Občianske združenie Nové školstvo dlhodobo podporuje verejnú diskusiu o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.

Prevádzkujeme portál o reforme vzdelávania  noveskolstvo.sk, kde pravidelne komentujeme aktuálne kroky rezortu školstva v tejto oblasti a spoločne s ďalšími vzdelávacími expertmi uvažujeme o konkrétnych návrhoch na potrebné zmeny.

V  roku 2013 sme v partnerskej spolupráci s Trendom vytvorili platformu Verejná komisia pre reformu vzdelávacej politiky, v rámci ktorej sa snažíme obohacovať verejnú diskusiu o vzdelávaní zahraničnou inšpiráciou.

Kampaňou CHCEME VEDIEŤ VIAC vyjadrujeme vôľu zintenzívniť verejnú diskusiu o vzdelávaní a snahu posilniť hlas detí, rodičov a odbornej verejnosti v procese reformy školstva.

Zámery kampane nám pomáhajú napĺňať naši partneri, kolegovia z Nadácie Milana Šimečku a z Centra pre výskum etnicity a kultúry. Veríme, že postupne sa k iniciatíve pridajú aj ďalší jednotlivci a organizácie, ktorí nás v našej práci podporia a pomôžu nám ju zrealizovať.

Kreatívnym partnerom kampane je iniciatíva Česko mluví o vzdělávaní. Je pre nás inšpiráciou a zdrojom cenných nápadov a overených postupov, na ktoré chceme voľne nadväzovať. Našim spoločným zámerom je záverečné porovnanie výstupov z verejnej diskusie na Slovensku so zisteniami v Českej republike.

O nás

ZUZANA ZIMENOVÁ

Pôvodným povolaním som stredoškolská učiteľka, a hoci už neučím, školstvu sa venujem ako analytička a editorka portálu www.noveskolstvo.sk. Zaujímam sa o vzdelávací systém a na všetkých jeho úrovniach sa snažím pretvárať právne predpisy a nepísané pravidlá tak, aby podporovali záujmy ľudí, nie byrokracie. Dlhodobo spolupracujem s viacerými učiteľmi, rodičmi, vzdelávacími expertmi a neziskovými organizáciami a zapájam sa do rôznych spoločných iniciatív. Pomáham spoluvytvárať sieť ľudí, ktorí sa usilujú premeniť naše školy na miesto, kde sa dá nielen veľa naučiť, ale kde je zároveň všetkým dobre – deťom, učiteľom, aj rodičom.

 

FEDOR BLAŠČÁK

Chodil som na základnú školu Červenej armády, dnes sa volá Levočská. Býval som na Fučíkovej, teraz sa tá ulica volá 17. novembra. Maturitu mám z jazykového gymnázia v Banskej Štiavnici, diplom z filozofie na UK v Bratislave. Filozofovanie je schopnosť podobná schopnosti  rozpliesť veľmi komplikované uzly. Je to zdĺhavé, vyžaduje si to veľkú pozornosť a na prvý pohľad ide o niečo celkom zbytočné. Alebo otravné, ak chcete. To záleží od toho, či sa zaplietli hrubé laná alebo jemné nite. Ako filozof mám prosto takú skúsenosť, že „menej je viac“, že (doz)vedieť  viac sa dá aj odoberaním, lebo pravé filozofické diskusie sú akoby otesávaním jazyka od toho, čo je nesprávne, nepresné, mätúce. A nesprávneho, nepresného a mätúceho je aj v diskusiách o slovenskom školstve veľa. Tak azda som tu na správnom mieste.

 

PETER DRÁĽ

Vzdelával som sa v spoločenských vedách na Slovensku aj v zahraničí; mám papier na všeličo, patent na nič. Skúsenosť s doučovaním v newyorskej väznici mi ukázala, že aj na pomyselnom spoločenskom dne sú ľudia, ktorým treba načúvať, lebo majú čo povedať. Aj vďaka nim chcem byť vo svojej práci viac užitočný než múdry. Motivujú ma ľudia, ktorí naoko zlyhávajú, nevedia, nemôžu, nechcú alebo just nebudú. Takmer desaťročná trénerská činnosť ma presvedčila, že veru budú, ak budem ja rešpektovať ich žitú skúsenosť, načúvať ich predstavám a posúvať ich očakávania o sebe aj o iných. Vyše osem rokov mi na to úžasný priestor vytvárala Nadácia Milana Šimečku, v ktorej som pracoval najmä s učiteľmi a mladými ľuďmi. O budúcej podobe vzdelávania chcem vedieť viac najmä od tých, ktorých sa bezprostredne týka. Nielen preto, že majú čo povedať, ale najmä preto, že rozhodnú, čo naozaj bude.

 

ELENA GALLOVÁ KRIGLEROVÁ

Vyštudovala som sociológiu a počas študentských čias som sa výskumne dostala do rómskych osád. Odvtedy ma neopustila téma života menšín na Slovensku. Myslím, že Slovensko by bolo lepším miestom pre život, ak by bolo krajinou pre všetkých. A čoraz viac som presvedčená, že vzdelávanie môže poskytovať dobrý priestor pre vytváranie spoločnej komunity detí, rodičov, učiteľov a každého, kto sa chce na ňom podieľať. Preto sa už asi desať rokov venujem výskumu vzdelávacieho systému v súvislosti so vzdelávaním rómskych detí a detí migrantov. Výskumy, ktoré realizujem v rámci Centra pre výskum etnicity a kultúry ukazujú, že dnešný vzdelávací systém vidí viac sám seba, ako deti, ktorým by mal primárne slúžiť. A čím sa deti viac odlišujú od „normy“, tým viac a snaží ich nevidieť. Preto by som „chcela vedieť viac“ o tom, ako si vzdelávanie predstavujú aj tieto deti a ich rodičia.