Témy týždňa
V rámci kampane Chceme vedieť viac sme organizovali ďalší workshop 
V Česku sa diskutuje o povinnej škôlke Návrhy na povinné predškolské vzdelávanie sa objavujú aj na Slovensku Niektorí politici navrhujú predĺženie veku povinného vzdelávania do 18 rokov Kompromis v rokovaniach o návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave
Výrok týždňa
„Jedna základná škola vo svojom vnútornom poriadku zakázala žiakom prefarbovanie vlasov, zvýrazňovanie očných liniek, lakovanie nechtov, nosenie extravagantných účesov a oblečenia, piercing a u chlapcov neprimeranú dĺžku vlasov (max. 10 cm). Dĺžku vlasov ako aj ďalšie úpravy zovňajšku je však nutné považovať za prejav osobnosti každého človeka vrátane dieťaťa, ako aj prejav jeho správania či názoru navonok. Škola môže zasahovať do súkromia svojich žiakov v oblasti správania vrátane úpravy zovňajšku, avšak len v rozsahu, ktorý jej dovoľuje školský zákon, či iné právne predpisy. Stanovenie maximálnej dĺžky vlasov u chlapcov tieto hranice prekračuje. Právo na súkromie sa v právnej teórii označuje ako právo, ktorého účelom je zabrániť štátu nadmerne štandardizovať svojich občanov.“
Výber z udalostí
V rámci kampane Chceme vedieť viac sme organizovali tvorivý workshop pre partnerov kampane a vzdelávacích expertov z neziskových organizácií. Na workshope sme spoločne uvažovali o možných zmenách v oblasti vzdelávania v budúcnosti, ktoré majú potenciál meniť súčasnú podobu učenia sa v školách a prispôsobovať ju viac potrebám detí. Pozrite si fotodokumentáciu na webe kampane.
Na Slovensku opäť začína rezonovať téma povinného vzdelávania v materskej škole (MŠ). O možnom zavedení povinnej škôlky uvažujú aj v Českej republike. Kampaň Chceme vedieť viac mala prostredníctvom Petra Dráľa svoje zastúpenie v jednej z českých diskusií o zmysle takéhoto kroku, na okrúhlom stole Povinný předškolní ročník, ano či ne?, ktorý organizovali Stálá konference asociací ve vzdělávání (SKAV) a spoločnosť Eduin. Viac o okrúhlom stole sa môžete dočítať na webe organizátorov. Názory účastníkov okrúhleho stola sú zachytené aj prostredníctvom videozáznamu.
Poslankyňa Národnej rady SR (SaS) Lucia Nicholsonová predložila do parlamentu návrh na zmenu v školskom zákone, ktorou sa má pre deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia vo veku od troch rokov zaviesť povinná MŠ. Súčasťou návrhu je aj zrušenie nultých ročníkov v základných školách (ZŠ), do ktorých sú tieto deti v súčasnosti zaraďované v prípade, že nie sú dostatočne spôsobilé zvládnuť výučbu v prvom ročníku. „Väčšina tých detí bez škôlok nikdy nezvládne náš vzdelávací systém a štát bez prijatia tohto návrhu bude naďalej podporovať rozrastanie armády nevzdelaných ľudí, ktorí sa v živote nikdy nebudú schopní uplatniť,“ zdôvodnila svoj návrh poslankyňa.
Rovnaké opatrenie navrhuje aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák. Počas konferencie Vzdelávanie – kľúč k integrácii odporúčal, aby sa zaviedla povinnosť pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia navštevovať od troch rokov MŠ a aby boli rodičia týchto detí povinní umožniť im aj celodenné vzdelávanie v ZŠ. Splnomocnenec vlády informoval aj o tom, že má podporu ministra školstva Juraja Draxlera a že sa s ním dohodol aj na vytvorení špeciálnej pracovnej skupiny. Hovorkyňa rezortu školstva Martina Slušná však upozornila, že „zavedenie povinnej predprimárnej prípravy len pre určité skupiny obyvateľstva by mohlo byť diskriminačné“.
Skupina poslancov Národnej rady SR (OĽaNO) otvorila tému MŠ z iného uhla pohľadu. Vzhľadom na akútny nedostatok miest v škôlkach podala v parlamente návrh na zavedenie finančného príspevku pre rodičov, na ktorý by mali mať nárok v prípade, že pracujú alebo študujú a dieťa sa im do škôlky nepodarí umiestniť. V dôvodovej správe upozorňujú poslanci na to, že súčasné opatrenia vlády na dobudovanie kapacít MŠ zďaleka nedokážu uspokojiť všetkých záujemcov o škôlku, preto by mal štát pomôcť riešiť rodinám ich zložitú situáciu aspoň finančne.
V tejto súvislosti pripomíname ďalšie dva návrhy opozičných poslancov NR SR, o ktorých sme informovali v decembri 2014 a v januári 2015. Ide o návrh tzv. garantovanej škôlky Miroslava Beblavého (Sieť), ktorý mal umožniť rozšírenie služieb v oblasti ranej starostlivosti a vzdelávania a návrh Daniela Lipšica (Nova) na umožnenie vzniku tzv. detských skupín. Ani jeden z návrhov nebol v parlamente schválený.
Na problémy vyplývajúce nielen z nedostatočných kapacít MŠ, ale aj z chaotického procesu prijímania detí do škôlok, upozorňuje aj najnovšia správa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej, predložená na rokovanie parlamentu. „Napriek nedostatku miest pre deti v materských školách nie je vytvorený spravodlivý a transparentný systém rozhodovania o prijatí či neprijatí dieťaťa do materskej školy. Rodičia namietajú, že rozhodnutie o neprijatí dieťaťa nie je odôvodnené, nie je možné sa voči nemu odvolať a nie je zabezpečené dvojstupňové konanie. Predbežné výsledky prieskumu jednotlivých podnetov potvrdzujú existujúci neporiadok v tejto oblasti, ktorý nenasvedčuje o dobrej správe vecí verejných,“ konštatuje v správe ombudsmanka.
KDH predstavilo návrhy na zmeny v systéme regionálneho školstva na najbližšie roky. Navrhuje zmeniť 10-ročnú povinnú školskú dochádzku na 12-ročné povinné vzdelávanie do veku 18 rokov. „Tento návrh nepredstavuje kozmetickú úpravu, ale systémové riešenie problematiky mladistvých, ktorí systém vzdelávania opúšťajú predčasne, to znamená pred dovŕšením 18 roku života a plynulo prechádzajú do systému sociálnej starostlivosti buď ako nezamestnaní, alebo mnohí ako mladiství delikventi v ústavnej starostlivosti, “ povedal expert KDH pre školstvo Martin Kuruc. KDH chce tiež obnoviť rezortnú sieť školských úradov, prostredníctvom ktorej by ministerstvo školy priamo financovalo a odborne usmerňovalo.
Ministerstvo školstva informovalo o kompromise, na ktorom sa dohodlo s predstaviteľmi zamestnávateľov v rámci návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Kompromis ponúka riešenie, ktorým sa posilnia kompetencie štátu v procese certifikácie pracovísk, na ktorých má prebiehať prax v odbornom vzdelávaní. Aktuálne prebiehajú ešte ďalšie rokovania na úrovni zamestnávateľov a ministerstva financií o dodatočnom navýšení motivačných zdrojov pre firmy, ktoré budú zapojené do procesu duálneho vzdelávania. O návrhu zákona budú rokovať poslanci Národnej rady SR v stredu 11. 3.
Všimli sme si
Ombudsmanka Jana Dubovcová vo svojej najnovšej správe upozorňuje okrem iného aj na vážne porušovanie základných práv detí v systéme výchovy a vzdelávania na Slovensku a na neschopnosť štátu garantovať istým skupinám adekvátnu formu vzdelávania a prípravy na povolanie.
„Súčasný školský systém neumožňuje väčšine z tých detí, ktoré sú zaradené do vzdelávania v špeciálnych školách a triedach, získanie porovnateľného vzdelania s ostatnými deťmi. Po ukončení základného vzdelania im neumožňuje získať úplné stredné odborné alebo všeobecné vzdelanie ukončené riadnym výučným listom alebo maturitnou skúškou, a teda ani dosiahnutie ďalšieho vyššieho vzdelania,“ píše sa v správe.
Ombudsmanka ďalej upozorňuje na to, že „v špeciálnych školách a triedach sa učivo všetkým deťom predkladá a vysvetľuje iba v štátnom jazyku a s deťmi sa aj komunikuje v štátnom jazyku. Z toho je zrejmé, že školský systém kladie aj na 6-ročné mentálne postihnuté dieťa s iným materinským jazykom požiadavku, aby ovládalo dva jazyky. Od špeciálne kvalifikovaných osôb, ktoré s týmito deťmi pracujú, ovládanie jazyka dieťaťa a zručnosť dohovoriť sa s ním jemu zrozumiteľným spôsobom školský systém nepožaduje. Systém očakáva, že dieťa bude v tomto útlom veku ovládať materinský, aj štátny jazyk a na tomto očakávaní si postavil školské osnovy aj spôsob vyučovania.“
Na vážne nedostatky systému upozorňuje ombudsmanka aj v oblasti, kde má štát garantovať „prevýchovu“ detí a tínedžerov s vážnymi problémami a pomôcť im zaradiť sa do spoločnosti. „Z prieskumu v reedukačných centrách, ale aj zo stanovísk súdov vyplýva, že v Slovenskej republike sa pri zaraďovaní detí v stredoškolskom veku do reedukačných centier neberie do úvahy ich predchádzajúce štúdium, prípadne ich schopnosti a potenciál študovať určitý typ školy, alebo určitý odbor. Deti nemajú väčšinou možnosť vybrať si odbor štúdia, ale im je pridelený podľa toho, do ktorého reedukačného centra sú umiestnené (kde je voľné miesto). Niektoré odbory majú nízku uplatniteľnosť na trhu práce. Reedukačné centrá nemajú vytvorené materiálne podmienky na prípravu v odbore, dielne nemajú prístrojové a materiálové vybavenie. Väčšina detí absolvujúcich stredoškolské vzdelávanie v reedukačnom centre nemá možnosť učiť sa cudzí jazyk“, píše ombudsmanka.
Výber konštatovaní ombudsmanky uzatvárame výrokom, ktorým poukazuje na nedostatočnú schopnosť súčasného systému výchovy a vzdelávania reflektovať potreby detí a garantovať potrebnú kvalitu: „Výsledky reedukácie nezisťuje žiadny orgán a žiadny orgán ich ani nevyhodnocuje. Nevieme, aká je miera socializácie detí, ktoré prešli reedukáciou v takej podobe, ako ju roky uskutočňujeme v Slovenskej republike, a teda nemôžeme vedieť ani to, či sa uplatňovaním tohto spôsobu reedukácie skutočne napĺňa účel obmedzenia slobody maloletého umiestneného v ústavnej výchove – v reedukačnom centre“.
S témami, ktoré otvorila správa ombudmanky, úzko súvisí aj téma vzdelávania cudzincov. „Slovensko podceňuje dôležitosť vzdelávania maloletých cudzincov, ktorí k nám prichádzajú. Namiesto toho, aby sme sa, v súlade s článkom 29 Dohovoru o právach dieťaťa, snažili smerovať výchovu a vzdelávanie dieťaťa k plnému rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových schopností, automaticky pristupujeme k týmto deťom ako k menej schopným či dokonca „analfabetom“, kým pritom ich jediný hendikep je neznalosť slovenského jazyka,“ píše Katarína Fajnorová, právnička z Ligy za ľudské práva v najnovšom blogu.
Pripravujeme
O budúcnosti vzdelávania na Slovensku diskutujeme na pôde kampane Chceme vedieť viac už vyše roka. V utorok 10. 3. organizujeme workshop, na ktorom budeme uvažovať spoločne s expertmi z akademickej obce a verejnej správy o tom, aké zmeny možno v oblasti vzdelávania v budúcnosti očakávať a ako na ne bude náš vzdelávací systém reagovať. Workshop sa uskutoční v priestoroch knižnice PDCS. Za poskytnutie priestorov nášmu partnerovi ďakujeme!
Tím kampane Chceme vedieť viac prispeje do programu konferencie Učíme pre život 2015, ktorá sa bude konať v dňoch 20. – 22. 3. 2015 v Poprade. Učiteľom najprv ponúkneme príležitosť diskutovať spolu s nami o budúcnosti vzdelávania na Slovensku na špeciálnom workshope, kde sa odpútame od problémov súčasnosti a budeme slobodne uvažovať spôsobom „Čo keby to bolo takto…?“
Na ďalšom podujatí v rámci konferencie ponúkneme učiteľom pomoc pri všestrannej a participatívnej premene školy na priestor, v ktorom sa s každým ráta, dobre sa v ňom učí, komunikuje a spolupracuje. Ukážeme, prečo je to dôležité a čo všetko môže taká „maličkosť“ zmeniť. Príďte sa pochváliť, čo funguje u vás a inšpirujte nás svojimi skúsenosťami!
Človeče, zapoj sa!
Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.
Kampaň pokračuje | Podporte nás | 2% z daní
V roku 2015 v našej kampani pribudnú ďalšie aktivity. Naším cieľom je zo zozbieraných podnetov vytvoriť atlas predstáv o možných podobách vzdelávania v budúcnosti a verejne ho prezentovať. Preto budeme aj naďalej mapovať realitu súčasného vzdelávacieho prostredia a sledovať aktuálne dianie v školstve.
Na pokračovanie potrebujeme Vašu podporu, a preto vás aj touto cestou prizývame prispieť svojou odbornou radou, skúsenosťou, časom, materiálnym či finančným príspevkom. Podporte nás!
Editorka vydania: Zuzana Zimenová | noveskolstvo.sk