Čo priniesol týždeň
7. 9. – 13. 9. 2015

Týždeň v školstve

 

Témy týždňa

Rozhoduje sa o osude niektorých vysokých škôl  Na Slovensku bude menej vysokoškolákov  Ministerstvo chystá zmeny v učebnicovej politike  V budúcnosti sa má plošne testovať aj športový talent detí  Roztrhlo sa vrece s návrhmi politikov v oblasti školstva

 

Výrok týždňa

„Mladšia dcéra mala na začiatku školského roka čosi ako on-line obchod. Do košíkov si vyberali, čo budú študovať a kedy to budú študovať. Či na jar, alebo na jeseň. A ja som bola z toho hotová. Išla som do školy a povedala som im, že chcem, aby sa moje deti naučili všetko a nielen to, čo si samy vyberú… Dali im takmer úplnú voľnosť, mohli si povyberať, čo chceli. I keď, boli tam určité obmedzenia. Nemohli si dať napríklad desať hodín umenia a len hodinu matematiky. Volá sa to samoriadiace autonómne učenie. Študent sa sám rozhodne, čo sa bude učiť, ako sa to bude učiť a kedy. Takto sa deti učia s radosťou. A musím za seba povedať, že nemám pocit, že by sa dobre nevzdelávali, alebo že by mali málo matematiky. Vývoj ide týmto smerom a určite sa o tom bude ešte veľa hovoriť.“

Anna Kyppö
lektorka slovenského jazyka na Univerzite v Jyväskylä
rozhovore pre denník Pravda | 9. 9. 2015

 

Výber z udalostí

 Nový akademický rok nemusí byť pre mnohých vysokoškolských študentov taký bezstarostný ako predošlé. Z bezmála 4900 študijných programov Akreditačná komisia (AK) označila takmer desatinu za nespôsobilé. Minister školstva Juraj Draxler na zistenia reagoval tým, že vysokoškolské prostredie treba bez milosti čistiť. Skepsu v tomto smere vyjadril Ivan Ostrovský z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorý upozornil na to, že aj po výsledkoch minulých akreditácií k veľkým zmenám nedošlo. Vysoké školy majú rok na nápravu nedostatkov.

Podľa predsedu AK Ľubora Fišeru je na našich vysokých školách nedostatočná najmä publikačná činnosť, výstupy doktorandov a vysoký je podiel externistov na niektorých pôsobiskách. Pozitívne je podľa neho zníženie počtu detašovaných pracovísk vysokých škôl zo 110 na 20.

Piatim z 22 vysokých škôl navyše hrozí odobratie titulu univerzita. Týka sa to Katolíckej univerzity v Ružomberku, Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

 Rektori dotknutých univerzít nepripúšťajú, že by o titul mohli prísť a deklarujú, že nedostatky odstránia. Plány škôl na nápravu glosoval Martin Krno v denníku Pravda. Erich Mistrík vo svojom blogu upozornil na to, že nedostatky sa odstránia len formálne a k zvýšeniu kvality vysokých škôl to nepovedie.

Pozrite si video komentár Pavla Brunovského k výsledkom práce Akreditačnej komisie, ktoré priniesol časopis .týždeň.

 Počas prázdnin boli v súvislosti s vysokými školami medializované viaceré kauzy. V prípade Katolíckej univerzity v Ružomberku sa týkali pochybného udeľovania akademických titulov a v prípade Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka neprimeraného odstupného bývalej kvestorke, za ktoré univerzite hrozila pokuta.

Minister školstva Juraj Draxler sa dostal do sporu s vedením Paneurópskej vysokej školy po tom, čo jej pozastavil akreditáciu na prijímanie nových študentov. Škola rozhodnutie napadla na súde, ktorý vydal uznesenie o jeho odklade, čím prijímanie študentov de facto znova umožnil. Po tom, ako však najavo, že sudkyňa, ktorá v spore rozhodovala, je v možnom konflikte záujmov, ministerstvo docielilo jej vylúčenie z rozhodovania.

 Podľa analýzy Vladimíra Bačišina z Paneurópskej vysokej školy by na Slovensku mohlo v priebehu najbližších desiatich rokov zaniknúť päť až desať verejných a súkromných vysokých škôl. Dôvodom je znižujúci sa počet mladých ľudí, ktorí by na nich mohli študovať. Podľa aktuálne.sk u nás v súčasnosti pôsobí až 41 vysokých škôl. Napriek tomu, že na nich študuje vyše 250-tisíc študentov, podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva je stále nižší ako v západných krajinách.

 V rebríčku univerzít, ktorý v lete publikovalo Center for World University Rankings, je zo Slovenska zastúpená len Univerzita Komenského v Bratislave na 685. mieste. Karlova univerzita v Prahe je na 270. priečke a v tisícke najlepších univerzít sú ďalšie štyri české vysoké školy. Každoročne sa na vysokoškolské štúdium do Čiech hlási 13-tisíc mladých ľudí zo Slovenska, z ktorých približne polovica uspeje. Napriek bezplatnému štúdiu z ich prítomnosti Česká republika profituje.

 Ministerstvo školstva považuje tohtoročnú distribúciu učebníc do škôl za bezproblémovú a chystá zmeny učebnicovej politiky, ktoré sa budú týkať nielen distribúcie, ale aj ich tvorby. Ministerstvo v súčasnosti učebnice nakupuje centrálne a školám môže poskytovať aj príspevok na zakúpenie schválených alebo odporúčaných učebníc. V aktuálnom školskom roku to školy využili napríklad pri učebniciach angličtiny.

Europoslanec Richard Sulík (SaS) podal podnet na Európsky úrad boja proti podvodom kvôli podozreniu z nehospodárneho využitia eurofondov na didaktické prostriedky k výučbe anglického jazyka. Kvôli podmienkam stanoveným Metodicko-pedagogickým centrom podľa neho verejným obstarávaním neprešli učebnice angličtiny od štyroch renomovaných vydavateľstiev.

Ministerstvo školstva už v tomto roku muselo zaplatiť pokutu 100-tisíc eur, ktorú mu udelil Úrad pre verejné obstarávanie za dodatok k zmluve na distribúciu didaktických pomôcok, ktorý podpísal bývalý minister Dušan Čaplovič (Smer-SD).

Podľa konateľky nakladateľstva Dr. Josef Raabe Slovensko Miry Schrimpelovej je Slovensko jedinou krajinou v Európe, v ktorej štát rozhoduje o tom, ktorá učebnica je najlepšia a následne ju pre všetky školy nakúpi. „Politickým argumentom pre centrálny nákup učebníc na Slovensku bol vždy nedostatok peňazí. Druhým dôvodom bolo to, že je nedostatok autorov, ktorí by učebnice písali. To je však po dvadsiatich rokoch smiešne,“ tvrdí Schrimpelová.

Podľa Vladimíra Crmomana zo Slovenskej komory učiteľov rodičia každoročne doplácajú desiatky eur na učebnice pre svoje deti, pričom školské sklady sú preplnené učebnicami, ktoré nikto nepoužíva. Komora preto navrhuje, aby sa peniaze určené na učebnice dali priamo školám, ktoré by si tak mohli nakúpiť to, čo potrebujú. Na to, aby vznikali kvalitnejšie učebnice, je zas potrebné otvoriť trh.

„Výhodou otvorenia trhu bude aj to, že ministerstvo už nebude musieť vynakladať žiadne prostriedky na distribúciu a skladovanie učebníc. Tým pádom budú môcť školy dostať ešte viac financií na priamy nákup od dodávateľov, ktorí prirodzene budú distribúciu učebníc pre školy zabezpečovať,“ uvádza Crmoman.

 Rezort školstva navrhuje celoplošné testovanie detí od šiestich rokov na identifikovanie športových talentov. Po jeho absolvovaní má dieťa získať certifikát s odporúčaním, na aký šport má predpoklady. Vyplýva to z Koncepcie práce so športovo talentovanou mládežou na roky 2015 – 2020, ktorú ministerstvo  predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.

Ako sa v koncepcii uvádza „za jednu z najdôležitejších úloh pre ministerstvo, v spolupráci s verejnými vysokými školami športového zamerania a Národným športovým centrom, považujeme celoštátne testovanie detí vo veku 6 – 7 rokov a identifikáciu ich športového talentu, ďalej kontrolné testovanie športového talentu vo veku 9 rokov dieťaťa a celoštátny zber údajov z testovania, ktorého výsledky budú verejne prístupné a zároveň môžu byť využité nielen pre výber športových talentov, ale aj pre výskumnú činnosť zdravotného stavu a kondície detskej populácie v SR.“

Podľa koncepcie sa má zmeniť aj vzdelávanie žiakov v športových triedach a zakladať sa má nový druh stredných športových škôl. Dnešné športové triedy v stredných školách sa už zriaďovať nemajú a 15-roční športovci majú byť zaradení do zväzov alebo novo vytvorených športových škôl.

 Politici a politické strany prichádzajú s rôznymi legislatívnymi návrhmi, ktoré sa týkajú detí a vzdelávania.

Poslanec Jozef Mikloško (KDH) navrhuje zaviesť bilingválnu formu vzdelávania nepočujúcich detí predškolského a školského veku. Na vyšších stupňoch majú mať nepočujúce osoby nárok na tlmočníka posunkovej reči, ktorého zafinancuje štát.

KDH navrhuje zakázať herne v blízkosti škôl a na septembrovú schôdzu parlamentu predložilo aj avizovanú novelu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorou chce zaviesť zvýhodnené pôžičky na bývanie aj dostupnejšie nájomné byty pre učiteľov.

Poslanec Martin Poliačik (SaS) navrhuje zmeniť podmienky individuálneho vzdelávania a umožniť ho aj na 2. stupni základných škôl. Novela navrhuje zrušiť povinnú pedagogickú kvalifikáciu domácich vzdelávateľov a kontrolu kvality zveriť kmeňovej škole namiesto školskej inšpekcie. Zároveň navrhuje predĺžiť interval preskúšania žiakov na raz ročne.

Poslanci Daniel Lipšic (NOVA) a Eva Horváthová (OĽaNO) chcú novelou školského zákona zaviesť povinnosť informovať zákonných zástupcov o neprítomnosti ich dieťaťa v jasliach, škole alebo školskom zariadení. Podrobnosti majú určiť školské poriadky.

Politici sa počas nadchádzajúcej predvolebnej kampane chystajú stretávať s ľuďmi. Ak ich naozaj stretnete, opýtajte sa, aké majú predstavy o budúcnosti vzdelávania a dajte nám o tom vedieť!

 

Všimli sme si

 O možnej budúcnosti sveta práce si môžete prečítať v rozsiahlom článku, ktorý uverejnil denník Sme.

 Nové písmo Comenia script, ktoré sa testuje aj v slovenských školách, sa pozdáva učiteľom aj žiakom, nie však grafológom.

 Nadácia pre deti Slovenska vyhlásila grantovú výzvu Športujem rád a spoločne. Cieľom je vytváranie bezpečného prostredia a prevencia úrazov detí. Na Slovensku sa deti najčastejšie zrania doma, na športovisku, ceste, v škole a škôlke.

 

Pripravujeme

 Okrem spracúvania Atlasu predstáv verejnosti o budúcnosti vzdelávania, ktorý predstavíme na jeseň, pripravujeme aj okrúhle stoly na rôzne vzdelávacie témy a analýzu predvolebných sľubov politických strán v oblasti školstva.

 

Človeče, zapoj sa!

 Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

 

Podporte pokračovanie našich aktivít!

 Tieto a ďalšie aktivity môžeme realizovať vďaka podpore Nadácie Orange, ktorá je aj v roku 2015 partnerom kampane Chceme vedieť viac. Ďakujeme i Nadácii Slovenskej sporiteľne, ktorá taktiež podporila časť našich aktivít týkajúcich sa prezentácie zistení z prieskumu.
Každý prejav podpory kampane si vážime. Na viaceré aktivity naďalej zháňame aj finančnú podporu. Naše číslo účtu je 3097263854/0200 VÚB, a. s. resp. IBAN v tvare SK9302000000003097263854. Kontaktujte nás na vsetci@chcemevedietviac.sk alebo na 0948 492 692. Podporte nás, ďakujeme!

 

 

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk