Čo priniesol úvod roka 1. 1. – 15. 1. 2017

Čo priniesol úvod roka <br>1. 1. – 15. 1. 2017

Čo priniesol úvod roka
1. 1. – 15. 1. 2017

Žiadne komentáre na Čo priniesol úvod roka
1. 1. – 15. 1. 2017

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Témy úvodu roka

Rok 2017 možno konečne prinesie pozitívne zmeny v školstve Slovenskí vedci rok začali s obmedzeným prístupom k databázam O budúcnosti organizácií v rezorte školstva minister ešte nerozhodol

 

Výrok úvodu roka

„Bude to dôležitý rok, v ktorom sa ukáže, či sa spustí ambiciózny plán reformy nášho vzdelávania. Či nájde podporu učiteľov aj rodičov. Či dostane podporu vlády a či sa za ňu postavia politici vo vláde aj opozícii. To, čo pripravili naši poprední odborníci, je dobrý plán – a veľmi sa za takúto veľkú politickú dohodu pod reformou vzdelávania prihováram. Aby sme krok za krokom prispôsobili celé naše školstvo úplne novej dobe, ktorá sa začala a ktorú budú musieť naše deti zvládnuť.“

Andrej Kiska
prezident Slovenskej republiky
novoročnom príhovore | 1. 1. 2017

 

Výber z udalostí

 V našom prvom súhrne v tomto roku výnimočne pokrývame dva týždne. O čo bol začiatok roka chudobnejší na nové udalosti, o to viac sa po sviatkoch odborníci, praktici, rodičia i žiaci zamýšľali nad perspektívou vzdelávania na Slovensku. Prečítajte si výber udalostí a zaujímavých myšlienok z úvodu roka.

 Prezident Andrej Kiska v novoročnom prejave opätovne apeloval na rýchle naštartovanie potrebných zmien v školstve. Rok 2017 aj v tejto oblasti nazval „rokom pravdy, či dokážeme o dobrých zámeroch hovoriť, alebo dokážeme s vecami pohnúť.“

Okrem vzdelávania prezident v príhovore spomenul aj nedávny prieskum Inštitútu pre verejné otázky o správaní mladých ľudí, v rámci ktorého výrazná väčšina (84 %) potvrdila skúsenosť s nenávistnými prejavmi na internete. Napriek tomu, že pre vyše dve tretiny to predstavuje závažný spoločenský problém, nič proti tomu neurobia.

Prezident v závere príhovoru apeloval na kultúrnosť, slušnosť a poctivú prácu, pretože „máme na to, aby sme si takto o rok mohli povedať, že sa veci začali meniť k lepšiemu.“

 V januárovom vydaní Dobrej školy učitelia oslovení do ankety veľké zmeny k lepšiemu v tomto roku neočakávajú. U časti z nich prevláda skepsa, ďalší plánujú pokračovať v práci, ktorú robia napriek nepriaznivým podmienkam a zaostávaním za svetom, čo v editoriáli pripomenul šéfredaktor Vladimír Burjan.

 V slovenskej vede nový rok tiež nezačal radostne. Domáca vedecká komunita stratila prístup do najväčšej európskej databázy vedeckej literatúry spoločnosti Elsevier. Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI), ktoré spadá pod ministerstvo školstva, totiž neuhradilo predplatné za celý uplynulý rok.

Podľa predsedu Slovenskej akadémie vied Pavla Šajgalíka nedostupnosť databáz ohrozuje prácu vedcov. Biológ z Lekárskej fakulty UK Peter Celec skonštatoval, že prístup k informáciám je vo vede kľúčový a aktuálne je nedostupná približne tretina vedeckých časopisov. Ďalší vedci v tejto súvislosti potvrdili, že aj takéto lapsusy odrádzajú slovenských akademikov, aby sa zo zahraničia vrátili.

 Ministerstvo školstva prisľúbilo, že vzniknutú situáciu s nedostupnými databázami vyrieši v najbližších dňoch. Zároveň avizovalo, že na financovaní prístupu by sa v budúcnosti mali spolupodieľať aj univerzity a vedecké pracoviská. CVTI vo svojom stanovisku pripustilo, že k pozastaveniu prístupu môže dôjsť aj v prípade ďalších databáz.

O vyvodenie zodpovednosti požiadala šéfa rezortu školstva opozičná SaS, hnutie OĽaNO-NOVA vyzvalo na odvolanie ministra školstva Petra Plavčana (nom. SNS) a poslanec Ondrej Dostál (OKS, klub SaS) v tejto súvislosti ministra interpeloval.

O tom, že výpadok prístupu k vedeckým databázam nemusí byť len vecou náhody či nehody, písala Zuzana Kepplová. Martin Hanus si myslí, že i keď je nezaplatenie prístupu k databázam problémom, výzva na odstúpenie ministra je prehnaná.

 V situácii, keď Slovensku masový príchod mozgov zo zahraničia nehrozí, krajina naďalej čelí ich výraznému úniku. Podľa najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky z končiacich vysokoškolských študentov odchádza do zahraničia približne každý desiaty, čo podľa analytikov predstavuje stratu na investíciách štátu do vzdelania vo výške takmer 45 miliónov eur ročne.

 Minister Plavčan sa ešte nerozhodol, či nastanú zmeny vo fungovaní organizácií v rámci rezortu, pričom viaceré z nich fungujú neefektívne či duplicitne. Analýza ich činností bola predložená na rokovanie vlády ešte v roku 2011 vtedajším ministrom Eugenom Jurzycom (nom. SDKÚ-DS), no k zmenám sa vtedy aj kvôli pádu vlády nakoniec nepristúpilo. S reorganizáciou významne nepohol ani nikto z jeho troch nástupcov za SMER-SD (Dušan Čaplovič, Peter Pellegrini a Juraj Draxler) počas druhej vlády Roberta Fica.

Silvester Lavrík upozornil na to, že minister Plavčan za trištvrte roka nestihol všetky organizácie v pôsobnosti jeho rezortu ani len navštíviť a v ich pôsobnosti nie je zorientovaný napriek tomu, že na ministerstve pôsobí už vyše 25 rokov.

 Minister Plavčan sa vo funkcii cíti dobre a pociťuje aj silnú podporu SNS, ktorá ho do nej nominovala. V koncoročnom rozhovore pre agentúru TASR zároveň uviedol, že o návrhoch premiéra Roberta Fica (SMER-SD), ktorý chce zmeniť kompetencie pri riadení odborného školstva, nebude rokovať s ním, ale s vysokými úradníkmi úradu vlády a uvidí, ako to dopadne.

Podľa ministra sme prvé výsledky reformy školstva už videli v podobe nového štátneho vzdelávacieho programu pre prvý stupeň základných škôl a spustenia roku čitateľskej gramotnosti.

 Výhrady k zverejneným cieľom Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV) v oblasti vysokých škôl zhrnula Slovenská rektorská konferencia. Žiada k nim doplniť aj ciele v oblasti umeleckého vzdelávania a tvorivej umeleckej činnosti a podrobnejšie spracovať problematiku vedy, výskumu a inovácií.

Na jeden z cieľov NPRVV reagoval aj emeritný profesor Štefan Toma v odpovedi na úvahy Emila Višňovského o zavedení funkčných miest profesorov a docentov. Podľa Tomu, ak chceme, aby boli tituly iba profesionálne, by bolo žiaduce do téz zakomponovať, aby sa tie tituly, ktoré nie sú viazané na plný úväzok, zákonom zrušili.

 Analytici projektu To dá rozum zverejnili ďalší zo série blogov o mýtoch v školstve, v ktorom sa zamerali na presvedčenie, že tresty a zlé známky sú potrebné na to, aby sa žiaci lepšie učili. Jozef MiškolciMartina Kubánová píšu, že efektívna spätná väzba pre žiaka môže mať rôzne podoby, ale mala by byť okamžitá, individuálna a nemá byť verejným hodnotením pred celou triedou.

Opisnú formu hodnotenia žiakov navrhujú aj spolutvorcovia NPRVV. „Keď dáte žiakovi aj slovné hodnotenie, dáte mu viac. Na prvý pohľad sa to zdá ako drobnosť, ale pre nás je to zásadná vec, ktorá môže ovplyvniť to, ako sa dieťa pripravuje a ako sa pozerá na konkrétny predmet,“ povedal exminister školstva Milan Ftáčnik. O tom, že známky by nemali byť cieľom, keďže okrádajú deti o prirodzenú túžbu učiť sa, hovorí v rozhovore pre portál eduworld.sk výskumníčka Petra Fridrichová.

Predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková s opisným spôsobom hodnotenia nesúhlasí a argumentuje, že známke rozumie každý. Zároveň sa pýta, prečo kompetentné orgány nevypracujú brožúrku s vymedzením potrebných vedomostí a zručností pri konkrétnych známkach v rámci jednotlivých predmetov.

 Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová konštatovala, že ročne inšpekcia rieši 30 až 35 sťažností, v ktorých zákonní zástupcovia poukazujú  na nedostatočné riešenie prípadov šikanovania. Podľa inšpektorky je pomerne časté podceňovanie takýchto prípadov zo strany riaditeľov škôl, ktorí majú často pocit, že by tým priznali zlyhanie školy.

„Zatváranie očí pred realitou je tou najmenej správnou reakciou. Oveľa lepším riešením je vziať realitu na vedomie a urobiť všetky kroky k tomu, aby sa situácia zmenila. Problém je však v tom, že školy zatiaľ nie sú dostatočne pripravené nielen na to, aby vedeli účinne predchádzať šikanovaniu, ale často ho nedokážu ani identifikovať a už vôbec nie systémovo riešiť,“ dodala Kalmárová.

 V uplynulých týždňoch navštívili Slovensko výskumníci z novozélandskej univerzity v Aucklande Marek Tesař a Nina Hood, ktorí sa aktívne zúčastnil na troch diskusiách so zástupcami slovenských iniciatív vo vzdelávaní, tvorcami NPRVV, učiteľmi a rodičmi. Rozhovor s Tesařom o spôsobe tvorby kurikula pre materské školy na Novom Zélande zverejnila poslankyňa Zuzana Zimenová (nezar.).

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=bgDaNWfzAwI[/youtube]

 

 Prezident Andrej Kiska pri príležitosti Dňa vzniku Slovenskej republiky udelil štátne vyznamenania dvom desiatkam osobností. Viacerí ocenení pôsobia aj v školstve a vede, vrátane profesora informatiky Juraja Hromkoviča, profesorky práva Alexandry Krskovej, historika Ivana Kamenca a biochemika Ladislava Kováča, ktorý bol aj jedným z prvých slovenských ministrov školstva. Napriek krátkemu pôsobeniu na tejto pozícii stihol urobiť viacero vecí, ktoré sú dodnes pozitívne oceňované.

 

Všimli sme si

 Daltonský učebný plán na efektívnejšie učenie dejepisu opisuje pre portál Čierna labuť učiteľ z Gymnázia Ladislava Sáru v Bratislave Michal Bohuš. Žiaci sa podľa tejto metódy sami rozhodujú na čom, kedy, ako a kde budú pracovať. „Ja sa im snažím na hodine k práci vytvoriť čo najlepšie podmienky, teda aby mali k dispozícii pomôcky a materiály. Počas hodiny som už len v role konzultanta. Nie som teda ten, kto im priamo sprostredkováva informácie,“  vysvetľuje Bohuš.

 O spôsobe záživného a užitočného učenia dejepisu bez zbytočného memorovania hovorí aj učiteľ Tomáš Slezák pre Dobrú školu. Žijeme v čase technológií a keďže skoro každý študent má k dispozícii smart­fón, akýkoľvek údaj je dostupný do piatich sekúnd. Tým však nechcem povedať, že faktografia je zbytočná, pretože práca s faktami je základom aj pre humanitné disciplíny,“ myslí si Slezák.

Česká Montessori základná škola Na Beránku sa rozhodla opýtať sa detí, čo majú na svojej škole radi. Zámerom bolo získať spätnú väzbu pre učiteľov, rodičov a ďalších ľudí, ktorí sa na fungovaní školy spolupodieľajú. Výsledok si môžete pozrieť tu.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=OS5O1fGL2Pg[/youtube]

 

 O filozofii pre deti, ktorá žiakov učí pýtať sa, kriticky myslieť a správne argumentovať, píše Otakar Horák. Podľa filozofky Mihaely Frunza, ktorá si jej výučbu vyskúšala, možno vďaka nej zaznamenať pokrok vo verbálnom vyjadrovaní aj logickom úsudku. K filozofii pre deti sa v článku vyjadrili aj viacerí slovenskí odborníci.

 

 

Pripravujeme

 Spracúvame výstupy z workshopov o budúcnosti vzdelávania, ktoré v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku počas jesene realizovala nezisková organizácia Tandem v maďarčine v národnostne zmiešaných mestách Slovenska.

 Na jar pripravujeme ďalšie podujatia pre odbornú i rodičovskú verejnosť venované špeciálnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu a pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením pri učení.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Editorka vydania: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Pridajte svoj názor aj vy

Napíšte komentár

Podporte kampaň

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top