Čo priniesol týždeň 24. 4. – 30. 4. 2017

Čo priniesol týždeň <br>24. 4. – 30. 4. 2017

Čo priniesol týždeň
24. 4. – 30. 4. 2017

Žiadne komentáre na Čo priniesol týždeň
24. 4. – 30. 4. 2017

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

Témy týždňa

Učiace sa Slovensko možno pripomienkovať dlhšie Návrhy v oblasti vysokého školstva kritizujú akademici aj rektori Výskum inšpekcie medzi stredoškolákmi nepotvrdil vzťah medzi šírkou vedomostí a postojmi k menšinám

 

Výrok týždňa

„V doterajšom systéme, posvätenom Akreditačnou komisiou, si školy navykli (…) asi ako žiak, ktorý sa učí len vtedy, keď ho skúšajú a pre skúšku samotnú. Teda len pre vonkajšiu kontrolu, ktorou akreditácia je a má byť, ale ktorá žiadnu tvorbu kvality vnútri vysokej školy nezabezpečí. A práve v tomto spočíva zmena akreditačného procesu, ktorú navrhuje koncepcia Učiaceho sa Slovenska: buď bude kvalitu tvoriť zodpovedne a autenticky vysoká škola sama, alebo tá kvalita nebude.“

Emil Višňovský
spoluautor dokumentu Učiace sa Slovensko
v komentári denníka SME | 27. 4. 2017

 

Výber z udalostí

 Poldruha mesiaca po zverejnení dokumentu Učiace sa Slovensko sa opäť oživila aj diskusia o reformných zámeroch a návrhoch opatrení. V pondelok sa konala druhá verejná diskusia zvolaná ministerstvom za účasti všetkých autorov, a tentoraz aj ministra školstva Petra Plavčana (nom. SNS). Počas týždňa sa konali aj okrúhle stoly so zástupcami školských združení, odborov a samospráv.

Ministerstvo zároveň oznámilo, že dobu na zasielanie pripomienok predlžuje do polovice mája. V súčasnosti je ich vyzbieraných už vyše 2700 a za každý podnet možno podľa vzoru sociálnych sietí aj hlasovať. „To znamená, že ak sa občan alebo organizácia stotožňuje s niektorým z už uvedených návrhov, nemusí ho formulovať ešte raz,“ uvádza ministerstvo. Vyjadriť sa možno tu.

 Od zverejnenia dokumentu sa objavili viaceré skeptické hlasy, ktoré reforme nedávajú veľké šance. V uplynulom týždni písal Martin Lidák o tom, že najväčším problémom Učiaceho sa Slovenska je „prikazovanie,“ čím sa nelíši od minulých koncepcií. Presvedčenie, že dokument mal byť stručnejší, v definovaní problémov hierarchizovaný a v navrhovaných riešeniach konkrétny, vyjadril Eduard Filo.

 Intenzívne kritizovanou časťou reformného plánu je oblasť vysokého školstva. Rada vysokých škôl (RVŠ) sa minulý týždeň uzniesla na tom, že dokument sa zameriava na okrajové problémy, stanovuje si priveľký počet cieľov a jeho zámery sú nesprávne už vo svojich východiskách. Za zásadné nedostatky RVŠ označila neadekvátne stanovené zásady financovania či absenciu požiadaviek na členov Výkonnej rady Akreditačnej agentúry, ktorá má nahradiť súčasnú Akreditačnú komisiu (AK).

 K otázke, prečo je dôležité reformovať systém akreditácií, sa v komentári vyjadril jeden zo spoluautorov Učiaceho sa Slovenska Emil Višňovský. Konštatuje v ňom, že jedným z hlavných vinníkov biedy vysokých škôl nie je len samotná AK, ale celý akreditačný systém nastavený zákonom o vysokých školách. Višňovský reagoval na kritický text Miroslava Urbana, ktorý bol v minulosti predsedom aj členom AK, a namietal, že Učiace sa Slovensko o jej práci píše nepravdy.

Urbanom nesúhlasí ani Jozef Hvorecký, ktorý zároveň konštatuje, že z porevolučnej snahy pretrhnúť izolovanosť slovenských vysokých škôl cez zvýšenie ich publikačnej činnosti sa stal fetiš. Tlak na publikovanie zo strany AK podľa neho napokon vyústil do zanedbávania vzdelávacej činnosti.

O zanedbávaní vzdelávania kvôli „naháňaniu“ publikácií, a aj o tom, že vysokoškolských učiteľov nikto neučí učiť, hovorila pre portál ciernalabut.sk Zuzana Gallayová z Technickej univerzity vo Zvolene.

 Okrem reformného dokumentu sa v súčasnosti vyhodnocujú aj pripomienky k návrhom novely zákona o vysokých školách a nového zákona o zabezpečovaní kvality VŠ vzdelávania, oba pripravené rezortom školstva. K navrhovaným zmenám sa kriticky vyjadrili rektori ôsmich výskumných univerzít.

„Po 15 rokoch platnosti aktuálneho zákona o vysokých školách sme očakávali komplexnejšiu úpravu legislatívy. Rozsahom by nemusela byť veľká, ale mala by mať ambíciu odstrániť všeobecne známe nedostatky vo všetkých oblastiach, ktoré sa dotýkajú fungovania a pôsobenia vysokých škôl. Túto ambíciu predložená novela a nový zákon nespĺňajú,“ uvádzajú rektori a žiadajú návrhy prepracovať.

 V uplynulom týždni naďalej rezonovala aj téma konšpirácií na univerzitnej pôde. Diskusiu na konferencii Univerzity sv. Cyrila a Metoda (UCM) o médiách, na ktorej sa mal zúčastniť aj šéfredaktor časopisu Zem a vek, napokon zrušili pre odmietnutie účasti zástupcov viacerých médií.

Kauza naštartovala debatu o tom, kto by na univerzitnej pôde mal alebo nemal rečniť. Prodekan Filozofickej fakulty Karlovej univerzity (KU) v Prahe Jan Bičovský pripustil, že hranica je nastavená intuitívne, no na KU sa snažia „držať na tej bezpečnejšej strane, a teda nepozývať ľudí, o ktorých je známe, že inklinujú k problematickým názorom,“ povedal Bičovský.

Denník SME informoval, že názory na poskytovanie priestoru konšpirátorom sa na akademickej pôde rozchádzajú. Kým v Prahe sú striktnejšie proti, na brnianskej Masarykovej univerzite (MU) aj Stredoeurópskej univerzite v Budapešti sú zdržanlivejší. „Konferencie sú fórom, na ktorom sa prezentujú teórie a tézy a celé sa to overuje diskusiou s kolegami,“ uviedla Lenka Císařová z MU.

Svoj kritický názor na kauzu UCM vyjadril aj absolvent Fakulty masmediálnej komunikácie Timotej Michalko a do diskusie prispel aj terajší študent jej odboru politológie Oliver Andrejčák.

 To, že dnešná generácia stredoškolákov sa v budúcnosti bude prikláňať ku konšpiračným teóriám, ak ju budeme zanedbávať, skonštatovala politologička Dagmar Horná v reakcii na výsledky najnovšieho výskumu Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI). Výskum realizovaný v spolupráci s Univerzitou Komenského a Slovenskou akadémiou vied na vzorke 3625 stredoškolákov sa zameral na to, aké faktory súvisia s postojmi stredoškolákov k menšinám. Tu sú vybrané výsledky:

 vzťah medzi mierou vedomostí z občianskej náuky a dejepisu a postojmi žiakov k menšinám nebol preukázaný;

čím viac žiaci svoju školu vnímajú ako otvorenú na participáciu, tým majú nielen lepšie vedomosti, ale aj pozitívnejšie postoje k menšinám;

v miere poznatkov z dejepisu a občianskej náuky neboli zaznamenané regionálne rozdiely, no žiaci mimo Bratislavského a Trnavského kraja majú negatívnejšie postoje k menšinám;

tolerantnejšie postoje k menšinám zastávali viac dievčatá než chlapci.

Na súvisiace otázky o tom, ako súvisí extrémizmus so vzdelávaním a kde naše školy zlyhávajú, prečo vychovávajú mladých voličov fašistov, či prečo sa školám nedarí v integrácii Rómov, diskutovali v rámci Café Európa v Prešove poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.) a Juraj Čokyna. Pozrite si videozáznam.

 Zverejnenie výsledkov avizovala hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová už na marcovom zasadnutí školského výboru parlamentu, kde zároveň upozornila na nedostatok finančných prostriedkov pre ŠŠI, kvôli ktorému hrozí prepúšťanie inšpektorov. Rezort školstva v reakcii na to požiadal ministerstvo financií, aby dodatočné prostriedky vyčlenilo.

 Nielen o tom, že chýbajúce financie sú jednou z kľúčových prekážok aj pri rozširovaní nedostatočných kapacít v škôlkach, rozprávala pre portál Eduworld.sk analytička Martina Kubánová. „Keď ministerstvo školstva zverejnilo v roku 2015 prvú dotačnú výzvu k materským školám, tak uviedlo, že chce dosiahnuť, aby bolo do roku 2020 v materských školách 95 % detí vo veku 4 až 5 rokov,“ konštatuje Kubánová s tým, že v tomto roku je v škôlkach stále len 80 % päťročných a 70 % 4-ročných detí. Ak sa nárast financií výrazne nezvýši, ministerstvo svoj cieľ podľa nej určite nedosiahne.

Tvrdenie, že všetky deti majú rovnakú možnosť navštevovať materskú školu, je jedným z rozšírených mýtov o školstve, na ktoré poukazuje projekt To dá rozum. V novom blogu práve Kubánová vymenúva dôvody, prečo na Slovensku nemajú deti rovnaké šance na umiestnenie do škôlky.

 O materských školách blogovali aj opoziční poslanci. Miroslav Sopko (OĽANO-NOVA) skritizoval opatrenie v návrhu novely zákona o financovaní škôl, ktorým sa má zrušiť účelové použitie príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v škôlkach a umožniť jeho použitie podľa uváženia zriaďovateľov. Poslanec Juraj Droba (SaS), ktorý sa mieni v jesenných voľbách uchádzať o post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, sa venoval chronickému nedostatku miest v materských školách v tomto kraji.

 Dodržiavaniu práv detí sa venovalo zasadnutie ľudskoprávneho parlamentného výboru. Komisárka pre deti Viera Tomanová na ňom prezentovala výročnú správu o svojej činnosti, za ktorú bola podrobená kritike opozičných poslancov. Správa sa podľa nich vôbec nezmieňuje o deťoch žijúcich v segregovaných osadách a prezentované zistenia z prieskumu komisárky v detských domovoch a resocializačných zariadeniach sú podľa viacerých členov výboru nedôveryhodné.

Tomanová podľa poslankyne Zuzany Zimenovej na výbore skonštatovala, že nepozná žiaden problematický príbeh zariadenia Čistý deň. „Prešli sme dokumentáciu, aj zariadenie, ale že by tam deti boli trestané alebo šikanované, to sme nezistili,“ uviedla komisárka pre deti.

 

Všimli sme si

 Zbierať sľuby verejne činných osôb a organizácií bude novovytvorený portál, ktorého administrátormi sú autori projektu Demagog.sk. Ten overuje pravdivosť vyhlásení politikov. Na nový portál možno nahlasovať sľuby aj v oblasti školstva, ku ktorým administrátori pridajú i časovač.

Česká Nadácia Depositum Bonum začala prvý ročník projektu Učiteľ naživo. Reaguje ním na nedostatočnú prípravu budúcich učiteľov počas štúdia na pedagogických fakultách. Program s rozsahom 750 hodín tvorí z polovice prax a z polovice rozbor vyučovania v učiacej sa komunite. Prezentačné video o projekte si môžete pozrieť tu.

Učiteľka biológie a informatiky Katarína Kresáňová na Spojenej škole Tilgnerova v Bratislave spolu so žiakmi vytvorila prvý „escape room“ na slovenskej škole. Namiesto uzamknutej miestnosti sa žiaci majú vyslobodiť zo školského átria a popri tom musia vyriešiť sériu úloh, ktorými si rozvíjajú logické myslenie aj tímového ducha. Pozrite si upútavku, ktorú vytvorili samotní žiaci.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=NAyKQQR9-UU[/youtube]

Učiteľ fyziky a riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Martine Jozef Sopoliga sa do svojho vyučovania snaží zaviesť tzv. rutiny myslenia, ktoré vychádzajú z poznatkov pedagogickej školy Harvardovej univerzity a podporujú myslenie žiakov v súvislostiach namiesto bifľovania.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

 

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

Pridajte svoj názor aj vy

Napíšte komentár

Podporte kampaň

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top