tomto veku nemalo opakovanie ročníka vnímať ako svoj neúspech či zlyhanie. Podľa portálu aktuality.sk v uplynulom školskom roku z vyše 210-tisíc žiakov prvého stupňa opakovalo ročník zhruba 6,5-tisíc a takmer polovicu z nich tvorili prváci.

Riaditeľ popradskej základnej školy Ján Košťálik v súvislosti s návrhom ministerstva konštatoval, že prípad každého dieťaťa je špecifický a rozhodnutie, či ho na prvom stupni pustiť ďalej, by malo zostať na učiteľoch. „Z vlastných skúseností viem, že sa dieťaťu, ktoré je správne a vhodne pripravené na to, že si zopakuje napríklad prvý ročník, darí vo vyšších ročníkoch oveľa viac,“ dodal Košťálik.

Zistenia britskej organizácie Education Endowment Foundation ukazujú, že opakovanie ročníka je najdrahším a najmenej efektívnym z 34 vyhodnocovaných opatrení, ktoré si kladú za cieľ zlepšiť výsledky žiakov. Výskum je založený na početných analýzach, ktoré ukazujú, že pre mnohých žiakov je opakovanie ročníka vyslovene škodlivé.

 Podľa fínskej odborníčky na vzdelávanie Marjaany Manninen by sa vzdelávacie reformy mali realizovať minimálne raz za 10 rokov, pretože spoločnosti prechádzajú obrovskými a rýchlymi zmenami, s ktorými potrebujú držať krok. V rozhovore pre portál eduworld.sk zároveň povedala, že kľúčovou otázkou nemá byť, čo sa učíme, ale ako sa to učíme,“ a preto sa posledná fínska reforma

zamerala na 4 kľúčové otázky:

 Ako zlepšiť učenie sa?

 Aký typ vedomostí potrebujeme?

 Ako môžeme zlepšiť pohodu detí a žiakov?

 Aké vedenie je potrebné na úrovni škôl a samospráv, pod ktoré školy spadajú?

 Rozšírenie možností na starostlivosť o deti by mala podľa vlády priniesť novela zákona o sociálnych službách, ktorú v uplynulom týždni schválil parlament. Medzi sociálne služby budú po novom zaradené aj detské jasle a sprísni sa nad nimi kontrola. Prevádzkovatelia budú tiež musieť zabezpečiť bezbariérový prístup do konca roka 2018. Pozmeňujúce návrhy opozície k novele neboli schválené.

 Do 10. januára je otvorená výzva ministerstva pôdohospodárstva na zvýšenie kapacít materských škôl a celkovej zaškolenosti detí. O takmer 80 miliónov eur zo štrukturálnych fondov na výstavbu nových či prestavbu existujúcich škôlok sa môžu uchádzať obce, súkromní a cirkevní zriaďovatelia aj mimovládne organizácie.

O tom, ako fungujú v slovenských podmienkach lesné škôlky, píše na portáli aktuálne.sk Stanislava Harkotová. Dôvody, pre ktoré nadaného syna nechce zapísať do škôlky, vo svojom blogu objasňuje jeho otec Jan Převrátil.

 

Všimli sme si

 Mimovládna organizácia ETP Slovensko spustila projekt online mentoringu pre deti z rómskych osád, ktoré potrebujú dostať šancu, aby si splnili svoje sny. Na webovej stránke Schopné deti si stačí vybrať dieťa, ktorému chce mentor pomôcť, prihlásiť sa a pomocou online aj osobnej komunikácie mu pomáhať. „Možno budete prekvapení, čoho všetkého sú deti z osád schopné, keď sa im niekto venuje a keď dostanú príležitosť realizovať sa,“ píšu autori projektu.

 O nepriaznivých podmienkach na učenie sa u rómskych detí zo segregovaných osád hovorí aj najnovšia správa Agentúry EÚ pre základné práva (FRA). Na Slovensku jej výskumníci analyzovali životné podmienky a perspektívy v takmer 1100 domácnostiach. Zhrnutie správy v slovenčine si môžete prečítať tu, zo slovenských médií o nej informoval napríklad Denník N.

 Rada mládeže Slovenska udelila ocenenia MOST 2016. V kategórii Projekt roka cenu získalo neformálne združenie Čierne diery, ktoré mapuje zabudnuté miesta na Slovensku a upozorňuje na architektonické dedičstvo krajiny. V kategórii Mladá osobnosť roka bola ocenená vysokoškoláčka Kaja Bernátová, ktorá vo svojom voľnom čase pomáha v utečeneckých táboroch a pre utečencov organizuje zbierky. O nominovaných jednotlivcoch a organizáciách si môžete prečítať tu.

 Víťazom Študentskej podnikateľskej ceny pre rok 2016 sa stal Tomáš Brngál z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý prišiel s nápadom inovovať štúdium medicíny pomocou virtuálnej a rozšírenej reality. Vďaka nemu sa má vytvoriť virtuálna učebňa anatómie, v ktorej bude možné študovať časti ľudského tela v 3D. Nápad autorovi skrsol práve pred skúškou z anatómie.

 Od 5. do 11. decembra sa deti i dospelí môžu zapojiť do celosvetovej iniciatívy Hodina kódu, ktorú organizuje nezisková organizácia Code.org s podporou spoločnosti Microsoft. Ich cieľom je priblížiť počítačovú vedu miliónom mladých ľudí na celom svete. Lekcie vizuálneho programovania sú navrhnuté tak, aby deťom pomohli pochopiť základy programovacích jazykov. Zapojiť sa môže akákoľvek škola alebo záujmový krúžok cez webovú stránku iniciatívy.

 Centrum Euroguidance organizuje od 5. do 9. decembra Týždeň celoživotné poradenstva (TCP), počas ktorého sa uskutoční séria podujatí v oblastiach študijného a profesijného poradenstva v rôznych slovenských mestách. Podujatia určené pre odbornú aj laickú verejnosť propagujú služby celoživotného kariérového poradenstva a konajú sa počas Európskeho týždňa odborných zručností, do ktorého sa zapojili desiatky prevažne odborných škôl z celého Slovenska.

 Na konferencii Nadácie otvorenej spoločnosti Connected, ktorá sa pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv uskutoční v dňoch 7. až 9. decembra v Bratislave, vystúpia viacerí zahraniční odborníci. Druhý deň konferencie je venovaný ľudskoprávnemu zdelávaniu, tretí tvorbe vzdelávacích politík. Na konferencii vystúpia aj spoluiniciátori kampane Chceme vedieť viac Elena Gallová Kriglerová a Peter Dráľ.

 

Pripravujeme

 Spracovávame správu zo štvrtého okrúhleho stola o regulácii a riadení vzdelávacieho systému, ktorú zverejníme už čoskoro.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

V našich aktivitách môžeme na jeseň 2016 pokračovať aj vďaka podpore, ktorú sme získali spolu s Cenou Nadácie Orange za rok 2015.
 

Editorka vydania: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Pridajte svoj názor aj vy

Podporte kampaň

Týždeň v školstve mailom

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top