Čo priniesol týždeň
27. 2. – 5. 3. 2017

Photo credit: photos.de.tibo via Foter.com / CC BY-NC-ND

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Témy týždňa

Medzinárodné organizácie kritizujú segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní V parlamente je viacero návrhov na pomoc deťom a zmeny v školách Vedci reagujú na audit v akadémii

 

Výrok týždňa

„Učiteľ pred dôchodkom je oprávnene unavený a vyčerpaný a počíta dni odchodu do dôchodku. Dnešné deti nerozumejú jemu, jeho osvedčené aktivity a úlohy nezaberajú, a učiteľ nerozumie súčasnej generácií detí tak, ako by chcel. Ak by systém fungoval efektívne, učiteľovi pred dôchodkom so skvelými pedagogickými zručnosťami, skúsenosťami by znížil priamu vyučovaciu činnosť a vytvoril by pár so začínajúcim učiteľom, ktorému by svoje skúsenosti odovzdával. Jeden by sa mohol počas zníženého úväzku pripravovať na vyučovanie, učiť sa so skúseným učiteľom a druhý by zužitkoval svoje skúsenosti pre mladého začínajúceho kolegu.“

Petra Fridrichová
výskumníčka Centra edukačného výskumu UMB
v rozhovore pre portál eduworld.sk | 5. 3. 2017

 

Výber z udalostí

 Správa Amnesty International (AI) a Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC) upozornila na to, že Slovensko nezabezpečuje rovný prístup ku vzdelaniu, čo sa prejavuje aj pri segregácii rómskych detí. Zistenia uverejnené vo výskumnej správe vychádzajú zo štyroch prípadových štúdií škôl na východnom Slovensku.

„Neschopnosť presadiť zákaz diskriminácie v prístupe k vzdelávaniu má dlhodobé a ďalekosiahle dôsledky pre tisícky rómskych detí, ktoré sú naďalej vystavené segregácii a vzdelávaniu nízkej kvality,“ uvádza sa v správe. To podľa analytikov rómske deti uväzňuje v bludnom kruhu chudoby a marginalizácie a pokiaľ nebudú zo strany štátu prijaté cielené opatrenia, z tohto kruhu sa nevymania.

Podľa analytičky AI Anny Blusovej výskum potvrdil aj to, že rómske deti sú naďalej nadpriemerne zastúpené v špeciálnych školách alebo sú vzdelávané oddelene v čisto rómskych triedach. Riaditeľ ERRC Adam Weiss vyhlásil, že slovenské úrady robia opak toho, čo sa volá boj proti diskriminácii a prelom v tomto smere nepriniesol ani právoplatný rozsudok Okresného súdu v Prešove.  „V Šarišských Michaľanoch ani súdne opatrenie nezabránilo efektívne tomu, aby sa nevytvárali čisto rómske a nerómske triedy,“ skonštatoval Weiss.

 Ministerstvo školstva v reakcii na správu uviedlo, že rezort podniká kroky nad rámec väčšiny odporúčaných opatrení AI a ERRC, ktoré sa týkajú správnej diagnostiky detí, začleňovania do hlavného prúdu vzdelávania aj celkového zlepšovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu.

Minister vnútra Robert Kaliňák (SMER-SD) vo svojej reakcii hovoril  o „hyperbolizácii segregácie“ a avizoval, že „projekty, ktoré teraz nabiehajú do života, prinesú želateľné výsledky, či už v oblasti prevencie voči segregácii, ale aj lepšej predškolskej prípravy rómskych detí.“

 O tom, že ministerstvo školstva segregáciu rómskych žiakov v školách prehlbuje, píšu Vlado RafaelMarek Szilvási. Argumentujú tým, že po zmenách v školskom zákone z roku 2015 nastali absurdné situácie v spôsobe prideľovania príspevku na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP). Napríklad z troch súrodencov bol ako žiak zo SZP posúdený iba jeden a na ostatných dvoch, aj keď pochádzajú z rovnakých pomerov, škola príspevok na vzdelávanie nedostala.

V systéme sa „stratilo“ spolu viac ako 35-tisíc detí, ktorých školy nemajú nárok na príspevok. Jedným z dôvodov je aj to, že psychologické poradne po zmene zákona kapacitne nezvládli diagnostikovať viac ako 57-tisíc detí, na vzdelávanie ktorých sa dovtedy príspevok školám poskytoval.

 Po januárovej nádielke návrhov na zmeny viacerých školských zákonov sa vrece poslaneckých nápadov rozsype zrejme aj na marcovej schôdzi parlamentu. Opoziční aj koaliční poslanci doň doručili tieto návrhy noviel:

 poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.) navrhuje novelizovať zákon o financovaní škôl, aby deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami dostali v školách viac podpory a odbornej pomoci od osobných asistentov, pomocných vychovávateľov a školských zdravotných sestier;

 skupina poslancov vládnej SNS navrhuje novelizovať zákon o posunkovej reči, ktorý má rozlíšiť skupiny nepočujúcich, aby sa nedoslýchavé deti využívajúce načúvajúci prístroj a deti so zvyškom sluchu mohli vzdelávať spolu s počujúcimi deťmi;

 skupina poslancov opozičného hnutia Sme rodina presadzuje, aby logopédi mohli pôsobiť aj v materských školách a pomáhali deťom odstraňovať tzv. dysláliu, teda neschopnosť používať správne hlásky alebo skupiny hlások v komunikácii. Popri tom chcú v základných a stredných školách zaviesť povinné uniformy, aby sa zotreli sociálne rozdiely medzi spolužiakmi a tiež predĺžiť postupné znižovanie počtu žiakov v osemročných gymnáziách, pretože je o ne najmä v Bratislavskom kraji enormný záujem;

 poslanci opozičnej SaS Eugen Jurzyca, Branislav Gröhling a Martin Poliačik navrhujú zmeniť zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch tak, aby riaditelia základných a stredných škôl nemuseli vykonávať priamu vyučovaciu činnosť, ak s tým bude súhlasiť ich zriaďovateľ. Tým sa má nielen zefektívniť práca riaditeľov, ale aj umožniť, aby sa riaditeľmi mohli stať aj ľudia bez pedagogického vzdelania;

 tí istí poslanci v návrhu novely školského zákona presadzujú, aby ministerstvo školstva každoročne poslancom predkladalo výročnú správu o monitorovaní a hodnotení kvality vzdelávania. Jej súčasťou by mala byť aj analýza typov otázok, ktoré sú žiakom kladené v štandardizovaných testovaniach a na externej časti maturitnej skúšky;

 opozičný poslanec Miroslav Sopko (OĽaNO-NOVA) navrhuje zmenu školského zákona, aby sa elektronická triedna kniha, ktorú viaceré školy na Slovensku využívajú, už nemusela na konci roka celá vytlačiť. Zmena má prispieť k informatizácii škôl a odbremeneniu od zbytočnej byrokracie.

 Okrem noviel existujúcich zákonov boli do parlamentu doručené aj dva nové zákony, ktoré sa týkajú starostlivosti o deti v predškolskom veku.

V návrhu zákona o detských skupinách nezaradené poslankyne Simona Petrík a Zuzana Zimenová presadzujú zriadenie novej služby, ktorá má pomôcť zladiť rodičovstvo a pracovný život mladých rodín pri nedostatočných alebo finančne nedostupných kapacitách materských škôl. Poskytovateľmi služby by podľa návrhu mohli byť zamestnávatelia, obce, cirkvi, vysoké aj stredné školy a mimovládne organizácie so schváleným plánom starostlivosti, výchovy a vzdelávania a ďalšími náležitosťami.

Návrh Miroslava Beblavého, Kataríny Macháčkovej a dvoch vyššie menovaných poslankýň (všetci nez.) o zabezpečení predškolskej starostlivosti má zaviesť garantované miesto v materskej škole alebo detskej skupine pre deti od troch rokov. Za naplnenie tohto práva má zodpovedať obec, v ktorej má zákonný zástupca trvalý pobyt. Ak to nezabezpečí, má mu poskytnúť finančnú pomoc vo výške rodičovského príspevku.

 Na to, že v súčasnosti nie sú žiaci a ich rodičia dostatočne informovaní o kvalite stredných škôl, upozornil poslanec Branislav Gröhling. Vo svojej kritike ministerstva školstva dodal, že rodičia si musia informácie prácne vyhľadávať namiesto toho, aby im boli poskytnuté v jednotnej databáze.

Podľa ministerstva si možno výsledky škôl a ďalšie informácie vyhľadať na webových stránkach jeho priamo riadených organizácií (tu a tu), na stránke inšpekcie (tu) a ústredia práce (tu). Rodičia si majú pozrieť aj stránky škôl a samosprávnych krajov, ktoré sú zriaďovateľmi väčšiny stredných škôl. Na Gröhlingovu kritiku nedostatočného informovania mladých ľudí o ich kariérnych možnostiach rezort odpovedal, že „kariérové poradenstvo je na základe školského zákona súčasťou výchovného poradenstva“ a v základných aj stredných školách sa mu venujú výchovní poradcovia.

 Asociácia výchovných poradcov (AVP) opätovne vyzvala vládu k prijatiu okamžitých opatrení na zavedenie kariérovej výchovy ako prierezovej témy vo všetkých ročníkoch základnej školy. Zároveň žiadajú, aby bol výchovným poradcom poskytnutý dostatočný čas a podpora, aby mohli kariérové poradenstvo každému žiakovi a jeho rodičom poskytovať najneskôr od siedmeho ročníka ZŠ.

„Rozhodne nesúhlasíme s tvrdeniami o našej poradenskej apatii na školách, hoci nám ju v podstate neukladá žiadny zákon, dokonca ani školský zákon nepozná pojem kariérové poradenstvo,“ vyhlásili zástupcovia AVP. Na absenciu kariérovej výchovy v školách upozornil aj poslanec Miroslav Sopko.

 Na zverejnené výsledky medzinárodného auditu Slovenskej akadémie vied (SAV) reagovalo viacero akademikov. Mikuláš Huba z Geografického ústavu SAV napísal, že s ohľadom na biedne financovanie vedy dosahujú slovenskí vedci dobré výsledky.

Biochemik a exminister školstva Ladislav Kováč skonštatoval, že vládny program na prilákanie slovenských vedcov pôsobiacich v zahraničí nezlyháva kvôli financiám, ale nevytváraním priaznivého prostredia na vedeckú spoluprácu a skúmanie najzaujímavejších výskumných problémov.

Predseda SAV Pavol Šajgalík vysvetľoval, prečo sa SAV rozhodla pozrieť do zrkadla. K vyjavenému obrazu sa vyjadril aj exminister školstva Juraj Draxler.

 

 

Všimli sme si

 Portál EurActiv priniesol rozhovor s vedúcim Smart Grid laboratória na SAV Jaroslavom Jerzom, ktorý vyvíja alternatívu k súčasnému zatepľovaniu domov. O tom, že uplatnenie v technických odboroch má perspektívu aj v budúcnosti, písal portál aktuality.sk.

 Na festivale Sokratovho inštitútu Showcrates 2017 vystúpil aj neurológ z Yale University Martin Ján Stránský, ktorý rozprával aj o tom, ako sa mozog učí a čo z toho môžeme zužitkovať vo vzdelávaní. Pozrite si záznam z prednášky.

[youtube]https://www.youtube.com/watch?v=3jkCYjOOTac[/youtube]

 Ďalší mýtus o slovenskom školstve, podľa ktorého učitelia pracujú v porovnaní s inými povolaniami málo, spochybňujú Martina KubánováJozef Miškolci. Odvolávajú sa aj na výskum Univerzity Mateja Bela, ktorý pri mapovaní vyťaženia učiteľov materských a základných škôl zistil, že sa ich priemerný odpracovaný čas pohyboval nad zákonom stanoveným limitom.

 O tom, že slabé ohodnotenie učiteľov ani ich nízky sociálny status nie je nič nové, píše Peter Farárik. Rovnako tak kritika toho, ako učitelia učia, koľko hodín pracujú a aké výsledky dosahujú, tu bola aj pred sto rokmi.

 

 

Pripravujeme

 Spracúvame výstupy z workshopov o budúcnosti vzdelávania, ktoré v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku počas jesene realizovala nezisková organizácia Tandem v maďarčine v národnostne zmiešaných mestách Slovenska.

 Na jar pripravujeme ďalšie podujatia pre odbornú i rodičovskú verejnosť venované špeciálnemu a inkluzívnemu vzdelávaniu a pomoci deťom so zdravotným znevýhodnením pri učení.

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

 

Zdroj fotografie: photos.de.tibo via Foter.com / CC BY-NC-ND