Téma 1: Zmysel povinného vzdelávania

Téma 1: Aký je zmysel povinného vzdelávania?

Otvorenie diskusie: 9.9.2014 / Uzatvorenie diskusie: 23.9.2014 / Zhrnutie diskusie: 30.9.2014

Všeobecné povinné vzdelávanie vždy odráža aktuálnu podobu spoločnosti a zároveň plní určité „zadanie“ vo vzťahu k budúcnosti. Školy sa ním majú riadiť a svojich žiakov vychovávať a vzdelávať podľa vytýčených hodnôt a princípov.

Náš vzdelávací systém sa po roku 1989 neustále mení. Aj keď sú zmeny pomerne časté, málokedy ich sprevádza diskusia o tom, ako pomáhajú napĺňať základný účel a poslanie vzdelávania. Ani ten totiž nemáme jasne sformulovaný a konsenzuálne prijatý.

Na podobu vzdelávacieho procesu vplývajú rôzne očakávania ľudí, ktorí na vzdelávací systém kladú rôzne požiadavky.  Preto sa pýtame ľudí, berúc do úvahy pozorované trendy a očakávaný vývoj spoločnosti:

Čo by malo byť zmyslom a náplňou povinného vzdelávania v budúcnosti? Z akých hodnôt a princípov by malo vychádzať? K čomu by sme mali vychovávať a vzdelávať budúce generácie?

Nad týmito otázkami sa zamýšľal filozof a pedagóg Erich Mistrík, futurológ Ivan Klinec a ekonóm Martin Mlýnek.

Prečítajte si ich predstavy a prezentované argumenty a zapojte sa do diskusie!

erich mistrik

Erich Mistrík

 Erich Mistrík je profesor filozofie, pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Odborne sa profiluje v estetike, občianskej a multikultúrnej výchove. www.erichmistrik.sk

Slovenské školstvo potrebuje zásadnú premenu. Vízia rovnakého vzdelania pre všetkých, aby sa všetci mohli rovnako zapojiť do priemyselnej veľkovýroby, už stratila opodstatnenie. Školstvo sa musí diferencovať, uvoľniť z rúk štátu a plne rešpektovať individualitu dieťaťa. Riadenie školstva musí vychádzať z dôvery vzdelaným odborníkom v školstve.

Základným zmyslom povinného vzdelávania (približne od 6 po 15 rokov, presné ohraničenie sa môže meniť) by mala byť príprava samostatného, sebavedomého, aktívneho a zodpovedného človeka, ktorý si uvedomuje svoju hodnotu a svoje miesto v spoločnosti, je pripravený fungovať ako dospelý človek plne zodpovedný za svoje činy. Takýto absolvent by mal byť schopný sebareflexie, aby si uvedomoval svoju hodnotu, svoju individuálnu a kolektívnu identitu.

Základné vzdelávanie by malo človeka pripraviť na to, aby sa vo svojom ďalšom živote cieľavedome učil nové veci a aby vedel, prečo sa ich učí. Šancu na takéto vzdelávanie by mali mať všetky deti. Základné vzdelávanie by malo slabším pomáhať a všetkých viesť k spolupráci aj naprieč sociálnymi a kultúrnymi rozdielmi.

Až  na druhom mieste by sa mala škola snažiť, aby žiakom sprostredkovala doterajšiu skúsenosť ľudstva, teda obsah vzdelávania. Zmyslom základného vzdelávania nie je transfer obsahu. Ten by mal slúžiť len ako materiál, cez ktorý sa rozvíja to, čo spomínam vyššie.

V prvých 4-5 rokoch by sa vo vzdelávaní mal posilniť rozvoj skupinovej a regionálnej identity, reflexia zaradenia jednotlivca do spoločnosti; v neskoršom vzdelávaní by sa mal posilniť rozvoj uvedomelej individuálnej identity. V celom povinnom vzdelávaní by sa mala zoslabiť formálnosť jeho obsahu, metód aj organizácie. Maximálne by sa mala decentralizovať tvorba štruktúry, ciest i obsahu vzdelávania.

Prečo by to tak malo byť?

  1. Časové dôvody
    Dnešní prváci na základných školách skončia povinnú dochádzku v roku 2024 a zmaturujú v roku 2027. Netušíme, ako bude svet vtedy vyzerať, preto je menej dôležité hovoriť v škole „o svete“. Oveľa dôležitejšie je rozvíjať schopnosti detí pohybovať sa „vo svete“. Dôležité je pripraviť ich tak, aby zmeny v nich nevyvolávali pasivitu, ale aby sa v zmenách zorientovali a uvedomele riadili svoje životné osudy.
  2. Psychologické dôvody
    Súčasné psychologické poznanie hovorí, že človek sa vyvíja v určitých štádiách (Piaget, Erikson, a i.), že každý človek je iný (Gardner, a i.) a že človek sa celý život učí (evolučná psychológia). Naše poznanie človeka sa v budúcnosti prehĺbi, ale tieto princípy pravdepodobne zostanú. Preto je nevyhnutné pripravovať deti na neustálu premenu seba aj sveta podľa meniacich sa individuálnych a sociálnych potrieb. Deti nie je možné pripravovať podľa toho, čo dnes považujeme za dôležité, ani podľa toho, ako dnešný svet vnímajú.
  3. Pedagogické dôvody
    Ak sa má človek meniť podľa potrieb meniaceho sa života, musí sa meniť uvedomele. Učí sa celý život, ale efektívne je to len vtedy, ak si uvedomuje, kedy sa učí, ako sa učí a čo sa učí. „Učenie“ sa tu nerovná vzdelávaniu, vzdelávanie je „len“ jeho súčasťou. Už v povinnom vzdelávaní by malo dieťa získavať zručnosti pre komplexné učenie sa počas života. Pre deti je výhodnejšie, ak sa učia v skupine, ktorá je sociálne, kultúrne aj intelektuálne a emocionálne rôznorodá, preto je integrácia rôznych detí vhodnejšia ako separácia.
    Štát nikdy neobsiahne zvláštnosti jednotlivých škôl a regiónov, preto treba čo najviac uvoľniť tvorbu kurikula a pedagogických materiálov. Štát by mal predpísať len základné princípy kurikula (zvlášť pre 1. a pre 2. stupeň základných škôl) a tiež základné výkonové a vzdelávacie štandardy po absolvovaní každého z týchto stupňov. Všetko ostatné by mal nechať na školy – rozpis obsahu, rozpis predmetov, rozloženie do ročníkov, tvorbu a získavanie učebných materiálov a učebníc, spôsoby prestupu z inej školy, a pod.
  4. Občianske dôvody
    Žijeme v liberálnej demokracii. Nevieme, ako sa bude vyvíjať, ale možno predpokladať, že demokracia sa zachová v nejakej forme humánne orientovanej spoločnosti, lebo európska civilizácia je na princípoch demokracie založená; a stáročia sa vyvíjala ako humanisticky organizovaná spoločnosť. Preto treba deti pripraviť na svet, v ktorom sa vyjednáva, robia sa kompromisy, kde má indivíduum platný hlas, ale musí sa aj podriadiť kolektívu, kde je každý plne zodpovedný za svoje činy, kde je potrebné a vhodné uvedomele sa zúčastňovať na aktivite spoločenstva. Taká príprava detí zmenší riziko nástupu totalitných síl.
  5. Kultúrne dôvody
    Svet sa neustále mení, každý človek je tvorcom kultúry, preto nie je možné pripraviť dieťa na určitú podobu kultúry alebo na určitú podobu organizácie spoločnosti. Oveľa viac ako v minulosti sa v globálnom meradle stretávajú kultúry, žijeme v multikultúrnom svete. Preto treba deti pripraviť na nepredvídané situácie v organizácii spoločnosti, na stretávanie sa kultúr, aj na kultúrne konflikty.
  6. Technologické dôvody
    Technika a technológie sa vyvíjajú príliš rýchlo na to, aby sme mohli predpovedať ich budúcu podobu. Ani podobu internetu o pár rokov nemožno predpovedať. Deti musia byť pripravené na neočakávané premeny techniky a poznania sveta. Nestačí zoznámiť ich so súčasnou podobou techniky, hoci by bola aj najmodernejšia, ale treba rozvinúť ich technickú predstavivosť a zručnosti.
  7. Organizácia škôl
    Povinné vzdelávanie treba otvoriť svetu a neformálnemu vzdelávaniu, lebo len tak môže škola pripraviť deti na meniaci sa svet mimo nej. Žiaci nezačínajú žiť až po skončení povinného vzdelávania, ale ich plnohodnotný život sa odohráva z veľkej časti v škole. Škola je život sám, preto musia aj v škole cítiť, ako funguje svet.
    Musíme umožniť úplný vstup internetu a najnovších technológií do triedy. Musíme umožniť vstup rodičov, mimovládnych organizácií a lokálneho prostredia do školy. Musíme zoslabiť štátnu reguláciu obsahu, foriem aj organizácie vzdelávania, umožniť oveľa viac lokálnej, neštátnej, odbornej pedagogickej a rodičovskej regulácie. Musíme umožniť žiakom plnohodnotne spolurozhodovať o chode školy a o vzdelávaní. Deti z rôznych sociálnych, etnických, kultúrnych skupín musíme integrovať do spoločných kolektívov a špeciálne školy musíme obmedziť na absolútne nevyhnutné minimum. Musíme tiež naplno otvoriť možnosti diferencovaných foriem povinného vzdelávania (verejné, súkromné, obecné, cirkevné, školy založené občianskymi združeniami a mimovládnymi organizáciami, a pod.). S tým súvisí aj radikálne uvoľnenie možností pre mimoškolské vzdelávanie, v rodine aj v komunite. Školskú inšpekciu musíme buď úplne zrušiť, alebo ju orientovať len na sledovanie kvality absolventov škôl. Rovnako musíme orientovať aj testovanie žiakov – buď ho úplne ponechať na školách, alebo testovať len pri výstupe z jednotlivých stupňov škôl.
  8. Financovanie škôl
    Toto všetko ovplyvní financovanie škôl, ktoré by malo byť čo najviac decentralizované. Prostriedky by mali byť v čo najväčšej miere v rukách škôl a čo najmenej v rukách štátu, VÚC, obcí či iných zriaďovateľov. Štát by mal kontrolovať absolventov škôl, nie detaily práce škôl.

Povinné vzdelávanie by malo vychádzať z troch rovnocenných hodnôt:

a)     Úcta k jednotlivcovi a k ľudstvu. Dôvod: Tak sa rozvinula európska civilizácia a kultúra a súčasné poznanie ukazuje, že kombinácia snahy o zachovanie jednotlivca so snahou o zachovanie celého spoločenstva je efektívnou cestou pre vývoj homo sapiens.

b)    Úcta k právnemu systému. Dôvod: Bez rešpektovania práva, ako aj bez schopnosti zodpovedne posúdiť, kedy sa mám právu vzoprieť, by sa spoločnosť rozpadla.

c)     Úcta k životnému prostrediu. Dôvod: Zničené životné prostredie Zeme zničí aj človeka.

Čítať viac

ivan klinec

Ivan Klinec

 Ivan Klinec je ekonóm, prognostik a futurológ, pracuje na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied. Od roku 1997 sa podieľa na najväčšom futurologickom projekte sveta The Millennium Project.

Zmyslom povinného vzdelávania by dnes a aj v budúcnosti mala byť príprava človeka na život a zároveň výchova komplexnej osobnosti, ktorá by bola schopná realizovať svoj osobný potenciál v podmienkach spoločenstva, ktorého bude súčasťou. Človek by mal realizovať svoje danosti, a preto by základom vzdelávania mali byť myšlienky humanizmu, spolupráce a lásky k ostatným ľuďom.

Povinné vzdelávanie by malo človeka vzdelať v schopnosti realizovať sa v prostredí, v ktorom sa bude nachádzať. Toto prostredie však bude zásadne odlišné od toho, v ktorom žije dnes. To súvisí s prechodom od lokálneho života, keď človek žije v danom regióne, ku globálnemu, keď bude musieť reagovať na globálne zmeny. To sa bude musieť postupne naučiť.

Základom povinného vzdelávania by malo byť učenie sa tvorivej činnosti, rozvíjanie kreativity, komunikácia s inými, jazykové a technologické znalosti a umelecké a spirituálne videnie sveta. Človek sa bude musieť naučiť správať sa ako člen posádky na kozmickej lodi Zem, a zároveň prekonať predátorské a deštrukčné atavizmy, ktorých rozmach je v súčasnej dobe prejavom regresu a ohrozuje vývoj človeka aj civilizácie. Návrat k vyšším hodnotám a obnova etiky bude úlohou vzdelávania v bližšej i vzdialenejšej budúcnosti.

Človek vo vytvárajúcej sa globálnej civilizácii bude musieť narábať s väčším množstvom informácií. Bude sa musieť orientovať v prostredí, v ktorom žije, i v prostredí prebiehajúcich zmien. Bude musieť komunikovať s ľuďmi rôznych krajín, jazykov a kultúr a rôznych hodnotových orientácií, a zároveň sa bude musieť podieľať na spoluvytváraní toho, čo príde a poskytovať služby komunite, spoločnosti i civilizácii.

Práca v budúcnosti bude viac založená na vlastnej tvorivosti a bude chápaná ako služba, a nie povinnosť. Človek bude hľadať svoje miesto v spoločenstve tak, aby mohol žiť plnohodnotný život a venovať sa tomu, čo ho baví a kde môže spojiť svoje záujmy a koníčky s prácou. K tomu sa musí naučiť rozmýšľať, tvoriť, komunikovať, spolupracovať, spoluvytvárať, ale aj relaxovať a dať svojmu životu duchovný rozmer.

Človek ako jednotlivec i ľudstvo ako celok vstúpilo do obdobia civilizačných zmien, ktorých výsledkom by malo byť vytvorenie globálnej civilizácie fungujúcej na princípoch humanizmu, spravodlivosti a tolerancie. Takáto civilizácia bude schopná expandovať ďalej do vesmíru a človek sa za ňu nebude musieť hanbiť, ako je tomu dnes, keď vidíme celosvetovo prejavy krutosti, neľudskosti, netolerancie a primitivizmu. 

Súčasná civilizácia stojí na prahu prechodu od svojho entropického štádia, ktoré bolo orientované na zarábanie peňazí, k štádiu syntropickému. Syntropia je založená na spolupráci a spoluvytváraní, anticipatívnom videní spoločnosti a sveta a na základných etických princípoch, ktoré určujú princípy jednotlivca i spoločnosti, ekonomiky i civilizácie.

Tento prechod je určitým druhom evolučného skoku, kde kľúčovú úlohu hrá vedomá  implementácia etiky, resp. určitého etického kódexu do ekonomických a spoločenských systémov. Táto vedomá evolúcia je nepochybne spojená so vzdelaním, ktoré je človeku poskytnuté najmä v období detských rokov.

Vzdelávacie systémy súčasnosti kopírujú priemyselnú štruktúru, ktorá tu existovala posledných 200 rokov. Tieto systémy by sa mali posunúť od súčasnej „kasárenskej“ podoby, kde sú školy organizované ako armáda či väznica, kde sú žiaci vedení k poslušnosti, kde existuje školský dozor. Mali by smerovať ku škole hrou a k tomu, čo navrhol už Komenský vo svojej Všeobecnej porade o náprave veci ľudských. Toto dielo aj v súčasnej dobe predstavuje najucelenejšiu, najkomplexnejšiu a dodnes neprekonanú víziu spoločnosti vzdelania alebo spoločnosti múdrosti, aj keď je to vízia dnes nepoznaná a prakticky zabudnutá. Realizácia aspoň jej malej časti by napomohla zlepšeniu súčasného školstva viac ako desať školských reforiem, ktoré sa pravidelne opakujú, a to zväčša bez žiaduceho efektu.

Táto vízia má výrazne syntropický charakter, môže slúžiť k vytvoreniu ľudskejšej spoločnosti a ako základ už spomínanej vedomej evolúcie. Systémy povinného vzdelávania by sa mali meniť v súlade s meniacou sa spoločnosťou. Človek by mal nadobudnúť schopnosti tvoriť a rozmýšľať namiesto súčasného mentorovania a memorovania množstva informácií. Mal by sa naučiť informácie selektovať, využívať súčasné moderné technológie a komunikovať s ľuďmi rôznych kultúr a jazykov. Neznalosť jazykov a slabá technologická a informačná gramotnosť predstavujú už dnes významnú bariéru komunikácie a rozvíjaniu daností jednotlivých ľudí.

Zdieľanie hodnôt a ich spoluvytváranie budú rozhodujúcimi v procese prechodu k syntropickému štádiu ľudskej evolúcie. To je spojené s rozvojom duchovného rozmeru človeka, ktorý by sa mal naučiť, že existujú vyššie zákony prírody a Univerza. Ľuďmi vytvorené systémy, či už ekonomické, spoločenské alebo politické, musia tieto zákony rešpektovať. Učiteľ by sa mal zmeniť z dnešného „dozorcu“ na „gurua“, ktorý žiakom pomáha zorientovať sa v problematike, v informáciách a znalostiach a naučí ich myslieť a používať vlastný rozum tak, ako to požadoval Kant vo svojej stati Čo je osvietenstvo.

K tomu, aby človek vedel svoju myseľ používať a aby pomocou nej dokázal tvoriť a spoluvytvárať, je potrebné, aby ho to vzdelávacie systémy naučili. Povinné vzdelávanie bude mať teda významnú a rozhodujúcu úlohu v prebiehajúcom civilizačnom prechode. Človeku by malo poskytnúť, resp. by mu malo pomôcť vytvoriť si základný systém ľudských hodnôt, ktoré by umožnili jeho komplexný rozvoj a realizáciu potenciálov a daností. Malo by mu poskytnúť potrebné technologické, informačné a jazykové znalosti spolu s integrálnym až holistickým videním sveta a spoločnosti. Malo by mu umožniť rozvinúť si svoje duchovné základy, ktoré by mu umožnili vnímať seba i spoločnosť ako súčasť čohosi vyššieho a rešpektovať to ako základ dlhodobej stability a úspešného vývoja ľudskej civilizácie.

Čítať viac

martin mlynek

Martin Mlýnek

Martin Mlýnek je ekonóm, pracuje ako risk manažér v spoločnosti Allianz – Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť, a.s. a podniká prostredníctvom spoločnosti TradeMill s.r.o. K verejným témam sa vyjadruje aj na blogu.

Spoločnosť, v ktorej žijeme, sa vďaka ľudskému konaniu neustále mení. Jeho zmyslom je a malo by byť napredovanie, robenie vecí efektívnejšie, lacnejšie, ako aj objavovanie nových možností, ako využívať prírodné zdroje či ľudské poznatky. Žijeme v dynamickom prostredí, ktorého prirodzeným prejavom je trhová ekonomika, v ktorej sa rôzne zručnosti a schopnosti stávajú zastaranými a iné idú do popredia, aby boli časom taktiež nahradené. Z tohto dôvodu by vzdelávací proces už od základnej školy, o strednom či vyššom stupni ani nehovoriac, mal viesť predovšetkým k rozvinutiu nasledujúcich schopností:

Flexibilita – samostatné vyhľadávanie informácií, ich pochopenie a využitie v praxi, ako aj samostatné konanie. Nech už človek dosiahne akékoľvek vzdelanie, je nevyhnutné, aby sa naučil samostatne vyhľadávať, triediť a využívať informácie v miere potrebnej pre výkon svojho povolania. V prípade nutnosti by mal byť zároveň schopný zmeniť svoju profesiu, ak o dané zručnosti prestal byť záujem, čo je prirodzený výsledok trhových mechanizmov. Cieľom by malo byť vštepiť ľuďom túžbu po celoživotnom vzdelávaní, aby získali schopnosť čeliť zmenám, ktoré prídu.

Kreativita – schopnosť spojiť zdanlivo nesúvisiace informácie a na základe nich vytvoriť nový, často neočakávaný koncept či rozhodnutie a vedieť si ich obhájiť. Kreativita je prirodzená pre každého a vzdelávací proces by mal túto schopnosť posilňovať, nie potláčať. Rovnako by sa mal človek naučiť, ako svoje kreatívne úvahy pretaviť do prakticky využiteľného produktu či zručnosti, ktorá sa dá osvojiť aj inými ľuďmi. S tým úzko súvisí kritické zmýšľanie. Každý človek by mal byť schopný podrobiť svoje myšlienky a úvahy, ako aj myšlienky iných, opodstatnenej kritike a vedieť analyzovať logickú správnosť výrokov či argumentov.

Vzdelávací proces by mal vytvoriť „vzdelanostnú bázu“ – základy, na ktorých sa dá stavať už od základnej školy. Čo by malo byť ich obsahom, do akej miery, šírky a hĺbky, je už na odbornú diskusiu. Pod touto bázou si však nemožno predstavovať encyklopedické vedomosti. Jej súčasťou by mal byť práve rozvoj spomínaných schopností, vrátane schopnosti nájsť si vhodnú encyklopédiu, vedieť v nej vyhľadať informácie a následne si ich osvojiť. A ak riešenie nie je dostupné z už existujúcich zdrojov, vedieť ho kreatívne vynájsť.

V trhovej ekonomike prosperujú predovšetkým vedomostne pripravení a zruční ľudia, ktorí svoje schopnosti vedia predať. Ak už o ne nie je záujem, vedia sa flexibilne prispôsobiť novým podmienkam, zamestnať sa inde či začať podnikať.

Schopnosť učiť sa je pre človeka prirodzená, dieťa už od svojho narodenia okolitý svet aktívne spoznáva. Túto schopnosť človek nestráca ani neskôr, práve naopak, a preto by mal vzdelávací proces tento záujem spoznávať nové veci a osvojovať si nové vedomosti udržiavať neustále nenasýtený. To platí pre neformálne, rodinné vzdelávanie, aj pre formalizované vzdelávanie v škole. Do každého by mali vštepovať záujem o neustále štúdium. Škola by určite nemala študentov deprimovať, frustrovať a odcudziť ich od túžby po poznatkoch. Pri ukončení povinnej školskej dochádzky by mal mať každý študent vybudovanú vedomostnú bázu a zároveň rozvinuté schopnosti ďalej sa samostatne vzdelávať.

Je nesmierne dôležité, aby si každý osvojil schopnosti, ktoré mu zabezpečia prosperitu v našej, prípadne aj v inej, cudzokrajnej spoločnosti. Prosperita nevyhnutne neznamená bohatstvo. Každý by si však mal vedieť vďaka svojmu vzdelaniu či schopnostiam zabezpečiť takú úroveň príjmu, aby mal pocit uspokojenia. Či už ako zamestnanec, podnikateľ alebo živnostník.

Slovenské hospodárstvo patrí medzi trhové ekonomiky, čo znamená, že sa bude aj v budúcnosti dynamicky meniť. Časom bude väčší záujem o iné zručnosti, ako je tomu dnes, a o niektoré bude záujem klesať. Všeobecný trend vedie k tomu, že stále väčší objem produkcie a pridanej hodnoty sa presúva do sektora služieb a viaceré výrobné odvetvia či prvovýroba neustále strácajú svoj podiel na hrubom domácom produkte. Tento trend podporuje nahradzovanie manuálnej či inej práce za kapitál reprezentovaný novými technológiami, strojmi a zariadeniami. Tento proces povedie k tomu, že dopyt po jednoduchej manuálnej práci alebo práci, ktorá sa dá automatizovať, klesne, a naopak narastie dopyt po práci s kreatívnymi prvkami, ktorá nemá charakter rutiny. Týmto témam sa dlhodobo venuje napríklad profesorka Linda Darling-Hammond zo Stanfordskej univerzity, kde vedie Stanford Center for Opportunity Policy in Education.

Ekonomicky vzaté, ak človek dosiahne iba takú úroveň vedomostí a zručností, vďaka ktorej vie ponúkať iba rutinnú či nerutinnú manuálnu prácu, je takmer isté, že časom bude jeho práca nahradená technológiou. Ekonomická realita ukazuje, že schopnosti a zručnosti, ktoré sa dajú osvojiť najjednoduchšie, sú práve tie, ktoré sa dajú najľahšie automatizovať, digitalizovať alebo nahradiť inou technológiou. Skupina obyvateľov vykonávajúca jednoduchú manuálnu prácu je najohrozenejšou z hľadiska dlhodobého zabezpečenia uspokojivého príjmu a ekonomického blahobytu. A preto je nutné, aby si študenti osvojili veľkú flexibilitu a schopnosť adaptovať sa na nové podmienky.

Adaptácia môže mať viacero podôb. Na jednej strane to môže byť osvojenie si iných, nových zručností, o ktoré je ekonomický záujem. Rovnako to však môže znamenať prechod na samostatnú zárobkovú činnosť, napríklad poskytovanie drobných služieb vo svojej oblasti. Napokon to môže znamenať aj preorientovanie sa na úplne iné povolanie. Z tohto hľadiska sú najperspektívnejšie také, ktoré využívajú nerutinné interaktívne činnosti, teda napríklad informačné služby, poradenstvo, obchod, dohľad, marketing, organizovanie podujatí a mnohé iné. Medzi povolania, o ktoré dlhodobo narastá záujem, patria aj analytické činnosti v oblastiach  výskumu a vývoja, skúmania, zberu a vyhodnocovania informácií, dizajnu či návrhárstva. To sú však povolania, ktoré si vyžadujú vysokú úroveň vzdelania a prirodzenej inteligencie či kreativity.

Vzdelávací proces by nemal človeka pripraviť iba na konkrétne povolanie. Mal by rozvinúť jeho schopnosť adaptovať sa na meniace spoločenské a ekonomické podmienky, a to predovšetkým vlastnými silami. Ak sa niekto napríklad vyučí za stolára, nemôže očakávať, že toto povolanie bude vykonávať celý svoj život v nezmenenej podobe. Možno očakávať, že výrobné nástroje budú dokonalejšie a väčšinu stolárskej práce efektívnejšie vykoná výrobná linka. Preto je nutné, aby bol stolár schopný adaptovať sa – napríklad tak, že sa z neho stane operátor výrobnej linky. Prípadne môže využiť svoju kreativitu a stať sa návrhárom nábytku, ktorý bude novou technológiou vyrábať. Ak na to nemá dostatočné schopnosti, môže sa orientovať na obchod a stať sa predajcom nábytku. Jeho pôvodná báza vzdelania mu poskytne komparatívnu výhodu, keďže bude vedieť lepšie posúdiť kvalitu toho, čo predáva.

Jednou zo zručností, ktorú by si mal osvojiť každý človek je flexibilita. Už dnes je rýchlosť, s akou ľudia menia povolania, výrazná. Každý by mal dopredu počítať s tým, že bude musieť zmeniť svoju profesiu bez ohľadu na to, aký typ a stupeň vzdelania dosiahol. Vzdelávací proces by mal takéto zmýšľanie študentom vštepovať a už počas štúdia by si mal každý uvedomiť, akými rôznymi cestami si môže svoje schopnosti rozvíjať.

S týmto úzko súvisí kreativita, ktorú striktne formalizovaný vzdelávací proces potláča snáď najviac. Aby si ju každý rozvinul už počas vzdelávania, mal by mať možnosť zapojiť sa aj do prijímania rozhodnutí. Minimálna vzdelanostná báza by mala obsahovať len nevyhnutné vedomosti, ktoré by si mal každý osvojiť. No už na základnej škole by mal byť študent vystavený problému voľby a mal by sa vedieť rozhodnúť. Mal by mať možnosť zvoliť si dodatočné predmety v rámci svojej prípravy na strednú školu, napríklad v posledných dvoch či troch ročníkoch. Študent si neosvojí schopnosť rozhodovať sa, kreatívne uvažovať a byť flexibilný, ak mu na to jeho vzdelávacia inštitúcia nevytvára podmienky.

Kľúčová otázka znie: Dá sa už dnes povedať, aké schopnosti, zručnosti či vedomosti budú vedieť zabezpečiť prosperitu čo najväčšieho počtu ľudí o 25 či viac rokov? Ako bude vyzerať spoločnosť a ekonomika v roku 2040? Ak nedôjde k nejakej nepredvídateľnej situácii, ktorá by výrazne zmenila charakter našej krajiny a hospodárstva (prírodná katastrofa, vojna, prevrat), je zrejmé, že základné ekonomické procesy povedú k postupnej náhrade manuálnej a rutinnej práce technológiami. Väčšina ľudí si bude musieť hľadať uplatnenie v nerutinných interaktívnych či analytických povolaniach.

Technológie ako 3D tlač, ktoré sú dnes ešte v plienkach, o niekoľko rokov či desaťročí môžu kompletne transformovať také odvetvia, akým je napríklad stavebníctvo. Už dnes existujú experimentálne roboty, 3D tlačiarne, ktoré dokážu zo surovín a prefabrikátov postaviť kompletný dom aj s elektroinštaláciou či inými rozvodmi. Internet, cloud či iné technológie zas povedú k tomu, že sa výrazne zvýši celosvetová mobilita práce. Globalizácia je totiž proces, ktorý dokážu zvrátiť iba armády. Ani dnes už nie je pre firmu problém v priebehu zopár mesiacov presunúť celé oddelenia z jednej krajiny do druhej. Je preto vysoko pravdepodobné, že v budúcnosti už nebude dôvod rozprávať o domácom a zahraničnom trhu práce, jednoducho bude existovať jednotný, takmer celosvetový pracovný trh, ktorý budú deliť iba politické bariéry. To isté bude platiť aj pre podnikanie, finančné služby a pohyb kapitálu.

Pre jednotlivca bude nevyhnutné, aby si osvojil aspoň jeden cudzí, celosvetovo používaný jazyk. Vzdelávací proces sa stane iba úvodnou fázou, ktorá človeka pripraví na aktuálnu situáciu, no zároveň mu bude musieť rozvinúť zručnosti, aby sa mohol adaptovať na neustále sa meniace prostredie.

Čítať viac

Uzavretie prvej diskusnej témy

Položené otázky:

Čo by malo byť zmyslom a náplňou povinného vzdelávania v budúcnosti?

Z akých hodnôt a princípov by malo vychádzať?

K čomu by sme mali vychovávať a vzdelávať budúce generácie?

Hlavné tézy:

  • Účel vzdelávania doposiaľ nebol jasne vymedzený a konsenzuálne prijatý. Diskusie o školstve túto základnú otázku zväčša opomínajú a dostatočne do nej nezapájajú laickú verejnosť.
  • Hĺbková reforma vzdelávania na Slovensku doposiaľ neprebehla, aj keď zmeny v školstve prebiehajú neustále a zväčša nepremyslene a nekoordinovane. Pokusy o koncepčnejšie uchopenie zmyslu vzdelávania sa dostatočne nepretavili do vzdelávacej praxe.
  • K zásadnej zmene nedôjde, kým sa vzdelávanie nestane skutočnou spoločenskou prioritou, a nielen politicky deklarovanou tézou. Spoločenský tlak nebude dostatočný, kým učitelia a rodičia neidentifikujú spoločné potreby a záujmy pri vzdelávaní detí. Cestou k skvalitnenou vzdelávania nie je znižovanie nárokov, ale zosúladenie požiadaviek rôznych aktérov.
  • Diskusia o zmysle vzdelávania neznamená iba hľadanie odpovedí na otázku „čo učiť?“, ale zároveň „načo to učiť?“ Obsah vzdelávania musí byť daný jeho účelom. Len tak možno posúdiť, aký obsah daný účel napĺňa viac, menej či vôbec.
  • Vzdelávanie nemožno zužovať len na povinnú školskú dochádzku, pretože sa netýka len školstva a neprebieha len v školách.
  • V školách sa realizuje mnoho kvalitných vecí, tie však nie sú dostatočne mapované, vyhodnocované a v prípade úspešnosti ďalej podporované a rozširované. Chýba systém podpory inovácií.
  • Existujú viaceré úspešné modely vzdelávania, ktorými sa možno inšpirovať bez toho, aby sa museli bezo zvyšku preberať. Netreba nevyhnutne vymýšľať niečo nové, ale premyslene stavať na tom, čo sa osvedčilo.
  • Navýšenie rozpočtu je nevyhnutnou, no nedostatočnou podmienkou na zlepšenie kvality vzdelávania. Finančné navýšenie bez kvalitatívnej zmeny len upevní nedostatky vzdelávacieho systému.
  • Štát má vytvárať podmienky na posilňovanie spolupráce medzi učiteľmi, rodičmi a žiakmi a rôznymi lokálnymi aktérmi.
  • Štát má uľahčovať, a nie sťažovať situáciu rodičom, ktorí sa aktívne podieľajú na výchove a vzdelávaní svojich detí a učiteľom, ktorí sú ochotní urobiť viac než len odučiť svoj predmet.
  • Zmena nenastane, ak na ňu jej vykonávatelia nebudú odborne pripravení. Akýkoľvek reformný pokus musí poskytnúť dostatočný čas na prípravu všetkých, ktorých sa bude týkať. Ozajstná kvalitatívna zmena sa nedá nanútiť zhora, treba ju napĺňať zdola.
  • Rozvíjať treba zručnosti namiesto memorovania encyklopedických vedomostí. Poznatky majú svoje miesto vo vzdelávaní, nie sú však cieľom, ale len prostriedkom.
  • I keď nemôžeme úplne predvídať vzdelávacie potreby na nasledujúce desaťročia, môžeme vymedziť také kompetencie, ktorých rozvíjanie môže učiaceho sa pripraviť na život v dynamicky sa meniacom prostredí. Základné požiadavky na zmysluplné vzdelávanie v budúcnosti:
    • podporovať flexibilitu, samostatnosť, kreativitu a podnikavosť
    • rozvíjať logické a kritické myslenie
    • viesť k porozumeniu a osvojeniu si konkrétnych morálnych hodnôt
    • podporovať sebareflexiu, uvedomenie si vlastnej identity, potrieb a zodpovednosti za vlastné konanie
    • rozvíjať komunikačné zručnosti, vrátane komunikovania v cudzom jazyku a prezentačných zručností
    • naučiť sa narábať s informáciami
    • podporovať spoluprácu s inými ľuďmi pri riešení problémov, rozvíjať občianske kompetencie
    • podporovať túžbu po ďalšom vzdelávaní, vzdelávaní sa popri práci a zmysluplnom uplatnení sa v živote
  • Takéto požiadavky sú v súčasnosti v úzadí a vnímajú sa iba ako doplnok k rozširovaniu vedomostí. Avšak žiadna z týchto požiadaviek sa neviaže na konkrétnu vedomosť, všetky sa týkajú zručností alebo hodnôt, ktoré majú podporiť rozvíjanie individuálneho potenciálu a naplnenie individuálnych potrieb.
  • Vzdelávanie nemožno odizolovať od výchovy, a preto nemožno oddeľovať pôsobenie učiteľov, rodičov a rovesníkov. Úspešné vzdelávacie pôsobenie týchto aktérov prepája.
  • Učiaci a učiaci sa sú v asymetrickej pozícii, čo ale neznamená, že súčasné postavenie učiteľa a žiaka netreba zmeniť. Nemožno ho však predefinovať jednostranne – podrývaním autority učiteľa či naopak zvyšovaním represie voči žiakom.
  • Vzdelávanie je potrebné individualizovať na strane žiaka, učiteľa aj školy. Nemá zmysel hodnotiť iba výsledok učenia, hodnotiť treba aj progres. Vzdelávacie štandardy majú svoje opodstatnenie, pretože umožňujú porovnávať a vyhodnocovať rôzne spôsoby a prístupy k vzdelávaniu a zároveň posun u každého dieťaťa, učiteľa aj školy.
  • Vzdelávanie nemožno zužovať len na prípravu na konkrétne povolanie, ale chápať ako pripravenosť využiť nadobudnuté kompetencie pri rôznych formách uplatnenia sa. Vzdelávanie má otvárať možnosti.

Erich Mistrík

V diskusii sa objavilo viacero podnetov, jeden z nich však považujem za zásadný: Diskutujúci volajú po vymedzení účelu vzdelávania, po hľadaní zmyslu vzdelávania, pýtajú sa, „načo“ sa učiť. Na prvý pohľad je to snaha o definovanie cieľového stavu vzdelávania – kam chceme deti viesť.

Za cieľovým stavom sa však skrývajú hodnoty vzdelania. V našej spoločnosti nemáme jasne definované, z akých hodnôt vychádza (aj mimoškolské) vzdelávanie, ani k akým hodnotám má smerovať. Ak sa u nás vzdelanie znevažuje, tak to znamená, že vzdelanie považujeme za niečo, čo našim životom neprináša nič zásadné. – Nie je pre nás hodnotou. A preto mu nechceme venovať prostriedky, preto nevenujeme čas a priestor riadnemu premýšľaniu o vzdelávaní, preto viac oceňujeme (finančne i spoločensky) ľudí, ktorí vedia zarobiť peniaze, alebo ľudí, ktorí vytvoria niečo materiálne hmatateľné.

Preto sa aj všetky pokusy o zlepšenie stavu školstva zameriavajú len na inštrumentálne zmeny. Riadiace orgány, verejnosť aj pedagogickí pracovníci uvažujú, čo a ako zlepšiť, alebo aké zručnosti u detí rozvíjať, ale nezamýšľajú sa nad tým, čo vzdelanie spoločnosti prináša. Nevyslovujeme naplno, že zanedbanie vzdelanosti (treba doplniť – spolu so zanedbávaním kultúry) bude mať za následok hodnotový rozklad spoločnosti.

Žiadna inštrumentálna zmena vzdelávania tak nie je zasadená do koncepčného uvažovania. Vládne programy pre školstvo neobsahujú zmienky o tom, prečo sa potrebujeme vzdelávať, ale tiež sa orientujú na krátkodobé účelové stratégie. V diskusii jasne zaznelo, že sme si nedefinovali základnú hodnotu vzdelávania – prečo je potrebné, aby sa deti vzdelávali? – a preto zlyhávajú aj doterajšie pokusy o reformovanie nášho školstva.

Ivan Klinec

Základné vzdelanie je nevyhnutné k tomu, aby sa človek v dospelosti vedel o seba postarať.  Nedostatočné vzdelanie je zdrojom problémov človeka v neskoršom veku. Počas diskusie k prvej téme o povinnom vzdelávaní americký vizionár a podnikateľ Peter Diamandis vypísal cenu Global Learning X Prize, ktorá má slúžiť k vyvinutiu open source vzdelávacieho softvéru, ktorý by umožnil deťom na celom svete, ktoré dnes nemajú prístup k základnému vzdelaniu, aby ho mohli získať. Cieľom je umožniť deťom v rozvojových krajinách naučiť sa základom čítania, písania a aritmetiky a umožniť im ovládnuť proces vlastného vzdelávania, a tým aj svoju budúcnosť. Táto iniciatíva je súčasťou aktivít, ktoré majú viesť k zabezpečenia blahobytu pre každého človeka na Zemi. Nepochybne svedčí o význame základného vzdelania pre zabezpečenie ekonomickej samostatnosti.

Upadajúci systém školstva na Slovensku môže a nepochybne bude viesť k problémom jednotlivých občanov pri zabezpečení svojich životov v budúcnosti a takisto k ekonomickým a spoločenským problémom spojených s nedostatočnou vzdelanosťou. Aj preto by sa zabezpečenie základného vzdelania pre každého občana a následne aj potrebnej a primeranej vzdelanosti mali stať prioritami pre vládne politiky, ktoré budú pozitívne ovplyvňovať prosperitu spoločnosti na Slovensku.