Prihláste sa na odoberanie newslettra:

 

Témy týždňa

V školstve bol rok 2017 nepríjemným rokom pravdy • Inštitút vzdelávacej politiky ako samostatný odbor skončil • Ministerka Lubyová si posilnila kompetencie

 

Výrok týždňa

„Udrieť na gong na Plese v opere je dôležitým spoločenským aktom a vždy túto úlohu dostali vzácne osobnosti. Až do samotného momentu vo mne vreli pocity vzrušenia a strachu, aby to dobre dopadlo a aby aj spoločnosť správne pochopila, prečo si pre túto úlohu vybrali práve mňa. Cením si, že sa mi dostalo takejto pocty. Inklúzia a integrácia na školách sa ma úzko týkala v detstve a o to viac vo mne táto téma vyvolala vnútornú potrebu zapojiť sa a pomôcť dobročinnému poslaniu (….) Pamätám si, ako som preplávala školskými podmienkami a viem, ako je to v dnešnej dobe. Preto si nesmierne vážim organizátorov Plesu v opere, že 18. ročník poukázal práve na tento spoločenský problém.“

Veronika Vadovičová
slovenská paralympijská reprezentantka
v príhovore na 18. Plese v opere | 13. 1. 2018

 

Výber z udalostí

Prajeme Vám úspešný rok 2018, ktorý začíname súhrnom udalostí zo školstva počas prvých dvoch týždňov nového roka.

• Prezident SR Andrej Kiska v minuloročnom príhovore k občanom povedal, že rok 2017 bude „rokom pravdy, či dokážeme o dobrých zámeroch hovoriť, alebo dokážeme s vecami pohnúť.“ V tejto súvislosti apeloval na rýchle naštartovanie potrebných zmien v školstve a práve uplynulý rok mal podľa neho ukázať, či sa začne ambiciózna reforma vzdelávania, „aby sme krok za krokom prispôsobili celé naše školstvo úplne novej dobe, ktorá sa začala a ktorú budú musieť naše deti zvládnuť.“

V tohtoročnom príhovore prezident skonštatoval, že v 25-ročnej histórii samostatného Slovenska sme nikdy nemali taký priestor a toľko prostriedkov, aby sme významne pohli s riešením najväčších problémov, no „väčšinou chýba politická odvaha, chýba úprimné úsilie a chýba aj to najdôležitejšie — výsledky. Rok 2017 bol preto podľa Kisku „skôr nepríjemným rokom pravdy.“

• Ministerka školstva Martina Lubyová v prvom tohtoročnom rozhovore pre médiá v televízii TA3 vyhlásila, že inklúziu pokladá za veľmi dôležitú tému, pretože „máme naozaj široké, široké skupiny žiakov a študentov, ktorí túto inklúziu potrebujú.“ Podľa ministerky však inklúzia nemôže a nebude fungovať bez toho, aby prebehla celková modernizácia školstva, čo podľa nej zahŕňa podporu kvality, zmenu učebných osnov a kladenie vyšších nárokov.

 • Analytici projektu To dá rozum  Katarína Vančíková, Miroslava Hapalová a Jozef Miškolci v ďalšom blogu o inkluzívnom vzdelávaní konštatujú, že jeho podstata „je v našich podmienkach časťou verejnosti zatracovaná ešte skôr, ako sme pristúpili k serióznej diskusii o možnostiach jej naplnenia. Odmietanie podľa nich súvisí najmä s tým, že v laickej i odbornej verejnosti často dochádza k zamieňaniu pojmov. Aký je rozdiel medzi oddeleným, integrovaným a inkluzívnym vzdelávaním, ukazuje obrázok z blogu:

https://dennikn.sk/blog/je-inkluzivne-vzdelavanie-len-modernejsim-vyrazom-pre-skolsku-integraciu/

 

• Ministerstvo školstva začalo nový rok s novou organizačnou štruktúrou a kompetenčnými zmenami. Tá okrem iných zmien priniesla  aj zlúčenie Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) s odborom celoživotného vzdelávania. Doterajší šéf analytického útvaru Matej Šiškovič na ministerstve skončil.

IVP od svojho vzniku v roku 2013 vypracovával analýzy, v ktorých napríklad odporúčal zvýšiť platy pedagógom, uvoľniť trh s učebnicami, či racionalizovať sieť škôl. Ministerstvo presun analytikov obhajovalo tým, že sa po ňom „zvýšia kompetencie v centrálnom aparáte.“

• Organizačné zmeny na ministerstve vyvolali kritiku z rôznych strán:

x riaditeľ útvaru Hodnota za peniaze na ministerstve financií Štefan Kišš napísal, že zrušenie IVP je veľký krok späť a zlá správa aj pre školskú reformu, resp. pre „tých, ktorí v ňu ešte verili“;

x predstavitelia Slovenskej komory učiteľov vyhlásili, že rozhodnutie ministerky vyvoláva pochybnosti o cieľoch nového vedenia rezortu školstva;

x Iniciatíva slovenských učiteľov skonštatovala, že ministerstvo pod rúškom optimalizácie ruší útvar, ktorý upozorňoval na zásadné problémy v rezorte;

x Študentská rada vysokých škôl poznamenala, že reforma nemá byť riadená aktuálnou politickou vôľou, ani ideológiou, ale má koncepčne vychádzať z odbornosti, ktorej garantom bol práve IVP.

• Ku kritike sa pridali aj spoluautori reformného dokumentu Učiace sa Slovensko. Podľa Milana Ftáčnika by mal byť analytický útvar ministerstva samostatnou jednotkou a to, čo urobila ministerka považuje za nezrozumiteľné a nepochopiteľné. „Tým, že bol útvar niekam začlenený, akoby sa znížil jeho význam,“ uviedol Ftáčnik s tým, že tento krok Lubyová nijako nevysvetlila.

Aj Vladimír Burjan vidí pôsobenie analytikov v novom odbore skepticky. „Ak si na ministerstve myslia, že teraz sa tie dva útvary len tak zlúčia a všetko pôjde ďalej ako po starom, mýlia sa. Ľudia nie sú vrecia zemiakov, ktoré možno presúvať hore dolu,“ myslí si Burjan. Ďalší zo spoluautorov dokumentu Ivan Juráš dodal, že „mať spojenú analytickú časť s realizačnou je tak trochu mačkopes.“

• Ministerka Lubyová na kritiku reagovalatvrdením, že jednou z prvých úloh po nástupe do funkcie  bol personálny audit. „Výsledkom toho je nová organizačná štruktúra, ktorej cieľom je premeniť ministerstvo na moderný a efektívny úrad poskytujúci dobrý servis pre občanov a naše partnerské inštitúcie,“ dodala ministerka. Nový odbor celoživotného vzdelávania a analýz vzdelávacej politiky má mať štatút výskumného pracoviska.

Nielen organizačné zmeny na ministerstve ministerka obhajovala aj v relácii Téma dňa televízie TA3.

• Krátko po informácii o zlúčení IVP médiá priniesli správy aj o ďalších zmenách na ministerstve. Na ministerstve sa zrušilo 237 miest na rôznych odboroch a následne vytvorilo 231 nových miest v odboroch, ktoré sa spojili alebo premenovali.

Po zmene organizačnej štruktúry sa upravili aj právomoci najvyšších predstaviteľov rezortu. Štátny tajomník Peter Krajňák (Most-Híd) stratil kompetencie v regionálnom školstve a štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová (Smer-SD) v oblasti vedy a techniky. V pôsobnosti Krajňáka má byť po novom výchova a vzdelávanie národnostných menšín a inkluzívne vzdelávanie. Nachtmannovej zostáva oblasť medzinárodnej spolupráce a európskych záležitostí.

• Na zmeny v rezorte zareagovali exministri aj opozícia:

x Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) skonštatovala, že rušenie analytických inštitútov na ministerstvách je nesystémovým krokom, ktorý bude mať negatívny vplyv na kvalitu rozhodnutí; 

x Poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.) si myslí, že ministerka si uzurpuje čoraz viac kompetencií, zatiaľ čo je jej rezort v rozklade;

x Poslanec Branislav Gröhling (SaS) vyhlásil, že SNS nemá o reformu školstva najmenší záujem a ministerka spravila ďalší krok k tomu, aby sa o žiadnych návrhoch ani nehovorilo.

x Fedor Blaščák z Progresívneho Slovenska považuje za „obzvlášť nepochopiteľné, že analytický tím s vysokou odbornou kvalifikáciou ruší práve ministerka, ktorá prišla z prostredia Slovenskej akadémie vied a mala by odborné riešenia podporovať.“

Nad tým, čo môže byť v pozadí organizačných zmien na ministerstve školstva, uvažovali komentátori viacerých médií (napr. tu, tu, tu, tu a tu).

• K reformnému dokumentu Učiace sa Slovensko sa po predstaviteľoch SNS kriticky vyjadril aj predstaviteľ najsilnejšej vládnej strany. Podľa štátneho tajomníka ministerstva práce Branislava Ondruša (Smer-SD) „zahnívajúci systém vzdelávania nepotrebuje ďalšie jalové analýzy a ešte jalovejšie stratégie.“ Podľa neho ich v rezorte, ktorý jeho strana spravovala celé predošlé volebné obdobie, „pričasto produkujú ľudia, ktorí školské alebo celoživotné vzdelávanie nevnímajú ako súčasť prípravy na kariéru,“ napísal Ondruš.

Predseda Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman pri porovnaní s minulými koncepciami a stratégiami vzdelávania hodnotí Učiace sa Slovensko ako jediný koncepčný krok pre regionálne školstvo, avšak bez vôle ministerstva a vlády osvojiť si ho a uviesť do praxe.

• Ministerstvo školstva vydalo v úvode roka k Učiacemu sa Slovensku vyhlásenie, v ktorom konštatuje, že najväčšou výzvou v novom roku bude príprava Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Realizácia programu má byť rozvrhnutá do piatich dvojročných akčných plánov, pričom prvý z nich má byť prijatý na obdobie 2018/2019.

V najbližšom období sa má zmeniť financovanie školstva, pripraviť nový zákon o kvalite vo vysokom školstve, založiť nezávislá akreditačná agentúra, riešiť problém osemročných gymnázií, podporiť duálne vzdelávanie i skvalitniť činnosť poradenských zariadení.

• Analytickú štúdiu o súčasných problémoch regionálneho školstva z pohľadu miest a obcí, uverejnilo Združenie miest a obcí Slovenska. Podľa jedného zo spoluautorov Zdenka Krajčíra štúdia prezentuje návrhy k sieti škôl a školských zariadení, ich financovaniu i vo vzťahu k zamestnancom v školstve.

 

Všimli sme si

• Centrum pre výskum etnicity a kultúry pripravujemedzinárodný seminár s názvom „A predsa sa učí!“ zameraný na inovatívne pedagogické metodiky vhodné na vyučovanie rôznorodých skupín žiakov. Seminár je určený najmä pre učiteľky a učiteľov základných a stredných škôl. Prihlásiť sa naň možno registračného formuláranajneskôr do 22. 1. 2018.

• Ostravská univerzita sa rozhodla propagovať svoje študijné odbory inak, než vysvetľovaním, aké profesie si vyžaduje trh práce. Na webe zverejnila sériu videí pod názvom Vyber si svou barvu – Studuj co tě baví, ktoré nabádajú stredoškolských študentov, aby sa riadili svojimi záujmami. Príklad videa k štúdiu pedagogiky si môžete pozrieť tu.

 

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Objednajte si doručenie výtlačku Atlasu predstáv o budúcnosti vzdelávania na Slovensku!

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

 

Prihláste sa na odoberanie newslettra: