Školstvo zabudlo na deti

Svet sa mení. A je v ňom čoraz viac detí, ktorým tradičný spôsob vzdelávania nesedí. Respektíve im naše školy nedokážu dať to, čo potrebujú. Nielen rodičia, ale i učitelia sú frustrovaní. V súčasnom systéme sa ťažko motivuje, nehovoriac o nízkej prestíži učiteľského zamestnania. Tí dobrí kvôli platu často odchádzajú do firiem, podnikať. Odborníci sa zhodujú, že alternatívne a súkromné školy nie sú dlhodobým riešením tohto problému. Niečo treba od základov zmeniť. Vieme ale o školách a školstve efektívne diskutovať, aby táto zmena mohla nastať?

 

Hľadať vo svete riešenia, ktoré možno aplikovať doma, a rozprávať sa o veciach je nevyhnutnosť. Podstatné však je, ako taká debata prebieha. Pokiaľ sa sústreďuje len na to, ako sa to či ono robiť nedá, alebo uviazne v politickom a akademickom teoretizovaní, nikam to nevedie.

Aj preto sa iniciátori verejných kampaní o vzdelávaní na Slovensku i v Čechách snažia ísť na vec trochu inak. „Chceme otvárať témy, ktoré nás nelimitujú ani časom, ani zostavou súčasnej vlády. To znamená, nie to, čo je práve na stole – hoci aj to treba okomentovať – ale tak, ako si žiada logika veci. Verím, že sa potom atmosféra uvoľní,“ hovorí analytička a editorka portálu o reforme vzdelávania Nové školstvo Zuzana Zimenová. „Nielen reagujeme na to, čo si ministerstvo vymyslí, ale my sme tí, ktorí s témou prichádzame ako prví,“ dodáva k tomu Tomáš Feřtek z organizácie EduIN, ktorá vlani koordinovala verejnú kampaň Česko mluví o vzdělávaní.

 

Ale ani prinášanie nových pálčivých tém by nič nevyriešilo, keby nebol jasný cieľ. A ten sa podľa kritikov vládneho prístupu v oboch krajinách vždy akosi potichu vytratí. Navyše, nie vždy je určený správne. Preto sa snažia, aby bol ten skutočný cieľ stále na očiach.

„My sme na to išli cez ľudí – pýtali sme sa, ako by podľa nich mal vyzerať človek, keď opúšťa vzdelávací systém. Z ich odpovedí sme vytvorili osem profilov absolventa a ľudia potom hlasovali o tom, ktorý z týchto profilov im pripadá najdôležitejší,“ vysvetľuje T. Feřtek. „A vyšlo z toho, že je to najmä o osobnosti človeka a jeho vzťahu k ostatným,“ konkretizuje jeho kolega z EduIN Zdeněk Slejška.

„Zaujímavé je, že aj z následného výskumu nám v podstate vyšlo to isté – a síce, že škola by mala viesť k tomu, aby sa deti vyznali sami v sebe a vyznávali hodnoty, za ktorými si budú stáť. A vyšlo nám zároveň, že dnes nevieme ako na to.“ Tomáš k tomu dodáva slovami ďalšieho kolegu: „Problémy súčasnej spoločnosti nevyrieši technické vzdelanie. Tie naozaj ležia v oblasti morálky a sociálnej súdržnosti.“

Aj na Slovensku bude prvým bodom verejnej kampane zistiť, čo ľudia považujú za najdôležitejšie vo vzdelávaní. „Zo všetkých doterajších diskusií s našimi partnermi nám jednoznačne vypadáva, že kľúčový faktor je dieťa,“ ponúka príspevok do tejto debaty Z. Zimenová. „Nie je to ani školská budova, ani učiteľ, ale dieťa. A k nemu má smerovať každá otázka. Ako to pomôže týmto konkrétnym deťom, aby boli lepšie pripravené a aby sa rozvinul potenciál každého z nich?“ A to jasne ukáže, ktoré veci sú zásadné a ktorými sa riešia systémové záležitosti bez reálneho dopadu na tých, ktorí by mali byť v školstve stredobodom záujmu.

 

Keď sa školy bránia, že za málo peňazí nemôže byť veľa muziky, nezriedka sa ozve aj kritika, že zaneprázdnení rodičia dnes presúvajú zodpovednosť za výchovu detí na školu a predstavujú si, že bude suplovať ich úlohu.

Podľa Z. Zimenovej však nemožno hovoriť o vzdelávaní a kvalite škôl bez toho, aby boli tieto otázky prepojené na rodinu. „Chceme sa o týchto témach rozprávať tak, aby sme do toho zapojili čo najširší rodinný kontext, aby sme sa dotkli toho, čo potrebuje rodina, aby sme zistili, ako si to rodičia predstavujú, aby sa im uľahčil život, ale aby to zároveň aj fungovalo.“ A tiež ako sa vzdelanie odráža na stave spoločnosti. Zo svojich pracovných ciest do Fínska a Británie si spomína najmä na komunikatívnosť, ústretovosť a slušnosť tamojších ľudí. A uvažuje, či to nie je priamy výsledok vzdelávacieho systému v oboch krajinách.

 

Vladimíra Bukerová

Celý článok bol uverejnený v magazíne Profit dňa 2. apríla 2014 a nájdete ho tu.