Obsah vzdelávania

„Naďalej učíme v prírodovede kuvika vrabčieho, učiteľka musí deťom vysvetľovať jeho tráviacu sústavu. Neuveriteľné. Bral by som to, ak by sa to učili o sliepke. V piatom ročníku sa na hudobnej výchove učia, čo je to v hudbe agogika a terasová dynamika. Hrôza. V šiestom ročníku učíme cezmínu ostrolistú… Lenže žiaden „predmetár“ nechce nič zľaviť z obsahu jeho predmetu, naopak, všetko považuje za najdôležitejšie na svete a ešte chce pridať nové veci, ktoré sa objavujú…Učiteľ si vyberá z dvoch možností. Buď kašle na to, čo je v štátnom vzdelávacom programe a učí podľa svojho, alebo ho rešpektuje a potom je tak preťažený, že sa neurotizuje a neurotizuje aj žiakov.“

Miron Zelina

pedagóg a psychológ

„Na Novom Zélande používame tzv. otvorené kurikulum, postavené na troch princípoch – na partnerstve, participácii a pocite bezpečia, prijatia. Na deti nazeráme holisticky, komplexne a umožňujeme im ísť v učive aj do hĺbky, ponúkame im čas a priestor na to, aby sa mohli venovať tomu, čo ich baví, o čo majú záujem. Veľmi dôležitá je atmosféra v škole, pretože tam, kde sa všetci cítia dobre, tam sa všetkým oveľa viac darí – učiteľom aj žiakom. Preto sa snažíme nielen podporovať komunikáciu u detí, ale im dávať aj dostatok príležitostí na to, aby mohli vyjadriť svoj názor a aby sa cítili byť vypočuté.“

Marek Tesar

Pedagogická fakulta Univerzity v Aucklande

Čo hovoria výskumy

Základné vzdelanie by malo dieťaťu dať kvalitný štart do života. Vyše dve tretiny ľudí (68%) si myslia, že deti by na základnej škole mali získať všeobecný rozhľad a morálne základy. Z prieskumu vyplýva, že podľa väčšiny respondentov (69 %) sa základné školy nemajú špecializovať, ale majú poskytnúť kvalitný základ všetkým deťom. Veľmi dôležité je aj to, aby sa deti učili tímovo spolupracovať (71 %). [1]

Britskí výskumníci sformulovali 6 princípov, ktoré sú kľúčom k dobrým výsledkom žiakov: 1. hlboká znalosť vyučovanej látky zo strany učiteľa, 2. efektívne kladenie otázok žiakom a ich objektívne hodnotenie, 3. dobrá atmosféra v triede, 4. účelná organizácia práce v triede, 5. učiteľova sebareflexia, schopnosť kriticky zhodnotiť vlastnú prácu a ďalej sa vzdelávať, 6. profesionálny postoj učiteľa v komunikácii s rodičmi žiakov. [2]

Čo ponúkajú politické strany a hnutia v programoch

#SIEŤ mieni podporovať vzdelávanie orientované na žiaka, konkrétnym zmenám v obsahu vzdelávania sa však v programe nevenuje. V odbornom vzdelávaní hovorí o zvýšení dôrazu na praktickú prípravu žiakov na budúce povolanie, ale aj o primeranom dôraze na rozvoj kľúčových kompetencií, ktoré sú potrebné pre aktívny občiansky a spoločenský život. Strana chce otvoriť trh s učebnicami a učebnými materiálmi.

KDH presadzuje stanovenie minimálnych výchovno-vzdelávacích štandardov a vzdelávanie k finančnej gramotnosti. Hovorí tiež o slobode žiakov a rodičov pri výbere vzdelávacej cesty a slobode učiteľov pri voľbe metód vzdelávania. Hnutie chce otvoriť trh s učebnicami a metodickými materiálmi. Zjednodušiť a zrýchliť chce proces experimentálneho overovania nových učebných postupov.

MOST-HÍD plánuje rozvíjať čítanie s porozumením a prehodnotiť postavenie a metodiku telesnej výchovy a športových aktivít v školách. Je taktiež za uvoľnenie trhu s učebnicami, pričom právom na výber učebníc by mali disponovať nielen školy, ale priamo učitelia. Zasadzuje sa za vytvorenie takého prostredia, ktoré by podnecovalo a podporovalo autonómne konanie škôl a uvádza, že súčasná podoba štátnych vzdelávacích programov ich o túto možnosť v značnej miere oberá, najmä v prípade národnostného školstva.

OĽANO-NOVA požaduje viac autonómie pre školy pri tvorbe školských vzdelávacích programov a slobodný výber na trhu s učebnicami. Chce presadiť také zmeny v obsahu vzdelávania v základných školách, ktoré posilnia získavanie nových zručností prostredníctvom umeleckých a praktických aktivít. Rodičom a žiakom chce umožniť odmietnutie účasti na vyučovaní v prípade, že témou bude sexuálne správanie alebo eutanázia. Uvažuje tiež o zavedení povinného predmetu zdravotná výchova na základných a stredných školách s možnosťou jeho vyučovania už v materských školách. Podporovať chce i športovú prípravu v školách.

SaS chce slobodnejšie vzdelávanie, v ktorom budú reflektované rôzne vzdelávacie potreby žiakov a študentov. Navrhuje vyňať vyučovanie náboženstva zo zoznamu povinne voliteľných predmetov a v rámci odluky cirkvi od štátu chce dať školám možnosť slobodného výberu svetonázorového zamerania a možnosť organizovať náboženskú výchovu v spolupráci s príslušnou cirkvou. Strana tiež chce, aby školy samostatne rozhodovali o tom, z akých učebníc a materiálov budú učiť. Chce zaviesť automatické ukončovanie experimentálnych overovaní.

SMER-SD sa v rámci piatich priorít svojho stručného programu tejto téme nevenuje.

SMK-MKP podporuje rozumné znižovanie objemu povinného učiva a slobodu pri tvorbe školských vzdelávacích programov. Za dôležité považuje výchovu k samostatnému zmýšľaniu a zavedenie vyučovania hospodárskej a finančnej gramotnosti v každom type škôl. Cieľom hodín telesnej výchovy má byť predovšetkým to, aby si žiaci obľúbili pohybové aktivity a na dosiahnutie tohto cieľa je podľa strany potrebné zvyšovať objem štátnych zdrojov určených na šport a telesnú výchovu. Strana podporuje liberalizáciu trhu učebníc.

SNS sa chce zamerať na zvýšenie čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti, ako i ďalších sociálno-komunikačných zručností žiakov a študentov. Posilniť chce výchovu k vlastenectvu, zdravému životnému štýlu, úcte k ľudskému životu, ochrane životného prostredia, a to prostredníctvom telesnej, etickej, náboženskej a environmentálnej výchovy. Učebnicovej politike sa strana nevenuje.

Zhoda

Pomerne široká zhoda strán panuje v zámeroch otvoriť trh s učebnicami a učebnými materiálmi. Mnohohlasnosť tejto požiadavky smerujúcej k väčšej voľnosti v oblasti výberu učebníc priamo školami však nemusí znamenať spoločné volanie po väčšej liberalizácii vzdelávania. Môže ísť skôr o reakciu na roky trvajúci stav v tejto oblasti, keď centralizované rozhodovanie o učebniciach spravidla znamená, že ich školy nemajú k dispozícií včas, v dostatočnom počte, kvalite a variabilite.

Viaceré strany reagujú na zhoršujúce sa výsledky žiakov požiadavkou na posilnenie rozvíjania čitateľskej, finančnej či inej gramotnosti. U viacerých strán je citeľný i dôraz kladený na zručnosti.

Rozdiely

Žiaducim zmenám v obsahu vzdelávania sa strany venujú len čiastkovo, s dôrazom iba na vybrané predmety, každá na iné. Jednoznačný ťah na obsahovú reformu vzdelávania naprieč programami strán nebadať. Ústup tejto témy do úzadia možno sčasti pripísať únave, ktorá nastúpila po obsahovej reforme za éry ministra Jána Mikolaja počas prvej vlády Roberta Fica a po sporoch okolo podoby inovovaných štátnych vzdelávacích programov v tomto volebnom období.

Liberalizácia na trhu s učebnicami a učebnými pomôckami nie je témou pre SMER-SD ani SNS.

Zaujímavosti alebo čo ešte sme si všimli

MOST-HÍD uvádza, že najväčším nedostatkom škôl s vyučovacím jazykom maďarským je úroveň vyučovania slovenského jazyka. Preto chce, aby sa slovenčina v týchto školách vyučovala ako cudzí jazyk. Zmenu štátnych vzdelávacích programov a rámcových učebných plánov týkajúcich sa vyučovania materinského jazyka v školách národnostných menšín podporuje aj SMK-MKP. Naproti tomu SNS sa domnieva, že Slovenská republika kladie osobitný dôraz na kvalitnú výučbu a dobré osvojenie si štátneho jazyka. Strana uvádza, že chce žiakom a študentom národnostných menšín poskytnúť primeranú výchovu a vzdelávanie v ich materinskom jazyku, no treba klásť dôraz aj na výborné ovládanie slovenského jazyka. Z formulácií v jej programe však nie je zrejmé, či by sa dokázala so svojimi oponentmi zhodnúť na tom, že kľúčom k lepšej znalosti slovenčiny u detí, hovoriacich iným jazykom, je výučba slovenčiny ako cudzieho jazyka. Vzácnu zhodu menovaných troch strán však nachádzame v dôraze, aký kladú na telesnú výchovu a športové aktivity detí v školách.

MOST-HÍD by taktiež chcel, aby sa v tých obciach, kde väčšina miestnych Rómov používa dialekt rómskeho jazyka, zaviedla do výučby rómčina. Pri tomto návrhu však treba vziať do úvahy, že rozdiel medzi maďarčinou a jej dialektmi je často menší, než medzi štandardizovanou rómčinou a jej lokálnymi podobami a táto povinnosť by pre žiakov znamenala výučbu ďalšieho jazyka navyše.