Vzdelávanie pre všetky deti

„Vzdelávací systém nemôže byť nastavený na 5 percent špičkových jednotlivcov. Tým treba uľahčiť život, pochváliť ich a zvýhodniť, ale oni sú extrémnymi hodnotami. Ide o to, ako dosiahnuť, aby sa masa 80 percent tých, čo sú priemerní, dokázala a mala záujem zlepšiť. Ak by sme hneď aj zajtra dokázali podporiť všetkých tých 5 percent špičkových nadšencov, tak fungovanie systému ako celku sa nezmení. Lebo systém sa zmení až vtedy, keď sa niekam posunie masa tých priemerných.“

Martin Kanovský

sociálny antropológ a pedagóg

Čo hovoria výskumy

Až tri štvrtiny ľudí si myslia, že vzdelávanie má umožniť človeku presadiť sa v konkurencii s ostatnými a takmer všetci (90 % respondentov) ho dnes považujú za dôležitú vstupenku na trh práce. Špecializácia pre budúcu profesiu by sa však nemala začínať už v základnej škole. Tá má deťom poskytnúť povinný základ a morálne zásady, pričom špecializovať sa deti môžu neskôr (69 %). Učitelia by sa mali venovať všetkým žiakom, nie len tým najšikovnejším (59 %). Rozmanitosť detí v triedach ľudia vítajú a myslia si, že by sa nemali oddeľovať šikovné deti od slabších (58 %). [1]

Na Slovensku identifikovali učitelia takmer 60-tisíc žiakov, s ktorými si nevedia poradiť bez odbornej pomoci. Prieskum odhalil, že viac než tretine z týchto žiakov nie je v školách poskytovaná žiadna pomoc. [2] Testovanie 9 ukázalo, že čím je horšie sociálno-ekonomické postavenie rodín žiakov, tým majú horšie výsledky. [3] Opatrenia, reagujúce až na dospelých s neukončenou základnou školou, resp. na dôsledky ich nízkeho vzdelania a následnej nezamestnanosti, sú omnoho nákladnejšie a menej účinné ako preventívne opatrenia v detstve. [4]

Čo ponúkajú politické strany a hnutia v programoch

#SIEŤ chce podporovať vzdelávanie orientované na žiaka a postupnú premenu existujúceho selektívneho školského modelu na taký, v ktorom bude v bežnej škole vítané každé dieťa. Strana chce, aby učitelia mohli s deťmi intenzívnejšie pracovať a pomáhať im zlepšovať sa. Služby na vyrovnávanie šancí (špeciálny pedagóg, logopéd, asistent, primerané úpravy výchovno-vzdelávacieho programu a pod.) musia byť nárokovateľné pre všetky deti, ktoré ich potrebujú.

KDH chce podporovať bezbariérové úpravy škôl.

MOST-HÍD hovorí o zrušení segregácie rómskych detí a o podpore inklúzie. Na inom mieste hovorí o integrácii a potrebe, aby prvých 9 tried absolvovalo každé dieťa v materinskom jazyku v mieste svojho bydliska. Tam, kde to nie je možné, navrhuje zaviesť školské autobusy. Špeciálne školy podľa strany nespĺňajú svoju funkciu, sú vhodné len na dedenie biedy. Potrebná je zmena diagnostiky, ktorá je podkladom na zaraďovanie detí do špeciálnej základnej školy.

OĽANO-NOVA chce prehodnotiť opodstatnenosť a postavenie špeciálnych škôl a špeciálneho školstva. Zároveň navrhuje vytvoriť špeciálny vzdelávací program pre nadaných žiakov.

SaS hovorí, že moderné školstvo si vyžaduje viac individuálneho prístupu a prihliadania na špecifické potreby žiakov. Umožniť treba aj viacerých učiteľov v triede, vekovo zmiešané skupiny a rôzne vzdelávacie metódy. Navrhuje tiež navýšiť počet asistentov učiteľa a špeciálnych pedagógov, aby bola každému žiakovi venovaná dostatočná pozornosť podľa jeho potrieb. Malo by sa umožniť hodnotenie žiakov bez použitia známok, napríklad slovným hodnotením.

SMER-SD sa v rámci piatich priorít svojho stručného programu tejto téme nevenuje.

SMK-MKP chce zosúladením zákonov pomôcť k predškolskej, školskej a následnej spoločenskej integrácii detí s vývinovými poruchami učenia, poruchami správania, hyperaktivitou a autizmom. Vzdelávanie pedagógov a špecialistov má uľahčiť prístup k potrebnému integrovanému, resp. špeciálnemu vzdelávaniu pre tieto deti.

SNS uvádza, že Slovenská republika zabezpečuje dostupnosť kvalitného vzdelávania pre každého obyvateľa. Zlepšiť treba kvalitu diagnostiky, zvýšiť podporu špeciálnych pedagógov a psychológov v oblasti špeciálneho školstva a zabezpečiť bezbariérové špeciálne školy.

Zhoda

Mnohé strany a hnutia vo svojich programoch identifikujú potrebu upraviť vzdelávací systém tak, aby sa v ňom viac darilo deťom s rozmanitým sociálnym zázemím, v odlišných východiskových situáciách a s rôznymi potrebami. Cesty, ako tieto zmeny realizovať, sú však odlišné a neraz len hmlisto naznačené.

Rozdiely

#SIEŤ hovorí o inkluzívnom vzdelávaní, v rámci ktorého by bolo v bežnej škole vítané každé dieťa a podobne ako SaS chce viac individuálneho prístupu a prihliadania na špecifické potreby žiakov. MOST-HÍD hovorí na jednom mieste o inklúzii, na inom o integrácii detí.

Tieto dva pojmy by sa však nemali zamieňať, pretože znamenajú dva odlišné prístupy. Zatiaľ čo cieľom integrácie je včlenenie dieťaťa so špecifickými potrebami do prostredia bežnej školy za pomoci opatrení, ktoré mu pomáhajú zmierniť znevýhodnenie a vyrovnať sa ostatným spolužiakom, pri inklúzii ide naopak o systematické prispôsobovanie celého vzdelávacieho prostredia a procesu výučby potrebám detí. [5]

OĽANO-NOVA chce prehodnotiť špeciálne školstvo, zároveň navrhuje vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu pre nadaných žiakov. SMK-MKP ráta tak s modelom integrovaného, ako i špeciálneho vzdelávania. Potrebu bezbariérovosti v školách vníma naliehavo KDH i SNS. O dôležitosti kvalitnej diagnostiky hovorí SNS aj MOST-HÍD.

Zaujímavosti alebo čo ešte sme si všimli

#SIEŤ uvádza, že mieni pokračovať v implementácii komplexného Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Zaväzuje sa, že zavedie praktické opatrenia na reálne napĺňanie záväzku inkluzívneho vzdelávania žiakov zo sociálne vylúčených spoločenstiev a žiakov so zdravotným postihnutím v bežných školách.

Dohovor OSN ratifikovala Slovenská republika v roku 2010. V článku 24 sa uvádza, že inkluzívne prostredie je považované za najlepšiu možnosť vzdelávania detí s rozmanitými vzdelávacími potrebami. Zdôrazňuje sa právo detí so zdravotným postihnutím na vzdelanie a zároveň sa podčiarkuje cieľ ich plného začlenenia do vzdelávacieho systému.[6]

Hoci právo na inkluzívne vzdelávanie má podľa dohovoru vyššiu právnu silu ako školský zákon, a všetky školské orgány sú ním de iure viazané, de facto sa na Slovensku v školskej praxi neuplatňuje. [7]