Čo priniesol týždeň 25. 2. 2019 – 3. 3. 2019

Už vyše 7-tisíc ľudí podporilo Petíciu za stiahnutie návrhu nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Môžete tak urobiť i Vy na changenet.sk | Foto – TASR

Už vyše 7-tisíc ľudí podporilo Petíciu za stiahnutie návrhu nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch. Môžete tak urobiť i Vy na changenet.sk | Foto – TASR

 

Témy týždňa

Európska komisia zverejnila nelichotivé zistenia o stave vzdelávania a vedy na Slovensku • Opatrenia na odstránenie segregácie vo vzdelávaní sú neúčinné • Nový predseda akreditačnej agentúry predstavil svoje zámery

 

Výrok týždňa

„Nemecká firma nepríde na Slovensko s ponukou rovnakých platov ako v Nemecku (čo by si priali nielen odborári, ale aj zamestnanci a celá krajina), keď máme pomalšiu administratívu, horšie fungujúce súdy, problémové tendre, slabšie univerzity či nekvalitnejšie cesty. Slovensko bude mať druhý najvyšší hospodársky rast v EÚ a rekordnú vysokú mieru zamestnanosti, ale v rebríčkoch vnímania korupcie, kvality súdnictva, výdavkov na vedu a výskum, PISA výsledkov v oblasti školstva či efektívnosti a kvality verejnej správy sme pravidelne na spodnom konci.“

Lívia Vašáková
vedúca sekcie ekonomických analýz
Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku
článku pre denník SME | 28. 2. 2019

 

Výber z udalostí

• V uplynulom týždni Európska komisia (EK) zverejnila Správu o Slovensku 2019, ktorú pravidelne vypracúva pre každú členskú krajinu EÚ. Podľa EK Slovensko zaostáva v niektorých kľúčových oblastiach, vrátane vzdelávania, vedy a výskumu. Správa komisie informuje napríklad o tom, že:

x systém výskumu je na Slovensku roztrieštený, čo znižuje účinnosť verejných investícií i kvalitu samotného výskumu;

x miera predčasného ukončenia vzdelávania sa na Slovensku zvyšuje – v roku 2017 bola na úrovni 9,1 % oproti 4,7 % v roku 2010;

x odhadovaný podiel rómskych detí, ktoré predčasne opustia vzdelávací systém, je až 58 %;

x učitelia stredných škôl v priemere zarábajú len 64 % zo mzdy ľudí s vysokoškolským vzdelaním.

• To, čo nielen EK, ale aj viaceré slovenské organizácie dlhodobo kritizujú, je nedostatočná inklúzia vo vzdelávaní. Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že súčasné opatrenia na podporu začlenenia detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia doteraz nenaplnili očakávania.

Ministerstvo školstva na zistenia EK reagovalo vyhlásením, v ktorom uviedlo, že začiatkom roka 2016 nadobudol účinnosť zákaz prijímať do špeciálnej školy a špeciálnej triedy deti, ktorých špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z ich vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí.

• Vzdelávaniu detí z chudobných pomerov sa venuje aj európska komisárka pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a rovnosť pohlaví Viera Jourová. Tá v minulom týždni opätovne navštívila Slovensko, vrátane košickej mestskej časti Luník IX a Chminianskych Jakubovian.

Priamo na miesto, na košické sídlisko Luník IX, sa prišla pozrieť eurokomisárka pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľov a otázky rovností pohlaví Věra Jourová. Čo zistila?

Jourovou sa počas jej návštevy stretol prezident Andrej Kiska, ktorý sa kriticky vyjadril k čerpaniu eurofondov určených na riešenie problémov vylúčených rómskych komunít. Slovensko v tomto programovom období 2014-2020 doteraz vyčerpalo len 8,3 % z toho, čo má na tento účel vyčlenené.

„Tieto peniaze máme na čo minúť. Skoro polovica segregovaných osídlení nemá prístup k tečúcej vode. Od roku 2010 sa zdvojnásobil podiel mladých ľudí, ktorí nedosiahnu vzdelanie, vďaka ktorému by boli uplatniteľní na trhu práce,“ povedalv tejto súvislosti prezident.

• EK sa vo svojej správe o Slovensku dotkla aj otázok investícií do školstva a platov pedagógov, na čo ministerstvo pod vedením Martiny Lubyovej(nom. SNS) reagovalo tak, že platy sa pravidelne a celoplošne už niekoľko rokov zvyšujú.

K učiteľským platom sa koncom týždňa vyjadril aj Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV). Odborári tvrdia, že zástupcovia niektorých samospráv znižujú zamestnancom platy tak, že im priznajú len ich tarifnú zložku a odoberú osobný príplatok. Podľa predsedu školských odborárov Pavla Ondeka sa problém týka najmä zamestnancov úradov, materských a základných umeleckých škôl, školských klubov detí, centier voľného času a školských internátov.

• Na to, že nielen deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, ale aj tie so zdravotným znevýhodnením nevieme na Slovensku integrovať do bežného vzdelávania, poukázala právnička Katarína Fedorová, ktorá spolupracuje s Platformou rodín detí so zdravotným znevýhodnením.

„S týmito deťmi neskôr vymetá dlážku aj školský systém a naša hra na inklúziu a inkluzívne vzdelávanie,“ upozorňuje Fedorová a dodáva, že súčasná výška opatrovateľského príspevku nepokrýva reálne náklady na potreby dieťaťa.

• Na to, že žiaci základných škôl by od prvého septembra tohto roku mali dostať pomôcky v hodnote 100 eur, upozornili Hospodárske noviny. V súčasnosti je táto dotácia vo výške 33,20 eur.

Vláda chce na opatrenie minúť vyše päť miliónov eur na jeden rok. „Toto opatrenie sa nepozerá na to, kto pomoc potrebuje, a kto nie. Výsledkom je drahá politika, ktorá nepomáha chudobným deťom,“ zhodnotil pripravovaný krok analytik Robert Chovanculiak z inštitútu INESS.

• O tom, že od roku 2011 ministerstvo školstva distribuuje školám učebnice, ktoré učitelia považujú za nevyhovujúce, sa pre Hospodárske noviny (HN) zmienil špeciálny pedagóg Viktor Križo. HN zároveň informovali, že prieskum Štátneho pedagogického ústavu už v roku 2015 upozornil na nespokojnosť pedagógov s učebnicami matematiky na druhom stupni základných škôl. „Rezort školstva chystá verejné obstarávanie. Robí tak však až po viac ako roku od pôvodného plánu učebnicu matematiky vymeniť,“ píše sa v článku.

• Novovymenovaný predseda Výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry (SAA) Robert Redhammer informoval o tom, na čo sa SAA bude vo svojej činnosti prioritne zameriavať. Podľa neho sa bude zaujímať o zabezpečenie kvality škôl, a nie o to, či treba konkrétne vysoké školy alebo študijné programy rušiť.

„Početnosť škôl je skôr otázkou ekonomickej efektívnosti, samozrejme, môže s tým súvisieť aj výsledná kvalita. Nás bude zaujímať predovšetkým kvalita. Ak z toho vyplynie, že nejaká škola nebude spĺňať žiadne kritériá v žiadnom študijnom programe, tak sa to môže stať,“ vyhlásil Redhammer.

Na to, čo chce prvý predseda SAA dosiahnuť, sa ho v rozhovore pýtal TomášNejedlý z týždenníka Trend. Pri tom zároveň upozornil na to, že ministerka Lubyová vymenovala aj ďalších ôsmich členov výkonnej rady SAA, ktorých navrhli orgány akademickej samosprávy a zamestnávateľské združenia.

• V aule Univerzity Komenského v Bratislave si najvyšší akademický titul, doktor vied, prevzalo 23 osobností z oblasti vedy a výskumu. Slovenská komisia pre vedecké hodnosti titul DrSc. udeľuje na základe kvality vedeckých výstupov, či stanoviska rešpektovanej vedeckej osobnosti zo zahraničia. O tom, ktoré osobnosti si hodnosť prevzali, si môžete prečítať tu.

 

Všimli sme si

• Denník Pravda v uplynulom týždni zverejnil rozhovor s doktorandkou Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá za svoj výskum získala ocenenie Študentská osobnosť roka. Silvia Schmidtová sa svojim výskumom snaží pomôcť tým onkologickým pacientom, ktorým nepomáha bežná liečba.

Vedkyne z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV sa zas venujú tzv. teórii kontaktu, ktorá sa  v zahraničí preukázala ako účinný nástroj na zmierňovanie predsudkov u mladých ľudí. „Deti a mladí ľudia, ktorí si čítali o tom, ako Harry Potter komunikoval s postavami zo stigmatizovaných skupín, sa naučili pozerať na veci ich očami, čo viedlo k ich zvýšenej schopnosti chápať príkoria znevýhodnených skupín,“ píše Otakar Horák v Denníku N. Podobný efekt by podľa neho mohol mať aj seriál Most!, ktorého prvá séria v susednom Česku, ale i na Slovensku, žne úspechy.

• Denník SME zverejnil rozhovor s riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV Michalom Novákom. Ten okrem iného vysvetľuje, že veda na Slovensku je na tom tak biedne, že ústav musí využiť každú príležitosť, aby získali peniaze. „Ja nerozumiem tomu, prečo sme na Slovensku takí macošskí k vede. Pracoval som aj na projekte, ktorý podpísali traja nositelia Nobelovej ceny. Napriek tomu musíme bojovať o každý cent,“ konštatuje Novák.

• Pražská Národná technická knižnica sa stala hlavným centrom debát o budúcnosti českého vzdelávacieho systému na budúce desaťročie. Podujatia sa zúčastnili dve stovky aktérov v českom vzdelávaní, čím sa formálne začala príprava Stratégie vzdelávacej politiky ČR do roku 2030.

• Nepreceňujeme úlohu vzdelávania? Chceli by ste mať diplom z Harvardu alebo vedomosti z Harvardu? Môže byť vzdelanie toxické? Odpovede na tento typ otázok hľadá nielen Bryan Caplan vo svojej najnovšej knihe pod titulom The Case Against Education, ale aj analytici INESS vo svojom aktuálnom podcaste.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk