Čo priniesol týždeň 20. 3. – 26. 3. 2017

Čo priniesol týždeň <br />20. 3. – 26. 3. 2017

Čo priniesol týždeň
20. 3. – 26. 3. 2017

Komentáre ()

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

Témy týždňa

Zbierajú sa podnety a pripomienky k Učiacemu sa Slovensku Premiér vyzýva na zmeny v odbornom vzdelávaní, ktoré nemajú oporu v novej koncepcii V školách sa prezentujú extrémisti aj hry proti extrémizmu

 

Výrok týždňa

„Len samotné zvýšenie výdavkov na žiaka nemusí nutne viesť k lepším výsledkom, lebo dôležité je ich konkrétne použitie. (…) Každé zvýšenie výdavkov v školstve musí byť spojené s analýzou ich efektívneho využitia a dopomôcť k tomu má aj prebiehajúca revízia výdavkov v rezorte školstva. (…) Ja mám pocit, že naši učitelia si niekedy myslia, že jediný, kto je vinovatý za výsledky testovania žiakov, sú ich rodičia. Takže ja vám odkazujem, že to tak nie je a myslím si, že ani deti nie sú sprostejšie a hlúpejšie, ako sme boli my. Problém je zrejme niekde v školstve. (…) Ja si dovolím odpovedať, že zodpovednosť sa veľmi ťažko hľadá, ale odmietam, aby bola neustále váľaná na vládu Slovenskej republiky.“

Peter Kažimír
minister financií (SMER-SD)
počas hodiny otázok v parlamente | 23. 3. 2017

Výber z udalostí

  Po takmer dvoch týždňoch od zverejnenia Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV) pod názvom Učiace sa Slovensko bolo k reformnému zámeru zaslaných vyše 300 podnetov. Dokument pripravený tímom externých poradcov ministra školstva Petra Plavčana (nom. SNS) možno aj naďalej pripomienkovať tu.

V uplynulom týždni sa k NPRVV vyjadrili viacerí odborníci aj publicisti.

 Zuzana Kepplová si myslí, že pri Učiacom sa Slovensku je otázne vlastníctvo celej reformy a aj to, kto si ju „vybehá“.

 To, že súčasný minister po zapracovaní početných pripomienok k reforme zvolí cestu najmenšieho odporu alebo cestu únikovú, predpokladajú Martin HanusFero Múčka.

 Podľa Máriusa Kopcsaya šanca, že sa niečo zmení, predpokladá, že politická elita prestane považovať školstvo za stodvadsiatu tému v poradí a nebudú lipnúť na podružných témach.

 Petr Šabata v záujme toho, aby dokument opäť neskončil v šuplíku, navrhuje vybrať na realizáciu iba pár priorít na najbližšie obdobie, ktoré majú potenciál „strhnúť lavínu“ ďalších zmien. Sústrediť sa podľa neho treba na učiteľov a v prvom kroku im výrazne zvýšiť platy.

 Pedagóg Vladimír Urban naproti tomu pokladá očakávanie, že sa na základe NPRVV reforma naozaj uskutoční, za prejav neopodstatneného optimizmu a naivity.

 Podľa Iniciatívy slovenských učiteľov vláda len vytvára ilúziu, že sa reforma začne alebo už dokonca prebieha.

 S tým sa stotožňuje aj Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov, ktorý však zároveň spísal aj viacero pripomienok, najmä k spravovaniu vzdelávacieho systému a k manažmentu škôl.

 Analytička Miroslava Hapalová z projektu To dá rozum upozorňuje, že v dokumente chýba konkrétna predstava o tom, ako predstavy uskutočniť a nejasná je aj politická podpora pre reformu.

O tom, že by sme sa dnes mali venovať v prvom rade návrhu ministerstva a neprichádzať s inými predstavami a víziami, písal Štefan Samson. Odkázal pritom práve na projekt To dá rozum, ktorý zastrešuje MESA 10, a projekt Athéna++ Nadácie F. A. Hayeka.

Na tom, že práca na viacerých reformných konceptoch nemusí byť na škodu, a aj koexistencia rôznych podôb vzdelávania môže slovenskému školstvu prospieť, sa zhodli zástupcovia viacerých iniciatív na stretnutí s tvorcami NPRVV ešte v decembri minulého roka.

Jedným z najviac diskutovaných návrhov, ktoré NPRVV prináša, je sprísnenie výberu uchádzačov o učiteľské štúdium. Autori reformného plánu v tejto súvislosti navrhujú zaviesť prijímacie či talentové skúšky, ktorými by sa posudzovala vedomostná úroveň, všeobecný rozhľad, študijné predpoklady a vybrané psychologické, osobnostné spôsobilosti a motivácia pre prácu učiteľa.

K návrhu na prísnejšiu reguláciu pri výbere študentov pedagogických fakúlt sa vyjadril Ivan Pavlov z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa neho je oveľa dôležitejšie premyslieť motivačný systém, ktorý bude mladých ľudí lákať k profesii učiteľa. „Zmeniť sa to nedá z roka na rok. Bude to trvať dlhšie obdobie, ale toto je cesta. Neprikláňam sa k tomu, aby sme sprísňovali kritériá, pretože na tie vysoké školy nenastúpi skoro nik,” skonštatoval Pavlov.

Denník Pravda informoval o návrhu NPRVV umožniť predĺženie či skrátenie niektorých hodín podľa potrieb školy a študentov, a aj reakcie pedagógov a psychológov na takúto možnosť. V inom článku sa venoval návrhu o nepovinnej slovenčine v rámci maturitných skúšok. O návrhoch garancie miesta v škôlke či podpore slovného hodnotenia v škole zas písal denník SME.

Premiér Robert Fico počas návštevy súkromného gymnázia v Podbrezovej vyzval študentov, aby si vyberali školy, ktoré im nadobudnutým vzdelaním garantujú uplatnenie na trhu práce. „Môžete sa zbytočnú politológiu učiť, môžete sa učiť zbytočné medzinárodné vzťahy, môžete sa učiť čokoľvek, čo je dnes také populárne, ale ja vám garantujem, že keď z tej školy vyjdete, tak toto uplatnenie nikdy nenájdete,“ povedal premiér s tým, že počas štát bude musieť radikálnejšie zasiahnuť do štruktúry stredného odborného školstva, inak nebude v krajine dostatok ľudí pre prax.

vid-nl11

Reformný zámer Učiace sa Slovensko sa odbornému vzdelávaniu a príprave (OVP) obsiahlo venuje, no namiesto „radikálneho zasahovania“ do jeho štruktúry navrhuje celý rad systémových aj stimulačných opatrení, ktoré „štát“ v súčasnosti nerealizuje.

Dokument okrem iného konštatuje, že nesúlad medzi dynamicky sa meniacimi dopytom a ponukou je v trhovej ekonomike prirodzený a nie je primárnym problémom škôl. „Súčasná kríza škôl je výsledkom ich oslabeného postavenia v systéme vzdelávania vplyvom opatrení, nútiacich školy v podmienkach dlhodobého podfinancovania uprednostňovať kvantitu nad kvalitou absolventov.“ Podľa NPRVV by zároveň bolo by chybou chápať kariérové poradenstvo „ako nástroj uspokojovania dopytu hospodárskej sféry po kvalifikáciách.“ (s. 107)

Odborníci nevidia ako kľúčové naplnenie súčasných požiadaviek zamestnávateľov, ale prípravu OVP na výzvy štvrtej priemyselnej revolúcie, digitalizácie, automatizácie a robotizácie ekonomiky. Štát má zároveň zbierať a vyhodnocovať kvalitné dáta o uplatnení absolventov na trhu práce viacero rokov po skončení školy a ponúkať silnejšie a variabilnejšie finančné stimuly na otváranie žiaducich odborov.

O tom, že záujem slovenských študentov o technické odbory za krajinami OECD nezaostáva, prednedávnom písali Renáta KrálikováStanislav Lukáč.

Iný mýtus, že odborné školy sú iba pre slabších žiakov, spochybnila Miroslava Hapalová, ktorá zároveň poukázala na absentujúce nadväzujúce odborné štúdium, pre ktoré si mnohí študenti radšej volia gymnáziá s perspektívou  pokračovania vo vysokoškolskom štúdiu.

Napokon, dáta potvrdzujú, že vysokoškolskí absolventi sa zamestnajú ľahšie a majú v priemere aj vyšší príjem ako absolventi nižších stupňov vzdelávania.

Akreditačná komisia (AK) bez vysvetlenia odvolala viacerých uznávaných ekonómov zo svojej pracovnej skupiny pre ekonomické vedy po tom, čo skupina vydala jednomyseľné negatívne stanovisko k nomináciám na garantov študijných programov na Podnikovohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity so sídlom v Košiciach. Fakulta na tieto pozície nominovala súčasnú dekanku fakulty Zuzanu HajduovúMartina Mizlu, ktorí podľa skupiny svojou vedeckou a publikačnou činnosťou nezaručovali dostatočnú kvalitu na garanciu odborov. AK napriek tomu personálne zmeny na fakulte schválila členov pracovnej skupiny nahradila inými.

Na prebiehajúcej marcovej schôdzi parlamentu sa na rokovanie dostal prvý návrh týkajúci sa školstva. Návrh novely zákona o posunkovej reči, ktorú predložili poslanci SNS, vyvolal polemiku o tom, či je naozaj v najlepšom záujme nepočujúcich detí. Podľa návrhu by sa tieto deti mali učiť povinne bilingválne už od útleho veku. Tzv. bilingválna metóda sa však vo vzdelávacom procese používa len na špeciálnych školách. Podľa niektorých opozičných poslancov by schválenie návrhu obmedzilo slobodný výber školy a vyzvali na intenzívnejšie konzultácie s komunitou nepočujúcich.

Poslanec Milan Uhrík (ĽSNS) v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 vyhlásil, že musíme chrániť budúcnosť bielych detí (minutáž 40:20) a neskôr ani po opakovanej výzve neodsúdil deportácie židovského obyvateľstva organizované fašistickým Slovenským štátom počas druhej svetovej vojny (minutáž 1:30:20).

Poslanci Ondrej Dostál (OKS, klub SaS) a Viera Dubačová (nez.) kvôli jeho výroku o deťoch podali trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestných činov založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd a prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.

ĽSNS na výročie vzniku fašistického štátu na pôde obchodnej akadémie v Banskej Bystrici odovzdala šek v hodnote 1488 eur rodine s chlapcom na vozíku. Uvedená hodnota pozostáva z čísel využívaných v nacistickej symbolike. Prípadom sa zaoberá Národná kriminálna agentúra (viac tu aj tu).

 

Všimli sme si

 Po divadelnej hre Natálka, s ktorou herci Slovenského národného divadla navštevujú školy, aby študentom priblížili problematiku extrémizmu, chcú autori nového divadelného predstavenia s názvom Supy verzus klarinet študentov oboznámiť aj s obdobím 90-tych rokov. „Najmä tretiakom a štvrtákom, čoskoro prvovoličom, ktorí už dnes, keď môžu žiť, cestovať a študovať v zahraničí, ani netušia, že v minulosti sa cesta za slobodou často končila smrťou,“ povedala na margo hry Ľuby Lesnej manažérka Malej scény Monika Korenčiová.

Na odborný článok z časopisu Current Psychology o budúcich učiteľoch a vytváraní potenciálu pre nárast extrémizmu upozornil Denník N. Psychologička Slovenskej akadémie vied Eva Ballová Mikušková v ňom objasňuje, že časť študentov pedagogiky verí na konšpirácie, nevie posudzovať dôveryhodnosť zdrojov a nezaujíma sa o politické dianie. Dodáva, že neinformovaný učiteľ veriaci na sprisahania vytvára potenciálnu bázu pre extrémizmus.

Nadácia pre deti Slovenska pozýva učiteľov, deti, mládež, aj rôzne inštitúcie, aby sa zapojili do programu Poznaj svoje peniaze. Všetci pozvaní majú možnosť zúčastniť sa aktivít, ktoré budú zamerané na zvyšovanie finančnej gramotnosti v rámci Svetového týždňa financií, ktorý prebieha od 27. marca do 2. apríla a zúčastňuje sa ho viac ako 130 krajín. Viac informácií o akcii nájdete tu.

 

Pripravujeme

 Spracúvame výstupy z workshopov o budúcnosti vzdelávania, ktoré v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku počas jesene realizovala nezisková organizácia Tandem v maďarčine v národnostne zmiešaných mestách Slovenska.  Na jar pripravujeme ďalšie podujatia pre odbornú i rodičovskú verejnosť venované špeciálnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu a pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením pri učení.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

Pridajte svoj názor aj vy

Podporte kampaň

Týždeň v školstve mailom

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top