Prihláste sa na odoberanie newslettra:
Témy týždňa
Študenti zorganizovali protikorupčné pochody v ďalších mestách 
Vláda navrhla zmeny v pravidlách financovania škôl Najnovšie výsledky Testovania 9 potvrdili vplyv chudoby
Výrok týždňa
„Denne vidím, ako mladí priam prahnú po pochvale, úcte, ako si neveria. Rešpekt má zázračné účinky, mladým sa ho však dostáva málo, lebo na nich nik nemá čas. Vnímam predsa, ako sa decká čudujú, ak im za splnenie našich zadaní poďakujem. Chápete, šokuje ich obyčajná vďaka. Pritom by mala byť samozrejmá.Povedzme, že chcem, aby dieťa doma povysávalo. Možno to urobí s frflaním, koľkí rodičia mu však poďakujú? O čo väčšie nadšenie by malo nabudúce, keby vedelo, že si to rodičia vážia? Dieťa má byť partnerom, nie sluhom a bremenom.“
Henrieta Holúbeková
autorka vzdelávacieho programu Životológia
v rozhovore pre Denník N | 6. 6. 2017
Výber z udalostí
Stredoškolskí študenti opäť zorganizovali protesty proti korupcii, ktoré sa minulý týždeň konali okrem Bratislavy aj v uliciach Košíc a Prahy. Na protestoch sa zišli tisíce ľudí. „Je to pre nás veľmi podstatné, keď vidíme, že v tom ako študenti nie sme sami, ale stoja za nami aj ďalší študenti, či pracujúci,“ reagoval na účasť jeden z organizátorov, študent David Straka.
Médiá priniesli videozáznamy a fotoreportáže z pochodov v Bratislave (napr. tu, tu a tu), Košíc (tu), aj zo zhromaždenia pred slovenským veľvyslanectvom v Prahe (tu). Ďalšie protesty sa uskutočnili včera v Žiline a Prešove.
O tom, kto sú mladí študenti organizujúci protesty a aká je ich motivácia, diskutovali v relácii .pod lampou.
Študentským protestom venovali pozornosť viacerí komentátori. Lukáš Krivošík si myslí, že druhý protikorupčný pochod bol organizovanejší, mal lepší spád a solídnu účasť. Fero Múčka skonštatoval, že aj keď minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) len tak ľahko neodstúpi, protesty nakoniec „nejaké ovocie prinesú.“ Marek Vagovič dodáva, že ak sa študentom podarí v petícii nazbierať 100-tisíc podpisov, parlament sa bude musieť ich požiadavkami zaoberať. Sociológ Martin Slosiarik v rozhovore pre denník SME zhodnotil, že význam pochodov sa môže ukázať až po dlhšom čase.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa k protestom proti korupcii na najvyšších miestach vyjadril, že nebude „križovať“ svojich ministrov len preto, že si to opozícia a časť médií želajú. „My sme mali na 1. mája 10-tisíc ľudí bez podpory médií, a to si nikto nevšimol. A tu si médiá urobia akciu a všetci sú z toho húú, že veľká akcia,“ konštatoval premiér s tým, že „mať predstavu, že to študenti sami zorganizovali, je dosť smiešne.“
Vláda schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o novele zákona, ktorá vo viacerých aspektoch mení pravidlá o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení. Ak bude návrh ministerstva školstva schválený v parlamente, zavedie:
príspevok na dopravu žiakov do školy z obcí, v ktorých nie je zriadená základná škola s vyučovaním v ich materinskom jazyku;
zohľadňovanie dĺžky praxe pedagogického zamestnanca pri výpočte mzdového normatívu;
príspevok na kurz pohybových aktivít v prírode pre žiakov osemročných gymnázií;
zriaďovanie školských klubov detí len pri základných školách;
prideľovanie prostriedkov pre asistentov učiteľa na školský rok namiesto kalendárneho roka.
Niektoré zmeny majú nadobudnúť účinnosť už od 1. septembra 2017, iné od začiatku roka 2018. Spresnenie poskytovania financií školám, ktoré zohľadňovaní roky praxe ich pedagogických zamestnancov, má nadobudnúť účinnosť až 1. januára 2019.
Aj o novele zákona o financovaní sa v relácii Rádia Expres zhováral Branislav Závodský s poslancom Branislavom Gröhlingom (SaS). Na diskusiu bol pozvaný aj minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS), ktorý podľa slov moderátora ponuku nevyužil a neposlal za seba ani zástupcu.
V uplynulom týždni boli zverejnené výsledky tohtoročného testovania deviatakov z vyučovacieho jazyka (slovenčiny, maďarčiny alebo ukrajinčiny) a z matematiky. Testovania sa 5. apríla zúčastnilo vyše 36-tisíc žiakov z 1437 základných škôl. Kompletné testy aj so správnymi odpoveďami sú dostupné tu.
Priemerná úspešnosť žiakov v teste z matematiky bola vyše 56 %, zo slovenčiny 61 %, maďarčiny 66 % a ukrajinčiny vyše 64 %. Najväčšie zastúpenie žiakov s úspešnosťou nad 90 % pri matematike aj slovenskom jazyku bolo v Košickom kraji, najmenšie v Trnavskom kraji. Podobne ako pri testovaní PISA, aj Testovanie 9 potvrdilo v priemere výrazne horšie výsledky žiakov z menej rozvinutých okresov oproti celoslovenskému priemeru.
Iný druh „testovania“ žiakov opisuje v rozhovore pre Denník N učiteľka základnej školy v Krupine Erika Bartošová, ktorej sa v triede ocitlo dieťa bez akejkoľvek znalosti vyučovacieho jazyka aj latinky. Keď pred vyše piatimi rokmi čínske dievčatko Ling-Ling prišlo, učiteľka si musela poradiť sama, aby novú žiačku naučila po slovensky a začlenila ju do triedneho kolektívu.
„V miestnom centre prevencie a poradenstva ani špeciálne pedagogičky nevedeli, na základe čoho majú toto dieťa integrovať. Nebolo ani možné urobiť testy inteligencie, pretože naše centrá poradenstva majú 99 percent testov verbálnych. Je úplne normálne, že takéto dieťa skončí v našom systéme ako individuálne integrované s diagnózou,“ hovorí Bartošová, podľa ktorej „ešte pretečie veľa vody, kým na toto budeme pripravení.“
O tom, že inklúzia nemusí byť ilúziou, napríklad aj pri začlenení žiačky s Downovým syndrómom do bežnej školy, rozpráva asistentka Máša Orogváni v rozhovore s poslankyňou Zuzanou Zimenovou (nez.).
V prípade Ely, ktorú jej „spádová“ škola odmietla prijať, Najvyšší súd v rozsudku z roku 2015 uviedol, že právo na inkluzívne vzdelávanie podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má vyššiu právnu silu ako školský zákon a všetky školské orgány sú viazané týmto dohovorom.
Ela sa dnes vzdeláva v inej bežnej škole. „…triedu neruší. Myslím si, že je skôr prínosom. Je to úžasná modelová situácia – deti sa učia nielen látku na jednotlivých predmetoch, ale aj sociálnemu cíteniu a prijímaniu inakosti. Takže si myslím, že pre deti je to veľká devíza, a nie naopak,“ hovorí Orogváni.
Slovenská komora učiteľov (SKU) predstavila návrh Etického kódexu učiteľa. Kódex vymedzuje normy správania sa pedagogických a odborných zamestnancov, ich vzťah k profesii, žiakom a ich zákonným zástupcom i k spoločnosti. Zástupcovia SKU sú pripravení diskutovať s ministerstvom školstva o finálnej podobe kódexu a jeho zapracovaní do zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Všimli sme si
Stredoškolák Marek Mach založil web mladiprotifasizmu.sk s podtitulom „Nedovoľme, aby Slovensko zhnedlo.“ Prostredníctvom neho sa snaží svojich rovesníkov informovať o hoaxoch šírených na sociálnych sieťach, o extrémizme a aj o tom, čo sa dialo v období Slovenského štátu. Viac o motiváciách, ktoré ho k založeniu webu viedli, povedal v rozhovore pre Rádio FM.
Cirkevná základná škola Narnia v Bratislave usporiada vo štvrtok 15. júna sériu aktivít spojených s písaním pod názvom „Deň husieho brka“. Počas nich majú deti aj dospelí písať rôznymi nástrojmi, na rôzne podklady a rôznym písmom. Škola chce touto formou podporiť slobodu v písaní, kvôli ktorej vznikla aj petícia adresovaná ministerstvu školstva. K aktivitám sa pripoja desiatky škôl, petíciu už podpísalo vyše 5-tisíc podporovateľov.
Do programu Erasmus, ktorý je považovaný za jeden najúspešnejších v Európskej únii, sa zapojilo už viac než 9 miliónov Európanov. V roku 2017 oslavuje 30. výročie pod hlavičkou Erasmus+, ktorá zastrešuje výmenné a vzdelávacie programy pre mladých ľudí aj učiteľov. Pozrite si infografiky o tom, čo sa v rámci programu počas jeho trvania podarilo.
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!
Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk