Škola sa mi veľmi nepáčila. Nemal som tam skoro žiadneho kamaráta. V domácej škole ich mám omnoho viac. Každý deň ráno, keď sa zobudím, idem dolu pomôcť mamine s raňajkami a s Máriou. Mária je moja malá sestra. Má rok aj pol. Po raňajkách ideme každý robiť svoju prácu. Ja idem robiť matematiku. Zatiaľ Juraj robí slovenčinu. Juraj je môj mladší brat. Je veľmi usilovný, nepotrebuje dokonca ani pomoc. Doma ešte zostáva Marek, ktorý ide hore čítať komiks. Marek je môj najmladší brat. Má šesť rokov. Martin a Veronika, moji starší súrodenci, tí chodia do školy. Martin by chcel chodiť radšej do domácej školy, ale na druhom stupni to nie je možné.

Teraz vám poviem, ako sa doma učíme. Matematika sa mi príliš nepáči. Oproti Jurajovi, ja potrebujem maminu. Mám problémy so sústredením. Keď dorobím matematiku, idem robiť slovenčinu. Príliš sa mi s ňou nedarí. Keď z nej robím testy, tak je najťažšia. Najviac sa mi z nej páči čítanie. Čítam veľmi rád. Už som prečítal sériu Narnií a Brata vlka. Teraz čítam Deti kapitána Granta od Verna. Je to veľmi dlhá kniha. Má asi 540 strán. Keď prečítam desať strán za deň a stihnem to do konca prázdnin, tak pôjdeme do ZOO.

Na škole sa mi nepáčilo to, že som musel mať veľmi dlhé vyučovanie a domáce úlohy. Trvali mi dve alebo tri hodiny. Hral som sa maximálne pol hodinu. To bolo na tom to zlé. Teraz mám kopu voľného času. S naším učením končievame na obed. Potom sa idem hrať s legom alebo si čítam. Na domácej škole sa mi páči to, že máme veľa výletov. Boli sme v Banskej Bystrici na výstave tankov a protitankových diel, nedávno sme išli dokonca až do Česka na veterný mlyn v Kuželove. Keď sme boli na Červenom kameni, mali sme tam oblečené rytierske kostýmy.

Aj prírodoveda ma veľmi baví. Ocino kúpil ďalekohľad a mamina nám dala zaujímavú úlohu: nájdite troch cicavcov, troch vtákov a troch bezstavovcov. Hľadáme aj drobné veci, ktoré si potom pozrieme mikroskopom.

x o x o x o x

Ondrej zväčša v texte robí veľa chýb, ním písaný vyššie uvedený text je publikovaný po jazykových úpravách. Eseje však píše rád. Naučil sa ich v škole, kam chodíme na pravidelné polročné a koncoročné preskúšavanie. Teda v škole, ktorá je jeho kmeňovou školou pre domáce vzdelávanie.

Keď sme začínali s domácim vzdelávaním, boli sme s manželkou na pochybách, či je to naozaj správne rozhodnutie. Argumenty proti domácemu vzdelávaniu sme mali podobné tým, aké vnímame u iných ľudí. Zúfalstvo z problémov so vzdelávaním dyslektika v škole však bolo väčšie ako naše obavy.

Ak sme chceli, aby Ondrej dostal aspoň dvojku, musel poobede po návrate zo školy správne prepísať všetko, čo načmáral cez vyučovanie. Plus bolo treba urobiť s ním všetky úlohy. Vždy pritom plakal, lebo jeho súrodenci sa mohli hrať a on nie.

Už po pol roku v domácej škole sa Ondrejov stav výrazne zlepšil. Vrátila sa mu chuť k učeniu. Šlabikár sme zahodili, začali sme čítať Narniu. Ondrej za dva roky prečítal všetkých sedem kníh a dnes o sebe hovorí, že rád číta. Skúste sa spýtať nejakého špeciálneho pedagóga, povie vám, že pri dyslektikovi je to zázrak.

[button size=“small“ link=“http://inepribehy.noveskolstvo.sk/ondrej.html“ target=“_blank“]KOMENTÁRE ODBORNÍKOV K PRÍBEHU NÁJDETE TU[/button]