Čo priniesol týždeň 29. 1. 2018 – 4. 2. 2018

Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

Témy týždňa

Na inkluzívne vzdelávanie poputuje štvrť milióna eur • Študenti a rektori nie sú spokojní so sumou na rekonštrukciu internátov • Budúcnosť osemročných gymnázií je stále neistá • Podvodným vedeckým časopisom sa u nás darí • Špičkoví vedci končia na úrade práce

 

Výrok týždňa

„V každej triede sa už dnes nachádzajú deti, ktoré majú rôznorodé potreby a učitelia v mnohých školách nedostávajú dostatočnú podporu, aby s takouto rôznorodosťou dokázali pracovať. V prvom rade by sme teda mali opustiť predstavu o „bežnom“ žiakovi a vytvárať také podmienky, aby sa mohlo každé dieťa bez výnimky efektívne učiť a dosiahnuť svoje osobné maximum. A to bez ohľadu na jeho zdravie, sociálne postavenie, národnosť, pôvod alebo nadanie.“

Miroslava Hapalová
analytička MESA 10 v projekte To dá rozum
v rozhovore pre portál Eduworld | 1. 2. 2018

 

Výber z udalostí

• Organizátori dobročinného Plesu v opere na tlačovej konferencii oznámili sumu, ktorú sa podarilo vyzbierať na podporu vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením. Výťažok 18. ročníka plesu v hodnote 254 620 eur bol venovaný na podporu inkluzívneho vzdelávania. Výťažok prevzali Nadácia pre deti Slovenska a Koalícia pre deti Slovensko, ktoré z neho zafinancujú program na zlepšenie a rozšírenie možností vzdelávania detí so zdravotným znevýhodnením.

„Veľmi sa teším, že sa téma pomoci zdravotne znevýhodneným deťom takto otvára, pretože to, že je niekto iný, ešte neznamená, že si nezaslúži, aby dostal plné vzdelanie a aby sme ho museli vyčleňovať do osobitných priestorov,“ uviedla členka čestného plesového výboru a herečka Slovenského národného divadla Emília Vášáryová.

 

• Po otvorenom liste Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) vláda rozhodla o vyčlenení financií na rekonštrukciu internátov. Študenti upozornili na nesplnený sľub Roberta Fica ešte z roku 2015, kedy na rekonštrukciu prisľúbil vyčleniť 50 miliónov.

V stredu lídri koaličných strán rozhodli, že na tento účel pôjde 10 miliónov eur a ak sa bude ekonomike dariť, v druhom polroku ďalších 10 miliónov. Predseda ŠRVŠ Bálint Lovász toto rozhodnutie skritizoval s tým, že 10 miliónov je len slabou náplasťou na alarmujúci stav, v akom sa internáty nachádzajú. Koaliční lídri po spoločnom rokovaní zároveň avizovali, že napríklad pre takých slovenských poľnohospodárov sa v rozpočte nájdu dodatočné zdroje v objeme 30 mil. eur vo forme podpory prostredníctvom tzv. zelenej nafty.

Podporu ŠRVŠ vyjadrili aj rektori a riaditelia študentských domovov. „Naše stanovisko nie je proti vláde. Naopak, chceme poukázať na to, že veľmi potrebujeme túto pomoc a nádejame sa, že aj náš apel prispeje k tomu, aby minimálne tých 50 miliónov prišlo, pretože to bude na dobro veci,“ zdôraznil rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Pavol Sovák.

• Opoziční poslanci a poslankyne Miroslav Beblavý (SPOLU), Miroslav Sopko (OĽaNO), Veronika Remišová (OĽaNO) a Zuzana Zimenová (nez.) predniesli návrh na riešenie situácie osemročných gymnázií.

Rodičia, školy ani ministerstvo školstva podľa nich stále nevedia, koľko žiakov budú môcť tieto školy prijať v ďalšom školskom roku. Súčasný chaos by podľa nich dočasne vyriešilo posunutie zmeny kvót o rok, odborná diskusia o budúcnosti osemročných gymnázií a stanovenie jasných kritérií na ich fungovanie.

Ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) prednedávnom vyhlásila, že kvótu na prijímanie detí do týchto škôl zmení z 5 na 10 %. Parlament túto zmenu ešte neschválil. „Zmena legislatívy musí byť stihnutá do podávania prihlášok na osemročné gymnáziá, to znamená niekedy koncom apríla,“ spresnila hovorkyňa ministerstva školstva Ria Feik Achbergerová.

• Rezort školstva v reakcii na opozičných poslancov uviedol, že odložiť zmenu kvót nie je možné, lebo nie je splnená ani jedna právna podmienka na takýto odklad.

„Prechodné ustanovenia a zrušovacie ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť, nemožno novelizovať. To neplatí, ak v prechodných ustanoveniach ešte neuplynula lehota ustanovená na uplatnenie práva alebo splnenie povinnosti,“ skonštatovalo ministerstvo s tým, že odbory školstva okresných úradov mali o počte tried a žiakov rozhodnúť do 30. septembra 2017.

„Ak by prešlo ku prechodu kompetencií okresných úradov pod ministerstvo školstva, ministerstvo sa bude snažiť o optimalizáciu siete a nie o kvóty vyjadrené percentami,“ dodala hovorkyňa rezortu.

• O tom, že nie je vhodné, aby sa školy, ktoré vzdelávajú deti so špecifickými potrebami, rušili bez náhradného riešenia, je presvedčená komisárka pre osoby so zdravotným znevýhodnením Zuzana Stavrovská.

„Mnohé osemročné gymnáziá sú jediné svojho druhu na Slovensku a zameriavajú sa na vytváranie podmienok pre štúdium detí s intelektovým nadaním v spojení s vývinovými poruchami, ako je Aspergerov syndróm a vysokofunkčný autizmus,“ objasnila komisárka s tým, že podporuje inkluzívne vzdelávanie v bežných školách, ale triedy osemročných gymnázií by mali byť zatvárané postupne.

• Na to, že na Slovensku nie je veľa škôl, ktoré sú ochotné prijať dieťa s poruchou autistického spektra, vrátane Aspergerovho syndrómu, a rodičia tak bojujú o každé voľné miesto, poukázal prednedávnom denník SME.

Ťažkosti s prijatím dieťaťa do školy opísala aj bývalá redaktorka televízie JOJ Michaela Saleh Suríniová. Jej syn dnes navštevuje bežnú školu vo Vinosadoch, má svoju asistentku a kolektív i rodičia žiakov ho rešpektujú.  V zahraničí je vzdelávanie týchto detí v bežných triedach štandardom.

O tom, čím sa deti s Aspergerovým syndrómom líšia od ostatných, hovorila pre denník SME riaditeľka Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva v Leviciach Eva Gelányiová.

• Otázke, či sú výsledky žiakov osemročných gymnázií lepšie ako žiakov štvorročných gymnázií, sa venoval Denník N. O možnosti diferencovať vzdelávanie podľa dosiahnutých výsledkov žiakov na základe nemeckého vzoru písala učiteľka Mária Morávková.

• Výsledky testovania piatakov boli predmetom diskusie časopisu .týždeň. O tom, či sa dá testovaním žiakov merať kvalita škôl a aké sú možnosti a úskalia interpretácie výsledkov takýchto testov, sa s Vladimírom Burjanom rozprával Martin Mojžiš.

V rovnakom režime ako Testovanie 9 by podľa ministerky školstva Lubyovej mali fungovať aj maturitné skúšky. Ministerka si od zavedenia takejto zmeny sľubuje zvýšenie objektivity. Uviedla to v odpovedi na otázku poslanca Eugena Jurzycu (SaS), ktorý sa pýtal, či ministerka súhlasí s hlavnou školskou inšpektorkou, podľa ktorej by riešením problému nedovoleného vylepšovania výsledkov externej časti maturít mohla byť existencia nezávislých testovacích centier.

• O nízko hodnotených a na prvé počutie prestížne znejúcich vedeckých časopisoch písal Dušan Mikušovič z Denníka N. Poukázal pritom na ďalší z prípadov, kedy vysokoškolskí pedagógovia či doktorandi publikujú svoje články v pochybných časopisoch.

Doktorand Marcel Čas, ktorý pôsobil na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity, denníku porozprával o tom, že chybné zaradenie jedného z predátorských časopisov do databázy Scopus pedagógovia využívali, aby v ňom bez problémov publikovali texty, ktoré neprešli recenzným konaním. To je totiž rozhodujúce pre kvalitné časopisy.

• Na prípad špičkového vedca Róberta Bidulského, ktorý pred časom prijal ponuku vrátiť sa späť na Slovensko, no nakoniec skončil na úrade práce, upozornila podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS). Pre návrat z Talianska sa vedec rozhodol v rámci projektu, ktorý mu mal vytvoriť vhodné podmienky na výskum. Technická univerzita v Košiciach (TUKE) naň získala 700-tisíc eur.

Na univerzite mal Bidulský pôsobiť minimálne do roku 2021, zmluvu mu však nepredĺžili. Dekanka

Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie TUKE Iveta Vasková dôvod nevysvetlila. Vedec nepochodil u rektora univerzity, ani u ministerky školstva.

Podľa Nicholsonovej hrozí, že peniaze z eurofondov budeme musieť vrátiť. Poslankyňa vyzvala univerzitu, aby Bidulského opäť zamestnala, inak sa obráti na Európsku komisiu. Univerzita sa voči vyjadreniam ohradila, prezentované informácie označila za nepravdivé a za poškodzovanie dobrého mena školy zvažuje právne kroky.

 

Všimli sme si

• O novom výskume, ktorý skúmal motiváciu žiakov pri učení, rozprával pre portál Čierna labuť Martin Kuruc z Centra pedagogického výskumu UK. Podľa výskumu len malá časť žiakov má radosť z toho, že sa v škole rozvíjajú. K učeniu ich motivuje skôr strach pred zlou známkou či hanba z toho, že niečo nezvládnu.

• To, že aj telesná výchova nemusí byť stresujúca a motivovať k tomu, aby sa do športu zapojili viac aj menej odvážne deti, opisuje bývalý vojak a učiteľ Miroslav Kseňák.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

 

Prihláste sa na odoberanie newslettra: