Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania

Žiadne komentáre na Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania

Sú naši študenti v škole šťastní? Spomedzi 64 krajín sú slovenskí žiaci spolu s českými a juhokórejskými na úplnom chvoste, teda medzi najmenej spokojnými.

(Text je analýzou šiestich odborníkov z oblasti školstva.)

Programové vyhlásenie vlády pre oblasť regionálneho školstva prináša niekoľko čiastkových vylepšení súčasného systému vzdelávania, vrátane navýšenia finančných investícií.

Vláda však očividne nemá ambíciu systémovo zmeniť vzdelávanie tak, aby bolo schopné podporiť talent a reagovať na potreby každého dieťaťa.

Naviac, vágnosť viacerých naformulovaných záväzkov a nedostatočne špecifikované ciele neumožnia ich odpočet a zhodnotenie.

Viac financií do školstva

V prvom rade je nutné oceniť, že vláda sa v programovom vyhlásení zaväzuje zvýšiť investície do rezortu školstva, ktoré je v pomere k ostatným rezortom a hrubému domácemu produktu dlhodobo podfinancované i v porovnaní s inými krajinami Európskej únie.

Navýšenie financií do školstva umožní i navýšenie platov učiteľov, ktoré je nutné z hľadiska zvyšovania atraktivity učiteľského povolania, a teda i prilákania kvalitných uchádzačov do pedagogických študijných odborov a učiteľskej profesie ako takej.

Iniciatíva slovenských učiteľov však upozorňuje, že navrhované navyšovanie platov je iba symbolické a neodráža ani minimálne požiadavky učiteľov (namiesto požadovaných 140 eur, by mali byť učiteľské platy v nasledujúcom roku zvýšené v priemere len o 45 eur).

Kvalitné vzdelávanie pre všetkých

Taktiež je vhodné oceniť, že do programového vyhlásenia sa konečne dostal záväzok rozvíjania „inkluzívneho vzdelávania vo všetkých školách ako efektívneho nástroja na odstraňovanie sociálneho vylúčenia“.

Toto opatrenie je podporené cieľom skvalitniť diagnostiku a navýšiť počet odborných zamestnancov v školách ako napríklad asistentov učiteľa, sociálnych pedagógov, školských psychológov a špeciálnych pedagógov.

K úspešnejšiemu začleňovaniu detí z vylúčených rómskych lokalít do bežných základných škôl môže výrazne prispieť i podpora predprimárneho vzdelávania, pokiaľ sa budú všetky deti vzdelávať v materských školách už od troch rokov života.

Rómske deti ostávajú v špeciálnych školách

Programové vyhlásenie vlády SR však odignorovalo vyšetrovanie Európskej komisie a hrozbu žaloby Slovenska na Európskom súdnom dvore z dôvodu podozrenia z porušovania Smernice o rasovej rovnosti pre segregáciu (alebo zámerné oddeľovanie) rómskych žiakov od ostatných žiakov v školách.

Mnoho odborníkov a odborníčok v oblasti vzdelávania dlhodobo poukazuje na fenomén nadmerného a neoprávneného zaraďovania rómskych detí do špeciálnych škôl (bývalých osobitných škôl) alebo špeciálnych tried v bežných školách namiesto toho, aby sa vzdelávali so všetkými ostatnými deťmi v hlavnom vzdelávacom prúde.

Zatiaľ čo vzdelávací systém na Slovensku vyčleňuje až 6,4 % všetkých žiakov do špeciálneho alebo oddeleného prúdu vzdelávania, priemer Európskej únie je iba 2,2 % detí vzdelávaných v špeciálnom školstve.

Zo všetkých detí v systéme špeciálneho školstva na Slovensku pritom tvoria rómski žiaci 60 až 80 %, čo sa nedá vysvetliť iným spôsobom ako systémovou charakteristikou, na ktorej sa podieľa množstvo faktorov a ktorej odstránenie leží na pleciach vlády.

V programovom vyhlásení sa žiaľ nadmerné smerovanie rómskych detí do špeciálneho vzdelávania redukuje na problematiku diagnostiky, čo je síce jednou z príčin tohto stavu, zďaleka však nie jedinou.

Vláda teda opäť vysiela jasný signál, že odstránenie segregácie rómskych detí a ich nadmerného oddeľovania do špeciálneho školstva nepovažuje za jednu z priorít, a to napriek tomu, že špeciálne školy neposkytujú rovnocenné vzdelanie a systematicky vychovávajú skupinu absolventov s obmedzenou šancou uplatnenia sa na trhu práce.

Inkluzívne vzdelávanie skôr ako prídavok, nie ako nová perspektíva

Ako už bolo povedané, programové vyhlásenie vlády zmieňuje cieľ rozvoja inkluzívneho vzdelávania na Slovensku.

Tento cieľ však bez záväzku výrazne redukovať podiel detí vzdelávaných v špeciálnom školstve a rôzne formy segregácie rómskych detí (priestorovej, organizačnej, fyzickej, symbolickej alebo inštitucionálnej) pôsobí ako prázdna fráza bez obsahu.

Vyznieva ako nevýznamný prídavok k celej spleti ďalších cieľov, pričom si tvorcovia programového vyhlásenia evidentne neuvedomujú jeden dôležitý aspekt. Inkluzívne vzdelávanie znamená úplne nový prístup k všetkým deťom.

Je nielen nástrojom na začlenenie detí z rómskych lokalít do bežného kolektívu rovesníkov, ale je zároveň cestou, ako vyjsť v ústrety každému žiakovi v triede a rozvinúť jeho potenciál.

Preto inkluzívne vzdelávanie nemá šancu byť realizované a uplatňované v praxi, pokiaľ nebude brané ako úplne nová perspektíva pre celé školstvo, ktorá musí byť zohľadnená vo všetkých jeho oblastiach.

Teda v spôsobe financovania, hodnotenia žiakov, vzdelávania pedagogických pracovníkov, zaraďovania detí do špeciálneho školstva, a zároveň vhodnej podpory všetkých detí v bežných triedach.

Deti nie sú v centre záujmu vzdelávania

V neposlednom rade, programové vyhlásenie vlády sa v oblasti regionálneho školstva zaoberá veľkým množstvom tém.

Napríklad platmi učiteľov, výsledkami v čitateľskej alebo matematickej gramotnosti, uplatniteľnosťou absolventov na trhu práce, učebnicami, či administratívnou záťažou učiteľov. Hoci ide nepochybne o dôležité opatrenia, to najpodstatnejšie však akoby z programu úplne vypadlo.

Záväzok, že deti budú skutočne v samotnom centre vzdelávacieho procesu a že ich záujmy, talenty, túžby a pocity nebudú prekrývať prevádzkové potreby škôl, učiteľov alebo budúcich zamestnávateľov.

Pri testovaní OECD PISA 2012 položili 15-ročným študentom jednoduchú otázku, či sú v škole šťastní a spokojní. Spomedzi 64 krajín ostali slovenskí študenti spolu s českými a juhokórejskými na úplnom chvoste, teda medzi najmenej spokojnými v škole.

Výskum pri tom už dlhodobo poukazuje na súvislosť medzi pocitmi spokojnosti detí v škole a ich motiváciou sa učiť a dosahovať lepšie študijné výsledky.

Bolo by teda asi na čase, aby sa vlády okrem záujmov všetkých zainteresovaných aktérov v školstve ako napríklad učiteľov, rodičov, samospráv, či zamestnávateľov začali zaoberať primárne tými, komu by malo naše školstvo hlavne slúžiť a koho by malo obohacovať, teda deťmi.

Autori a autorky analýzy:

Jozef Miškolci (Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť SGI)

Lucia Kováčová (Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť SGI)

Zuzana Zimenová (Nové školstvo)

Peter Dráľ (Kampaň Chceme vedieť viac)

Miroslava Hapalová (Člověk v tísni)

Jarmila Lajčáková (Centrum pre výskum etnicity a kultúry)

Pridajte svoj názor aj vy

Napíšte komentár

Podporte kampaň

Organizátor

Kreatívny
partner

Back to Top