Minister školstva Juraj Draxler (nominant Smer-SD) počas rokovania výboru vyhlásil, že požiadavky ISU sú zle naformulované a forma nátlakových akcií je nešťastná. Predseda parlamentu a bývalý minister školstva Peter Pellegrini (Smer-SD) uviedol, že výčitky učiteľov nie sú fér a väčšina pedagógov, ktorá neštrajkuje, rešpektuje stav a trend, ktorý vláda nastavila. Opozičných poslancov, ktorí sa učiteľov zastávajú, obvinil z farizejstva.

Ľubica Černá (KDH) sumarizuje, ako sa za súčasnej vlády nenaplnili požiadavky spoločne sformulované odborovými, stavovskými a profesijnými združení v školstve ešte v roku 2013. Branislav Gröhling (SaS) zas opisuje, ako skoková investícia do dánskeho školstva v roku 2010 prináša výsledky. Zuzana Zimenová (#Sieť) konštatuje, že rodiny na Slovensku potrebujú konkrétny plán na zlepšenie životných šancí ich detí a vzdelávanie má byť nielen ministerskou, ale premiérskou témou.

 Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) protestujúcich učiteľov vyzval, aby sa vrátili do škôl, pretože do volieb ich požiadavky splnené nebudú. Zopakoval, že učitelia sa budú môcť podieľať na tvorbe programového vyhlásenia novej vlády a ak bude Smer-SD jej súčasťou, tak počas štyroch rokov podporí zvýšenie platov minimálne o 25 percent, čo učitelia označili ako nedostatočné, pretože bude iba kopírovať súčasný rast miezd.

 Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU), ktorá protesty učiteľov koordinuje, v reakcii na vyhlásenie premiéra uviedla, že bagatelizuje situáciu a odvádza pozornosť od neplnenia sľubov. ISU požaduje zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu. Jej snahu podporujú opoziční poslanci z KDH, OľaNO, SaS, Mosta-Híd, #Siete aj SDKÚ-DS. Na zvolanie schôdze je potrebných 30 podpisov.

ISU taktiež vyhodnotila plnenie programového vyhlásenia vlády a identifikovala 15 nesplnených sľubov, vrátane neskvalitnenia prípravy budúcich učiteľov, neuspokojivého odstraňovania byrokracie či nenastavenia nového systému riadenia a financovania škôl, ktorý by jasne zadefinoval kompetencie samosprávy, štátnej správy a rezortu školstva. Listom sa obrátila na predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera a komisára pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibora Navracsicsa, ktorých informovala o situácii v školstve aj reakcii vlády na svoje požiadavky.

 Počas celého týždňa v rôznych mestách pokračovali protestné akcie nespokojných učiteľov, rodičov, študentov a ďalších občanov. Nahlas sa protestovalo pred budovou parlamentu počas rokovania školského výboru, učitelia ticho čakali na ministrov schádzajúcich sa na rokovanie vlády, organizovali stretnutia s verejnosťou a spolu s rodičmi a študentmi vytvorili živé reťaze v 14 slovenských mestách. Od 25. 1. sa do štrajku podľa ISU zapojilo viac ako 14 500 učiteľov z vyše 950 škôl a kvôli tomu odpadlo alebo bolo suplovaných vyše 300 tisíc vyučovacích hodín. Ku koncu týždňa bolo do štrajku zaregistrovaných vyše 4-tisíc učiteľov z viac než 400 škôl. Počty zatvorených škôl klesli na niekoľko desiatok.

 Premiérova ponuka aj neochota ministra rokovať spoluiniciátora protestov Vladimíra Crmomana sklamala, rastúca podpora verejnosti protestujúcich naopak potešila. Miroslav Pagáč pre učiteľov, ktorí každým dňom štrajku strácajú na mzde, založil otvorený účet, na ktorom sa za niekoľko dní vyzbierali tisíce eur.

K podporovateľom štrajku sa pripojili ďalšie inštitúcie aj známe osobnosti. Študentská iniciatíva Ďakujeme, že vieme zorganizovala protestné zhromaždenie v Bratislave, na ktoré prišlo viac ako 1000 ľudí. Podporu štrajkujúcim po študentoch v Nemecku či Rakúsku vyjadrili aj slovenskí vysokoškoláci v Škótsku a Holandsku. V Londýne a Bruseli sa študenti zišli aj pred slovenskými veľvyslanectvami.

Podporu požiadavkám štrajkujúcich vyjadrili aj predstavitelia Univerzity Komenského a Slovenskej technickej univerzity, ktorí však priestor na splnenie požiadaviek protestujúcich a naštartovanie potrebných zmien vidia podobne ako vláda až po voľbách. Akademický senát Filozofickej fakulty UK bol vo svojom vyhlásení ostrejší, keď skonštatoval, že predstavitelia vlády doteraz reagovali na štrajk učiteľov „s ignoranciou, pohŕdaním či hrubými dezinformáciami.“

 V súvislosti s protestmi učiteľov boli realizované aj viaceré prieskumy verejnej mienky. Z prieskumu agentúry Polis Slovakia vyplýva, že podľa viac než polovice ľudí vláda problémy v školstve dostatočne neriešila. Protesty učiteľov vo forme štrajku však podľa väčšiny ľudí nie sú opodstatnené. Pätina ľudí si myslí, že z politických strán by mohol problémy v školstve najlepšie riešiť Smer-SD, po ktorom nasledujú #Sieť a KDH podľa mienky vyše desatiny občanov v prípade oboch strán.

Podľa prieskumu agentúry EAC je situácia v školstve zlá podľa viac než polovice opýtaných, pričom za veľmi zlú ju považuje takmer pätina respondentov. Naopak, ako dobrú vníma situáciu v školstve tretina opýtaných. V prieskume, ktorý bol realizovaný v rámci kampane Chceme vedieť viac v máji minulého roka, bola o zlom smerovaní školstva presvedčená tretina opýtaných, zatiaľ čo väčšina ľudí sa prikláňala k tvrdeniu, že školstvo prešľapuje na mieste.

Prieskum agentúry Focus ukázal, že zdravotné sestry majú väčšiu podporu verejnosti pre svoje protestné akcie než učitelia, pretože za nimi stojí aj veľká časť voličov Smeru-SD. Kým pomer ľudí, ktorí schvaľujú a neschvaľujú štrajk učiteľov, je takmer rovnaký, výpovede sestier považuje za oprávnené takmer o polovicu viac opýtaných, než tých, ktorí s nimi nesúhlasia. Podľa Martina Slosiarika požiadavky učiteľov považujú za neopodstatnené najmä voliči vládneho Smeru-SD.

Prezident Andrej Kiska aktívne vstúpil do predvolebnej kampane vytvorením portálu Verejná objednávka, ktorý pripomína internetový obchod. Namiesto tovaru si v ňom však zákazník môže „kúpiť“ kvalitné zdravotníctvo a školstvo. V oblasti vzdelávania si môže do košíka vložiť predškolskú prípravu pre všetky deti, podporu každého dieťaťa vo vzdelávaní, zlepšenie výučby v dôležitých predmetoch, zvýšenie platov učiteľov a skvalitnenie výučby na pedagogických školách.

 Proti protestom učiteľov ostro vystúpil generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, ktorý im v relácii TA3 Téma dňa adresoval výzvu: „Vážení, vy sa nehanbíte, že sa takto správate? Že deti sú týždeň doma a nemá ich kto učiť?“. Počet hodín, ktoré ľudia ročne odpracujú v priemysle, je podľa neho tri a pol krát vyšší ako počet vyučovacích hodín učiteľov, a preto si nezaslúžia navýšenie platov, ktoré požadujú. Učiteľskú hodinovú mzdu vypočítal na 17 eur.

Peter Farárik zverejnil na svojom facebookovom profile graf, z ktorého vyplýva, že slovenskí učitelia s prácou nekončia o druhej poobede. Svedčia o tom údaje firmy ASC Agenda, ktoré priniesol aj časopis .týždeň. Firma vytvorila systém elektronických žiackych knižiek, ktoré sa používajú na 3 300 slovenských školách. Podľa nich veľa slovenských učiteľov opravuje písomky a zadáva známky poobede a často až do hlbokej noci. Systém zaznamenáva vysokú aktivitu učiteľov aj v nedeľu.

Podľa Sotáka 3,6 milióna ľudí na Slovensku nič nevytvorí a všetkých musia živiť ľudia pracujúci v priemysle. Štát má podľa neho zredukovať počty škôl a tretine učiteľov – cca 20-tisícom – kvôli poklesu počtu žiakov ponúknuť rekvalifikáciu na inú profesiu. Zároveň by sa mal dohodnúť so zamestnávateľmi, aby finančne podporili odborné školy. „Kto bude v našich fabrikách robiť, ak máme taký nízky podiel absolventov technických odborov?,“ opýtal sa podnikateľ, podľa ktorého sa slovenské školstvo nedostane tam, kde je Podbrezová, ani za 20 rokov.

Portál biztweet.eu v rámci profilu Vladimíra Sotáka uviedol, že verejne známym je „nadštandardne dobrý vzťah podnikateľa z Podbrezovej s premiérom Robertom Ficom.“ Železiarne Podbrezová zo štrukturálnych fondov v posledných rokoch čerpali nemalé čiastky.

 V získavaní prostriedkov z eurofondov sa darí aj najslabším slovenským vysokým školám. Podľa informácií denníka SME získala Stredoeurópska vysoká škola v Skalici od ministerstva školstva takmer 1,3 milióna eur na podporu vedeckého výskumu. Škola pritom v rebríčku Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry (ARRA) skončila medzi najslabšími. Ďalších 4,4 milióna eur dostala z eurofondov súkromná škola Danubius v Sládkovičove, ktorá nedávno prišla o akreditáciu na doktorandské štúdium, a v rebríčku ARRA je na tom ešte horšie. Ministerstvo pripustilo, že kvalita projektov pri prerozdeľovaní peňazí z eurofondov na prvom mieste nebola. O hanbe ministra školstva v tejto súvislosti píše Martin Slobodník z Univerzity Komenského.

Eva Babitzová (Šanca) informovala o dodaní predražených didaktických pomôcok na podporu polytechnickej výchovy na základných školách aj o predražených školeniach. Podľa ministerstva bolo obstarávanie v súlade so zákonom, podľa odborníkov štát na tendri výrazne prerobil.

 Dianie okolo štrajku učiteľov opäť podnietilo mnohé úvahy a komentáre. Juraj Mesík konštatuje, že štrajk je už teraz úspešný, keďže počet protestujúcich prevýšil počty zamestnancov najväčších slovenských podnikov, i keď väčšina študentov počas štrajku svojich učiteľov zatiaľ len „spí“. Roman Pataj učiteľov nabáda, aby začali premýšľať o pláne B, pretože zotrvávaním na svojich požiadavkách nemajú šancu uspieť, a naopak, pristúpením na prísľub zmien naprieč politickým spektrom môžu v konečnom dôsledku len získať.

Supported [in part] by a grant from the Foundation Open Society Institute
in cooperation with the Education Support Program of Open Society Foundations