Čo priniesol týždeň 7. 5. 2018 – 13. 5. 2018

Stanovenie prognózy, kedy dôjde ku skutočnej reforme vzdelávania na Slovensku feat. Mňága a Žďorp

Stanovenie prognózy, kedy dôjde ku skutočnej reforme vzdelávania na Slovensku feat. Mňága a Žďorp

 

Témy týždňa

Pozvanie Nového školstva prijal predstaviteľ estónskeho ministerstva školstva • Čiastkové návrhy zmien v duálnom a vysokoškolskom vzdelávaní víria diskusiu • Vláda vyčlení 20 miliónov na obnovu internátov

 

Výrok týždňa

„Nosným pilierom národného programu je inklúzia, inšpirovaná fínskym modelom. Práve tento model je založený na premise, že najlepšia škola je najbližšia škola poskytujúca kvalitné vzdelávanie.“

Martina Lubyová
ministerka školstva
v odpovedi na parlamentnej hodine otázok | 10. 5. 2018

 

Výber z udalostí

• Diskusia o nevyhnutných zmenách v školstve na Slovensku prebieha dlhodobo, no aj kvôli zmätočným a protichodným vyjadreniam ministrov a ministeriek školstva a neustále odkladaným prísľubom a činom rezortu je to diskusia chaotická, s nejasnou víziou i stratégiou a hmlistým koncom.

Slovenské školstvo kvôli tomu nezaostáva iba za mýtizovaným fínskym vzorom, ale aj za mnohými ďalšími krajinami, v ktorých sa podujali uskutočniť zásadné zmeny. Jednou z takýchto krajín je Estónsko, v ktorom žiaci v medzinárodných meraniach opakovane dosahujú veľmi dobré výsledky a zároveň im vzdelávací systém zabezpečuje rovnosť šancí.

Sme veľmi radi, že pozvanie občianskeho združenia Nové školstvo prijal predstaviteľ estónskeho ministerstva školstva a výskumu Mart Laidmets. Zástupca štátnej tajomníčky rezortu počas svojej verejnej prednášky v rámci Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky objasní, ako možno celý školský systém zmeniť tak, aby boli „dobré školy za rohom“ a vďaka nim sa deťom, učiteľom i rodičom poskytovala kvalitná verejná služba.

Prednáška spojená s diskusiou sa uskutoční v pondelok 28. mája 2018 od 17:00 v hoteli Crowne Plaza. Zaregistrovať sa na ňu môžete prostredníctvom online formulára.

• Slovenská ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) potrebu reformy nevidí a naďalej sa neponáhľa so zverejnením opakovane sľubovaných plánov. Naďalej totiž čakáme na predstavenie Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Ten chcela ministerka predstaviť už koncom roka 2017, následne avizovala, že to bude v marci 2018. Na poslednom rokovaní školského výboru parlamentu ďalší odklad zdôvodňovala výjazdovým rokovaním vlády v Trebišove. Presunutý termín na uplynulý týždeň opäť nebol dodržaný a ďalší ministerstvo radšej nekonkretizovalo.

Reforma alebo rozvoj?

Reforma alebo rozvoj školstva? Takto to vysvetľuje ministerka Martina Lubyová…

Uverejnil používateľ Andrea Šprochová TV Markíza Piatok 11. máj 2018

 

• O čiastkových zmenách vo fungovaní škôl v uplynulom týždni rokoval parlament. Rozsiahla novela v oblasti odborného vzdelávania a prípravy má zrušiť krátenie normatívu na praktické vyučovanie v duálnom vzdelávaní a znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov. Novela má zaviesť aj inštitút tzv. podnikovej školy, pozíciu hlavného inštruktora a posilniť kompetencie ministerstva školstva na úkor samosprávnych krajov. Návrh postúpil do druhého čítania.

Na zmeny reagovali opoziční poslanci, zástupcovia zamestnávateľov i samotných škôl. Opozičný poslanec Branislav Gröhling (SaS) skonštatoval, že zmena zákona podľa požiadaviek praxe je dobrá, začala sa pripravovať už pred tromi rokmi, no prichádza neskoro. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) naopak zmeny v duálnom vzdelávaní víta. „Významný posun vidíme v zavedení priamych platieb a zjednodušení časti byrokracie,“ povedala pre Hospodárske noviny hovorkyňa AZZZ Miriam Špániková.

Podľa Klubu 500 je záväzok zapojiť do roku 2020 do duálneho vzdelávania 12-tisíc žiakov nereálny. Za problematické považuje  najmä „chaotické a roztrieštené riadenie a nedostatočnú motiváciu pre firmy na zapojenie sa do systému.“ Podľa výkonného riaditeľa klubu Tibora Gregora je práve nesystémové riadenie duálneho vzdelávania jedným z hlavných dôvodov jeho neúspechu. Paralelne budované administratívne štruktúry v siedmich organizáciách spôsobujú, že finančné prostriedky (…) sú vynakladané neefektívne a v konečnom dôsledku nie sú ani postačujúce, Gregor.

• Reportáž týždenníka Trend približuje, v akých počtoch sa do duálneho vzdelávania od jeho zavedenia zapájali stredoškolskí študenti. Po štyroch rokoch je v ňom 2 700 učňov, teda menej ako päť percent všetkýchštudentov stredných škôl

Riaditeľ Strednej odbornej školy vo Vrábľoch Ján Jamrich časť zmien v duálnom vzdelávaní víta, no zostáva skeptický. „Pomôže nám, že nám prestanú brať normatív, ale mnohí riaditelia aj tak nebudú ochotní otvoriť duál. Je s tým veľa práce, papierovačiek, treba chodiť za firmami, kde sa robí do šiestej – siedmej a to sa mnohým riaditeľom nechce,“ povedal Jamrich.

