Škola ako inštitúcia

„Klasické školy nerešpektujú základné biologické predpoklady detí na učenie. Je v nich veľa strachu a málo zmyslu. Čo je zmysluplné, je u každého dieťaťa individuálne. Je to podmienené vekom, intelektom, individuálnymi dispozíciami i nadaním. Ak má dieťa robiť niečo, v čom nevidí zmysel, musí sa ten nezmyselný podnet stať nejakým spôsobom ohrozujúci, aby sa ním zapodievať muselo. Potom sa ním ale zapodieva iba preto, aby sa vyhlo ohrozeniu, a nie kvôli porozumeniu. Škola tento mechanizmus bohato využíva. (…) Všetky deti musia vstrebávať rovnaké učivo, rovnakým spôsobom a rovnakým tempom. To mnoho z nich vyraďuje z úspechu. Je nám jasné, že každé dieťa potrebuje na nasýtenie iné množstvo jedla. Je nám jasné, že každé potrebuje inú veľkosť topánok. A napriek tomu rovnakosť školy stále väčšine ľudí neprekáža. (…)Tradičná škola vychováva neslobodných ľudí.“

Jana Nováčková

psychologička

„Čo je absolútne najdôležitejšie, aby sa v našich školách zmenilo? Stačí uveriť, ale naozaj uveriť, že každé dieťa má možnosť sa zlepšovať. O túto zmenu pohľadu na dieťa, o zmenu kultúry školy, sa môžeme začať snažiť hneď, bez toho, aby sa do systému nalievali ďalšie peniaze. Pri tom je dôležité začať sa pozerať inak aj na chyby. Majú byť príležitosťou na rast, nie na kritiku, a to na všetkých úrovniach – od hodnotenia žiakov cez inšpekciu až po hodnotenie učiteľov riaditeľom školy. Treba nájsť spôsob ako to zmeniť.“

Zdeněk Slejška

pedagóg a manažér kampane Česko mluví o vzdělávání

Čo hovoria výskumy

Vzdelávanie v budúcnosti bude iné ako dnes a bude prebiehať na rôznych miestach naraz. Myslí si to až 68 % ľudí. Väčšina ľudí sa prikláňa k názoru, že vzdelávanie ostane povinné a škola ako inštitúcia nezanikne. Škola a rodina sú však stále vnímané ako oddelené svety. Len tretina ľudí si myslí, že rodičia by mali aktívnejšie vstupovať do školského života detí a ovplyvňovať to, čo sa s nimi v škole deje a iba štvrtina je za to, aby mohli rodičia ovplyvňovať priamo vyučovanie. Dobrá škola je podľa veľkej väčšiny respondentov (81 %) taká, v ktorej sa deti cítia dobre a vďaka tomu ich baví učiť sa. [1]

Výchova a vzdelávanie by nemali byť iba záležitosťou školy. Mali by sa na nich podieľať predovšetkým rodičia, ako aj organizácie a inštitúcie pracujúce s deťmi a mládežou na miestnej úrovni, nevynímajúc miestnu samosprávu. Priestor pre participáciu by mal byť zaručený aj samotným deťom a mladým ľuďom. [2]

Novozélandské základné školy sa postupne transformujú na tzv. komunitný priestor, ktorý reaguje na potreby detí, korešponduje s okolitou prírodou a ponúka príležitosti na stretávanie sa celých rodín. Na tieto princípy nadväzuje aj zmena kurikula a architektonické úpravy škôl. Uzavreté triedy sa prepájajú do otvorených priestorov, kde pracuje naraz až do sto žiakov vo flexibilných skupinách, pod vedením viacerých učiteľov. Ukazuje sa, že v otvorenom, na spoluprácu orientovanom prostredí sa zlepšuje disciplína žiakov a učitelia viac kooperujú a učia sa od seba navzájom. [3]

Čo ponúkajú politické strany a hnutia v programoch

#SIEŤ sľubuje zníženie byrokratickej záťaže učiteľov, posilnenie transparentného riadenia škôl, a podporu tímovej spolupráce a otvorenej komunikácie všetkých zainteresovaných– zriaďovateľov, manažmentov škôl, učiteľov, špecialistov, rodičov i žiakov. Rodičom chce v základných školách ponúknuť možnosť prispieť k zlepšeniu výkonu žiakov osobnou iniciatívou. V lokalitách so sociálne vylúčenými spoločenstvami sa chce zamerať na rozširovanie rodičovských zručností a podporu aktívneho zapájania rodičov do života školy. Strana chce taktiež zvýšiť informovanosť rodičov o ich právach a právach ich detí v školách.

KDH chce slobodné školy a školské zariadenia, ktoré by boli samostatné a zodpovedné. V zákonoch mieni upraviť právnu identitu škôl a školských zariadení s akcentom na ich väčšiu autonómiu. Presadiť chce rýchlu debyrokratizáciu, pretože škola má zabezpečovať výchovno-vzdelávací proces a nie administratívu. Prostredníctvom projektu „otvorená škola“ chce presadiť využívanie školských priestorov aj na aktivity mimo vyučovania a na športovanie. Podporiť chce i rozvoj školských knižníc.

MOST-HÍD hovorí o škole, ktorá je otvorená, ústretová a má mať iný cieľ ako len encyklopedické hromadenie vedomostí. Školy, obzvlášť tie v zaostávajúcich regiónoch a v malých dedinách, sú podľa strany aj socializačným činiteľom a utvárajú komunitu, a preto by sa mali stať otvorenými inštitúciami, centrami kultúry. Strana vyjadruje obavy o budúcnosť málotriednych škôl, najmä menšinových (maďarských i rusínskych) a nesúhlasí s kritériami, podľa ktorých sa rozhoduje o ich ďalšom osude.

OĽANO-NOVA chce odbúrať byrokraciu v školách a odbremeniť tak riaditeľov aj učiteľov. Tam, kde je to možné, chce podporovať „otvorené školy“, ktoré mimo vyučovacích hodín budú slúžiť ako kultúrno-vzdelávacie centrá aj pre širšiu komunitu.

SaS chce, aby školy a škôlky zriadené na základe školského zákona mali právnu subjektivitu, napríklad vo forme školskej právnickej osoby. Zriaďovateľom chce umožniť menovať na riaditeľské posty profesionálnych manažérov aj bez pedagogického vzdelania. Ďalej chce umožniť, aby školy mohli zamestnávať aj odborníkov z praxe bez pedagogického vzdelania, pretože v nich vidí obohatenie vzdelávacieho procesu. Rozdelenie žiakov do tried podľa veku považuje za mechanický systém, ktorý podriaďuje potrebu žiakov fungovať vo vekovo zmiešaných skupinách zastaranej organizácii školy.

SMER-SD sa v rámci piatich priorít svojho stručného programu tejto téme nevenuje.

SMK-MKP uvádza, že iba kvalitná škola fungujúca na vysokej úrovni môže zabezpečiť posilnenie, resp. duchovný a hmotný rozmach miestnych komunít. Strana chce pozastaviť účinnosť ustanovení zákona o minimálnych počtoch žiakov v triedach.

SNS sa tejto téme nevenuje.

Zhoda

Z téz programov viacerých strán je badať príklon k otváraniu sa škôl voči rodičom a miestnym komunitám. Viaceré strany sa zhodujú i na potrebe zníženia byrokracie, ktorú dnes učitelia a riaditelia škôl pociťujú ako bremeno.

Rozdiely

Niektoré zo strán popri návrhoch na väčšiu otvorenosť škôl kladú dôraz aj na posilnenie ich autonómnosti, KDH a SaS sa venujú aj zmene ich právnej subjektivity. Aktívne vťahovanie rodičov do diania v škole je doménou #SIETE. Komunitný rozmer školy silno rezonuje najmä v programoch SMK-MKP a MOST-HÍD. Obe strany viac než iné trápi neistá budúcnosť málotriedok a škôl v malých obciach, ktoré na Slovensku prevažujú.

Zaujímavosti alebo čo ešte sme si všimli

SMK-MKP chce zabezpečiť vzdelávanie dospelých v ich materinskom jazyku, čo by umožnilo efektívnejšiu rekvalifikáciu nezamestnaných, ale aj ľudí, ktorí predčasne vypadli zo školského systému. Vytvorením komunitných stredísk chce rozšíriť možnosti aj na neformálne vzdelávanie.