„Je fatálnou chybou rozprávať sa o tom, že jedinou chybou školstva sú peniaze a platy. Toto je obrovský mýtus, na ktorý sa často debaty o školstve zužujú (…) Keď vidím učiteľov, ktorí diktujú deťom poznámky z učebnice a deti si ich majú písať do zošitov, aj keby ste im dali zajtra 1400 eur, neprestanú učiť tak, ako sú naučení. Ich prístup nezmení viac peňazí, budú učiť rovnako.“

Juraj Hipš

zakladateľ prvej komunitnej školy v Zaježovej

„Ak má človek vzťah k práci, ktorú robí a k tomu, pre koho ju robí, už to ho núti hľadať tú najlepšiu cestu, vďaka ktorej bude prácu robiť dobre. Dobre znamená orientovať prácu na žiaka. Pretože neexistujú dve rovnaké deti. Učiteľ nemôže jednu metódu používať rovnako na dve deti. A teraz si predstavte, že ich v triede máte dvadsať, či tridsať. Ak by mi na mojej práci nezáležalo a deti by som nemala rada, tak by som učila formálne. Podľa knihy. Cvičenie 5. Vyrátané. Dobre, odchádzam.“

Anna Gottweisová

učiteľka

Čo hovoria výskumy

Pre 40 % ľudí by mali byť učitelia skôr autoritou a zdrojom poznania, pre tretinu viac priateľmi detí a sprievodcami pri ich učení sa. Viac ako polovica ľudí si myslí, že dobrý učiteľ deti skôr podporuje v tom, aby si vzájomne pomáhali (55 %), než aby v súťaži nad ostatnými vynikli (15 %). Učiteľ by mal zároveň rozvíjať aj postoje detí a hodnoty (61 %). [1]
Medzinárodné porovnania upozorňujú na relatívne slabú účasť našich učiteľov na ďalšom vzdelávaní. Učitelia sa na Slovensku vzdelávajú menej často ako ich kolegovia v iných krajinách napriek tomu, že sú k nemu motivovaní tzv. kreditovými príplatkami. Zdôvodňujú to tým, že nie sú spokojní s ponukou štátom hradených vzdelávacích programov a skutočnosťou, že iné programy, o ktoré by mali záujem, sú príliš drahé. Najväčší záujem prejavujú o programy, ktoré by ich pripravili na výučbu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, no na tento ich dopyt ponuka programov dostatočne nereaguje. Napriek mnohým negatívam, ktoré sú s prácou učiteľa na Slovensku spojené, by si väčšina učiteľov opakovane zvolila rovnaké povolanie. [2]

Čo ponúkajú politické strany a hnutia v programoch

#SIEŤ sľubuje zvýšenie platov učiteľov a zavedenie nároku na osobné príplatky, viazané na konkrétny výkon. Presadiť chce viac servisu pre učiteľov, vrátane rozšírenia učiteľských tímov v školách o ďalších odborníkov a asistentov v podobe štandardu, a nie výnimočného opatrenia, ako je to v súčasnosti. Plánuje vytvorenie siete externej podpory, ktorú by mali odborníci poskytovať učiteľom priamo v školách, a nie vo vzdialených poradenských centrách. Strana taktiež navrhuje konsenzuálne prijatie profesijných štandardov učiteľského povolania, etického kódexu učiteľa a ukotvenie potrebných zmien v opisoch učiteľských študijných odborov na vysokých školách.

KDH presadzuje nastavenie systému postupného zvyšovania platov pedagogických a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Chce zjednodušiť kariérny rast pedagógov a podporiť zavedenie dvoch typov ďalšieho vzdelávania, a to rozširujúceho (funkčného, alebo v oblasti rôznych didaktík) a prehlbujúceho (v odbore). Chce tiež otvoriť trh poskytovateľov ďalšieho vzdelávania, zaviesť možnosť odborných stáží pre učiteľov, ako i inštitút učiteľa špecialistu ako metodika poskytujúceho hospitácie, mentoring a supervíziu pre kolegov. V spolupráci s pedagogickými fakultami vysokých škôl plánuje zmeniť aj prípravu budúcich pedagógov.

MOST-HÍD považuje zvyšovanie platov učiteľov za nevyhnutnosť. Vyžaduje tiež posilnenie a rozšírenie počtu rómskych asistentov a sprístupnenie externej odbornej podpory učiteľom. Podľa strany treba vytvoriť vzdelávaciu sieť, v rámci ktorej by sa pravidelne realizovali odborné fóra, hospitácie, diskusné workshopy a výmeny učiteľov medzi školami.

OĽANO-NOVA chce zvýšiť platy učiteľov každý rok o 10 % počas nasledujúceho volebného obdobia. Učitelia by nemali byť platení len za získavanie kreditov v profesijnom vzdelávaní, ale aj za výsledky svojich žiakov. Hnutie chce tiež otvoriť trh s postgraduálnym vzdelávaním učiteľov, odstrániť monopol Metodicko-pedagogického centra (MPC) a zjednodušiť prístup k programom profesijného rozvoja bez ohľadu na poskytovateľa, napríklad prostredníctvom zavedenia špeciálneho konta profesijného rozvoja zamestnanca. Ďalej navrhuje znížiť počet fakúlt pripravujúcich učiteľov, stanoviť maximálny počet študentov učiteľských odborov, zvýšiť nároky na uchádzačov o štúdium na pedagogických fakultách a zreformovať vysokoškolskú prípravu učiteľov tak, aby zohľadňovala potreby praxe s väčším dôrazom na didaktické zručnosti.

SaS chce zrušiť kreditový systém a ponechať v kompetencii riaditeľa, aby ohodnotil snahu učiteľov ďalej na sebe pracovať, vzdelávať sa a skvalitňovať učebný proces. Zároveň chce rozšíriť trh poskytovateľov vzdelávania pre učiteľov, pričom štátne MPC by malo byť iba jedným z nich. Mal by sa tiež vytvoriť katalóg profesijných štandardov učiteľa, ktorý zadefinuje, akými kompetenciami má disponovať začínajúci učiteľ, samostatný učiteľ, či učiteľ s prvou a druhou atestáciou. Strana bude presadzovať viac praxe v školách počas štúdia na pedagogických fakultách, kde je podľa nej potrebné prejsť od prípravy „predmetárov“ k rozvoju pedagogických zručností.

SMER-SD hovorí o pokračovaní v zvyšovaní platov zamestnancov v školstve.

SMK-MKP navrhuje, aby pedagógom bolo zabezpečené finančné ohodnotenie významne prevyšujúce priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Vytvorením atraktívneho kariérneho modelu by bolo možné získavať najtalentovanejších jednotlivcov pre učiteľské povolanie, ktorí by dokázali realizovať skutočné reformy vo vzdelávaní.

SNS mieni zvýšiť spoločenské postavenie učiteľov, a to na morálnej, aj na finančnej úrovni. Kreditový systém kontinuálneho vzdelávania chce preveriť a upraviť na základe diskusie s pedagógmi a v spolupráci s vysokými školami tak, aby bol v súlade s najnovšími výsledkami pedagogického výskumu.