• O novinkách v duálnom vzdelávaní aj vysokom školstve v relácii TA3 V politike rozprávali aj poslanci a poslankyne NR SR Eva Smolíková (SNS), Veronika Remišová (OĽaNO), Ľubomír Petrák (Smer-SD) a Branislav Gröhling (SaS).

• Po stredajšom rokovaní vlády ministerka školstva Martina Lubyová skonštatovala, že počty tried a žiakov osemročných gymnázií by sa mali určovať v rámci celej republiky, a nie po jednotlivých krajoch. „Delenie po krajoch bolo umelé a nezohľadňovalo reálne pomery, teda to, kde bývajú rodičia, kde chodia do práce a kde je najväčší dopyt po gymnáziách,“ skonštatovala ministerka.

Ministerka tým vyjadrila podporu návrhu poslancov SNS, ktorí chcú dosiahnuť, aby výsledky škôl a žiakov aj predbežný záujem o štúdium určoval počty žiakov, ktoré osemročné gymnáziá budú môcť prijať do prvého ročníka.

To, či máme gymnázií na Slovensku veľa alebo málo, v blogu projektu To dá rozum rozoberá Peter Dráľ. Téme byrokratickej záťaže, ktorej stredné školy na Slovensku čelia, sa venuje Rastislav Mikuláš v komentári časopisu .týždeň. 

• Kým mnohí stredoškoláci kvalite slovenského vysokoškolského vzdelávania neveria a plánujú odísť študovať do zahraničia, vláda predstavuje opatrenia, ktoré tomu majú zabrániť.

Poslanci parlamentu do druhého čítania posunuli dva návrhy zmien (tutu) vo fungovaní vysokých škôl, ktoré majú napríklad predĺžiť bezodplatné štúdium o jeden rok pre študentov, ktorí absolvovali zahraničný pobyt alebo poberajú sociálne štipendiá, zrušiť povinnosť mať akademický titul pre uchádzačov o miesto profesora, či zrušiť súčasnú Akreditačnú komisiu a založiť Slovenskú akreditačnú agentúru ako verejnoprávnu inštitúciu.

Navrhované zmeny kritizoval opozičný poslanec Martin Poliačik (Progresívne Slovensko). „Vysokoškolský zákon zakonzervuje rozdiely, ktoré dnes vidíme vo vysokoškolskom prostredí. Budeme vidieť, že tam, kde sme sa mali odraziť od európskej alebo svetovej kvality, kde sme mali štandardy preberať zo zahraničných škôl, sa bude latka znižovať a v budúcnosti bude o to ťažšie zaviesť kvalitatívne štandardy,“ myslí si Poliačik.

• Na margo kvality slovenských vysokých škôl sa po rokovaní s rektormi vyjadril aj premiér Peter Pellegrini (Smer-SD). Podľa neho by mal štát najnekvalitnejšie a najmenej prosperujúce vysoké školy zrušiť. „Začali sme diskusiu o tom, či nezačať vážne hovoriť o zlúčení niektorých univerzít tak, aby sa z troch priemerných stala jedna špičková,“ povedal Pellegrini.

Podľa analytičky To dá rozum Renáty Hall by také opatrenie nič automaticky nevyriešilo. „Podstatné je, ako bude zrealizované, a to je práve kameň úrazu. Malo by sa to udiať na základe dôkladnej analýzy, z ktorej vyplynie, v akých prípadoch by malo zlučovanie zmysel a čo by mohlo priniesť, a akým spôsobom by sa malo zrealizovať,“ povedala Hall.

• Premiér Pellegrini vyjadril presvedčenie, že 20 miliónov eur vyčlenených vládou na rekonštrukciu internátov pomôže tomu, aby študenti neodchádzali na vysoké školy do zahraničia. Najväčšia časť financií pôjde na rekonštrukciu bratislavských internátov.

Ďalších 30 miliónov majú vysoké školy dostať v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Prísľub vyčleniť 50 miliónov dala vláda ešte v minulom volebnom období. Študentská rada vysokých škôl (ŠVRŠ) vo svojom otvorenom liste na margo toho poukázala, že po voľbách sa na sľub zabudlo. Dnes ŠRVŠ upozorňuje,  že ani 50 miliónov eur študentov nespasí a financie postačia len na odstránenie havarijných stavov.

 

Všimli sme si

• Ukázať svetu, že aj na Slovensku máme vynikajúcich a svojmu povolaniu oddaných učiteľov, a zároveň posilniť status profesie i sebavedomie pedagógov, má prvý ročník národného kola prestížnej svetovej súťaže Global Teacher Prize. Prihlásiť sa alebo nominovať pedagógov na cenu Učiteľ Slovenska je možné do 30. júna.

• Centrum Euroguidance, pôsobiace v rámci Slovenskej akademickej asociácie pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC), vyhlasuje 10. ročník súťaže Národná cena kariérového poradenstva. Súťaže sa môžu zúčastniť organizácie a fyzické osoby pôsobiace v tejto oblasti pre deti, mládež a dospelých, ale aj zamestnávatelia. Prihlášky môžu záujemcovia posielať do 30. júna. Viac informácií nájdete tu.

• Už deviaty rok poputuje Cena Nadácie Orange neziskovým organizáciám a ich predstaviteľom ako podpora a verejné uznanie za ich inšpiratívne verejnoprospešné aktivity, a to aj v oblasti vzdelávania. Nadácia Orange v tejto súvislosti vyzýva verejnosť, aby vyjadrila svoje sympatie jednej z nominovaných mimovládnych organizácií a udelila Cenu verejnosti cez online hlasovanie. Video vizitky nominovaných si môžete pozrieť tu.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk