Čo priniesol týždeň
20. 2. – 26. 2. 2017

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Témy týždňa

Európska komisia kritizuje stav vzdelávania na Slovensku  Jasličkový zákon skončí na Ústavnom súde Špičkovú vedu robíme v etnológii a polyméroch

 

Výrok týždňa

„Bolo by príjemné uveriť, že Slovensko zažilo tento týždeň moment, na ktorý budeme spomínať ako na začiatok začiatku obnovy vedy v krajine. (…) Vedci si nechali svoju prácu systémovo zhodnotiť aj ľuďmi, ktorí nie sú ich kamaráti – čo chcelo veľkú mieru odvahy aj pokory. (…) Bolo by tak príjemné uveriť, že obnova sa naozaj začala. Potom si človek spomenie na to, koľko plánov obnovy už zlyhalo a koľko rozpočtových škrtov do vedy smerovalo, keď bolo treba zaplatiť bezplatné vlaky pre študentov cestujúcich na nekvalitné univerzity. Neostáva len veriť, že tentoraz to bude iné.

Ondrej Podstupka
zástupca šéfredaktorky denníka SME
v komentári denníka SME | 24. 2. 2017

 

Výber z udalostí

 Európska komisia vydala hodnotiace správy o členských štátoch Únie. V správe o Slovensku hodnotila aj oblasť vzdelávania a sociálnych politík a upozornila napríklad na to, že:

 napriek každoročnému zvyšovaniu výdavkov na študenta na všetkých stupňoch vzdelávania je ich úroveň stále nízka a tvorí len 70 % priemeru OECD pre primárne,  59 % pre sekundárne a 65 % pre terciárne vzdelávanie;

 podiel ľudí s vysokoškolským vzdelaním sa zvýšil, no v skupine 30-34-ročných je Slovensko stále 10 % pod priemerom EÚ (38,7 %);

 od roku 2010 neustále rastie počet mladých ľudí, čo vzdelávanie ukončia predčasne;

 vplyv sociálno-ekonomickej situácie na vzdelávanie zostáva výrazný; každý druhý žiak v najnižšom kvartile dosahuje veľmi slabé výsledky;

 právne predpisy zamerané na odstránenie segregácie Rómov ešte nepriniesli merateľné výsledky.

 Na minulotýždňovom zasadnutí vláda schválila revidované akčné plány Stratégie SR pre integráciu Rómov v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, bývania, zdravia a finančnej gramotnosti. Vo vzdelávaní je hlavným cieľom zníženie rozdielov vo vzdelanostnej úrovni Rómov oproti priemeru populácie zlepšením vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít (MRK). Medzi čiastkové ciele vláda zaradila podporu predškolského vzdelávania, zabezpečenie programov druhej šance pri predčasnom ukončení školy, zvýšenie počtu škôl využívajúcich rómsky jazyk vo výučbe aj zvýšenie podielu žiakov z MRK v bežných triedach základných škôl.

 Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (SMER-SD) prezidentovi Andrejovi Kiskovi prisľúbil, že zmierni jedno z ustanovení tzv. jasličkového zákona, ktoré znižuje dostupnosť jaslí pre práve nepracujúcich alebo neštudujúcich rodičov. Avizoval tiež vydanie výkladu novely zákona o sociálnych službách.

Opozičná poslankyňa Simona Petrík (nez.) naďalej plánuje podať podnet na Ústavný súd SR kvôli niektorým ustanoveniam jasličkového zákona, ktoré považuje za protiústavné. „Minister sľúbil zmeniť jeden z nich, čo veľmi vítam. Rodičia však potrebujú mať istotu, že ani ostatné diskriminačné ustanovenia v zákone od septembra nezostanú,“ dodala Petrík. Prevádzkovatelia súkromných jaslí vyhlásili, že budú s ministerstvom práce rokovať o úprave fungovania jaslí a zvyšovaní ich kapacít.

Novelu zákona kritizovali aj ďalšie opozičné poslankyne. Erika Jurinová (OĽANO-NOVA) spochybnila aj zadefinovanie jaslí ako sociálnej služby. Poslankyňa Soňa Gaborčáková (OĽANO-NOVA) v blogu vysvetľuje, čo v praxi znamená, ak jasle nie sú súčasťou školstva.

 Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti (IZ) predstavil návrhy úprav školského zákona a zákona o financovaní škôl na zabezpečenie miest v materských školách pre každé dieťa od štyroch rokov. IZ požaduje predĺženie bezplatnosti predškolského vzdelávania o jeden rok, keďže momentálne je zabezpečená pre deti od piatich rokov. Druhým návrhom je financovanie škôlok cez normatívne financovanie na dieťa podobne, ako je to aj v prípade základných škôl.

Rezort školstva reagoval vyhlásením, že s postupným zvyšovaním zaškolenosti detí od štyroch rokov počíta a chce k nemu prispieť aj zriaďovaním jaslí pre deti do troch rokov, ktoré v súčasnosti navštevujú materské školy. Podľa ministerstva sa tak v škôlkach uvoľnia kapacity pre staršie deti. Zaškolenosť chce rezort zvyšovať aj zúžením dôvodov na odklad plnenia povinnej školskej dochádzky.

 Ministerstvo školstva upustilo od opatrení, ktoré mali viesť k optimalizácii siete škôl alebo ich častí. Rezort pôvodne zamýšľal zrušiť zvýhodnený normatív pre druhý stupeň základných škôl s menej než 250 žiakmi. To mohlo viesť aj k spájaniu a rušeniu škôl.

Rozhodnutie ministra školstva Petra Plavčana (nom. SNS) označil opozičný poslanec Branislav Gröhling (SaS) za prejav nerozhodnosti, kvôli ktorému sú väčšie školy diskriminované. Z celkového počtu 2103 základných škôl ho majú zvýhodnený vyše dve tretiny, čo podľa Gröhlinga svedčí o zle nastavenom a neefektívnom systéme financovania.

Na ponechanie zvýhodneného normatívu pre menšie školy reagovala aj Slovenská komora učiteľov (SKU). Riaditeľka Základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková sa na blogu SKU pýta, či je spravodlivé, keď na tretinu žiakov vynakladá štát takmer 1,5-krát viac ako na ostatné deti.

 SKU zverejnila zásadné pripomienky k navrhovanej novele zákona o financovaní škôl. Požaduje v nich, aby školy dostávali financie nad rámec tabuľkových platov, čo má ich riaditeľom umožniť odmeňovanie úspešných a aktívnych zamestnancov. Komora tiež požaduje, aby sa do konca roka vrátili kompetencie v oblasti riadenia a financovania verejných škôl a školských zariadení do pôsobnosti ministerstva školstva a aby sa financovanie originálnych kompetencií samospráv v školstve zmenilo na financovanie z centrálnej úrovne.

SKU tiež žiada zvýšiť výdavky na školstvo tak, aby do konca nastávajúceho volebného obdobia dosiahli 6 % HDP. Komora zároveň podporila požiadavky z hromadnej pripomienky iniciovanej Platformou rodičov detí so zdravotným znevýhodnením a opozičnými poslancami, aby boli asistenti učiteľa nárokovateľní pre deti so zdravotným znevýhodnením aj s nadaním. Pripomienku do termínu ukončenia medzirezortného pripomienkového konania podporilo vyše 2-tisíc občanov.

 Zjednotenie kompetencií v regionálnom školstve tak, aby všetky školy spadali opäť centrálne pod ministerstvo školstva, je podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michala Sýkoru neprijateľné. Sýkora túto požiadavku SKU aj školských odborov odmietol s tým, že by šlo o zásah do kompetencií a ustanovení reformy verejnej správy. Predseda ZMOS zároveň uviedol, že zvyšovanie platov učiteľov podporí k 1. január, a nie k 1. septembru, ako ho požadujú odborári.

Predstavitelia ZMOS spoločne s ministrom Petrom Plavčanom avizovali prípravu memoranda, v ktorom chcú zladiť svoje stanoviská k riadeniu a financovaniu regionálneho školstva.

 O pilotnom projekte školských autobusov rokovali zástupcovia rezortov školstva a dopravy. Ich cieľom má byť zlepšenie dochádzky aj zvýšenie bezpečnosti detí, pričom prvé autobusy majú byť poskytnuté na dopravu detí z okolia Gabčíkova.

Zlá dostupnosť autobusových spojov môže podľa riaditeľa združenia EduRoma Vlada Rafaela prehlbovať sociálne vylúčenie. Podľa neho už aj deti na prvom stupni základnej školy musia v niektorých oblastiach dochádzať do školy pešo aj dva kilometre. „Tiež sa stáva, že sa nemôžu zúčastňovať na poobednajších voľno-časových aktivitách v škole, lebo posledný spoj domov majú hneď po skončení vyučovania,“ hovorí Rafael.

 Z auditu v Slovenskej akadémii vied (SAV) vyplynulo, že z takmer 60 pracovísk len dve – ústav etnológie a ústav polymérov – patria k európskej špičke. Deväť ústavov presahuje európsky priemer a ďalších 24 robí výskum na európskej úrovni. Identifikovaných bolo aj päť ústavov, ktorých výskum nemá pevné základy alebo stagnuje. Predseda SAV Pavol Šajgalík na margo auditu skonštatoval, že „vo všetkých troch oddeleniach máme aj najlepších, aj takých, ktorí nestačia s dychom.“ Ústavy s najslabším hodnotením majú tri týždne na vyjadrenie, následne budú výsledky auditu zverejnené.

Zahraniční odborníci, ktorí hodnotenie SAV vypracovali, odporúčajú, aby boli finančné prostriedky rozdeľované podľa výkonnosti vedeckých tímov a apelujú na rovnováhu medzi publikovaním vedeckých výstupov v slovenčine a angličtine alebo iných svetových jazykoch.

 

Všimli sme si

 Profesor Erich Mistríkrozhovore pre Denník N opisuje, ako možno prepájať obsahy rôznych predmetov a vysvetľuje, prečo mnohí učitelia nevyužívajú voľnosť, ktorú už dnes majú. V školách treba podľa neho zásadne zmeniť spôsob výučby, vyškrtať veľkú časť učiva a viac využívať možnosti na formovanie postojov zážitkom, diskusiou a riešením konkrétnych problémov.

O tom, že aj v českých školách sa učí mnoho nezmyslov a zbytočných encyklopedických vedomostí, kvôli čomu „vyhoria“ už prváci a učitelia majú traumu z neschopnosti ich zaujať, rozprával pre portál aktuálne.cz bývalý námestník ministra školstva Tomáš Hruda. Pozrite si video.

 Nadácia pre deti Slovenska vyhlásila 2. ročník ocenenia Komunít priateľských deťom a mladým ľuďom. Na ocenenie môžu byť nominované samosprávy, ktoré k práci s deťmi a mladými ľuďmi pristupujú systematicky, pravidelne mapujú ich potreby, podporujú participáciu aj spoluprácu inštitúcií. Uzávierka nominácií je 15. marca, slávnostné vyhlásenie ocenených sa uskutoční 17. mája.

Nadácia Orange vyhlásila 8. ročník Ceny Nadácie Orange 2016, ktorou chce oceniť prínos v oblastiach vzdelávania, sociálnej inklúzie, komunitného rozvoja a občianskej angažovanosti. Udelená bude aj Cena verejnosti, o ktorej sa rozhodne prostredníctvom hlasovania. Uzávierka prijímania prihlášok je 23. marca, ocenenia budú udelené v máji. Viac informácií nájdete tu.

 

Pripravujeme

 Spracúvame výstupy z workshopov o budúcnosti vzdelávania, ktoré v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku počas jesene realizovala nezisková organizácia Tandem v maďarčine v národnostne zmiešaných mestách Slovenska.

 Na jar pripravujeme ďalšie podujatia pre odbornú i rodičovskú verejnosť venované špeciálnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu a pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením pri učení.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra: