Príprava na povolania

„Dnes vôbec nie je možné odhadnúť, aké profesie budú potrebné o 20-30 rokov. Keď si pozriete zoznam dnešných profesií, zistíte, že mnohé z nich pred 20 rokmi ani neexistovali. My dnes naozaj nevieme, čo nám budúcnosť pripraví a je naivné si predstavovať, že niekto múdry pri nejakom ministerstve alebo výskumnom ústave povie, aké profesie budeme o 20 rokov potrebovať. To najdôležitejšie, čo by mali školy robiť, je, pripraviť ľudí kreatívne myslieť, naučiť ich nielen zbierať informácie, ale ich aj analyzovať a prijímať správne rozhodnutia. To je bohužiaľ veľmi odlišný spôsob vzdelávania od súčasného školského systému, ktorý je stále založený na memorovaní faktov.“

Vladimír Baláž

ekonóm

Čo hovoria výskumy

Väčšina ľudí na Slovensku si myslí, že vzdelávanie by malo ľudí pripraviť na trh práce (89 %) a pomôcť im presadiť sa v konkurencii ostatných (76 %). Takmer polovica ľudí predpokladá, že pre úspešný život v budúcnosti bude dôležité vedieť sa rýchlo prispôsobovať zmenám (49 %), presadiť sa medzi ostatnými (40 %) a mať okolo seba ľudí, na ktorých sa dá spoľahnúť (49 %). Viac ako polovica ľudí je presvedčených, že vzdelávanie bude v budúcnosti úzko špecializované podľa potrieb trhu práce (68 %) a bude vyžadovať vysoké individuálne výkony (63 %). Tomu sa bude musieť prispôsobiť aj príprava na povolanie. [1]

Výskum v oblasti odborného vzdelávania na Slovensku zisťoval, kto deti na základnej škole najviac ovplyvňuje pri výbere strednej školy a budúceho povolania, akými informáciami deti disponujú a kde ich získavajú. Ukázalo sa, že najviac informácií majú deti od svojich rodičov (20 %) a z internetu (18 %). Výchovní poradcovia, ktorí pôsobia na základných školách, sú zdrojom informácií len v 10 % prípadov. [2]

Podľa OECD sa na Slovensku v prostredí podnikov vzdeláva nízke percento žiakov a nedostatočné sú aj možnosti pre študentov na získavanie skúseností v reálnom pracovnom prostredí pod vedením učiteľov odborných predmetov a majstrov odbornej výchovy. Nerozvinuté je u nás aj vyššie odborné vzdelávanie. Slabinou nášho systému je aj nedostatok informácií o absolventoch a ich ďalšom profesijnom uplatnení. [3]

V blízkej budúcnosti sa podstatne zúžia kvalifikácie, ktoré budú zaradené do jednej z ôsmich úrovní národného alebo európskeho kvalifikačného rámca. Jednotlivé úrovne budú prostredníctvom tzv. deskriptorov opisovať kvalifikácie dosiahnuté počas štúdia v školách, ale aj v neformálnom vzdelávaní. [4]

Trh práce sa dynamicky mení. Vznikajú a zanikajú nielen pracovné miesta, ale aj mnohé povolania. V dôsledku automatizácie sa zmení alebo celkom zanikne takmer polovica súčasných pracovných pozícií a rovnako takmer polovicu rôznych profesií nahradia stroje. [5]

Čo ponúkajú politické strany a hnutia v programoch

#SIEŤ chce, aby sa už na základnej škole rozvíjalo poradenstvo pre žiakov zamerané na identifikáciu ich silných stránok a na pomoc pri výbere vhodnej strednej školy. Zvýšiť chce dôraz na praktickú prípravu žiakov na budúce povolanie v odbornom vzdelávaní. Vytvoriť chce účinné motivačné mechanizmy pre zamestnávateľov, aby zvýšili ponuku praxe pre žiakov. Zároveň mieni vytvoriť mechanizmy na prípravu kvalifikovaných špecialistov na strane zamestnávateľov, ktorí budú spôsobilí žiakov kvalifikovane učiť, aj vstupovať do tvorby vzdelávacích štandardov a prípravy vzdelávacích programov. Žiakom v duálnom vzdelávaní chce umožniť získať zárobok od prvého dňa nástupu do vzdelávania. Strana tiež chce, aby sa aj na vysokých školách viac zohľadňovali potreby trhu práce, a aby sa posilnila povinná prax študentov popri štúdiu.

KDH chce presadiť zavedenie reálneho duálneho vzdelávania zacieleného na podporu rozvoja tradičných remesiel a podnikania. Bude presadzovať, aby došlo k zmene kvalifikačných predpokladov vo verejnej práve tak, aby sa v nej bakalári mohli viac uplatniť. Podporí také systémové zmeny, ktoré budú zabezpečovať efektívne prepájanie štúdia s praxou na všetkých typoch vysokých škôl.

MOST-HÍD uvádza, že vzdelávanie v súčasnom systéme odborného školstva nie je vyhovujúce. Dnešné učňovské školstvo je školou zaostávajúcich skupín, no po jeho premene by sa mohlo stať nástrojom spoločenskej inklúzie mladých ľudí zo znevýhodneného prostredia. Do vytvárania ponuky štúdia na odborných školách by mali byť zapojené aj malé a stredné podniky daného regiónu. Strana navrhuje vytvorenie stredísk odborného vzdelávania pre každý odbor a región, ktoré budú poskytovať komunikačnú podporu a odbornú pomoc. Chce reorganizáciu siete učňovského vzdelávania s dôrazom na národnostné menšiny, aby sa im umožnilo získať vzdelanie v profesiách, ktoré reagujú na potreby spoločnosti a majú hodnotu na trhu práce.

OĽANO-NOVA chce, aby už na základnej škole dostali žiaci lepšie poradenstvo v oblasti výberu budúceho povolania a viac informácií o uplatniteľnosti na trhu práce. Pre podnikateľov a školy požaduje zníženie administratívnej záťaže pri poskytovaní odbornej praxe. Mieni sa zasadzovať za zachovanie odborných škôl celospoločenského významu, za ktoré považuje napríklad poľnohospodárske školy. Chce dôsledný monitoring potrieb trhu práce a nezamestnanosti absolventov. Navrhuje aj vytvorenie strednej umeleckej školy ako nového druhu strednej školy. Požaduje tiež zohľadnenie vyššej ekonomickej náročnosti praktickej časti odborného vzdelávania v normatívoch pre vybrané odbory a lepšiu spoluprácu so zamestnávateľmi pri príprave vzdelávacích programov. V rámci vysokoškolského štúdia chce zlepšiť prepojenie na budúcich zamestnávateľov, a to najmä v prípade technických odborov.

SaS vidí príčinu vysokého záujmu o štúdium na gymnáziách na úkor odborných škôl aj v absencii kariérneho poradenstva na základných školách, ktoré chce preto podporiť modernou diagnostikou, poradenstvom a koučingom. Rozhodnutie o tom, s akou firmou budú odborné školy spolupracovať, chce ponechať na riaditeľov škôl. Firmy by sa už nemali uchádzať o byrokratické uznávanie spôsobilosti od stavovských a profesijných organizácií. Žiakom v duálnom vzdelávaní chce ponechať slobodu podpisovať pracovnú zmluvu podľa vlastného uváženia a potrieb. Odstrániť chce povinnosť zaviazať sa k trojročnému kontraktu po ukončení školy vo firme, kde bolo odborné vzdelávanie vykonávané. Obsah odborných predmetov by si školy mali zadefinovať samé, v spolupráci s firmami. Časť výučby by mohli školy realizovať prostredníctvom expertov z partnerských firiem.

SMER-SD sa v rámci piatich priorít svojho stručného programu tejto téme nevenuje.

SMK-MKP chce, aby sa pokračovalo v rozšírení duálneho vzdelávania. Prvoradou úlohou škôl podľa strany je, aby žiakom zabezpečili možnosť získať potrebné poznatky a naštartovali ich k úspešnej kariére a ku konkurencieschopnosti. Preto treba rešpektovať potreby trhu práce a v školách užšie prepojiť teóriu a praktickú prípravu. Zohľadňovanie potrieb pracovného trhu a praktickú prípravu študentov podporuje aj v oblasti vysokého školstva.

SNS chce podporiť vznik a rozvoj učebných odborov v tradičných remeslách a rozšíriť ich ponuku aj o typicky regionálne remeselné odbory.

Zhoda

Viaceré strany požadujú, aby sa v súvislosti s prípravou na povolanie skvalitnilo kariérne poradenstvo pre žiakov už v prostredí základných škôl. Z téz programov cítiť všeobecnú zhodu na tom, že v začatej premene odborného vzdelávania a prípravy na duálny model treba pokračovať ďalej. Prienik medzi stranami nachádzame aj v tom, že stredoškolské i vysokoškolské vzdelávanie treba intenzívnejšie prepojiť s praxou a viac ho prispôsobovať potrebám trhu práce. Menej evidentné je, či strany reagujú najmä na súčasné požiadavky trhu, alebo uvažujú aj o žiaducich kvalifikáciách v budúcnosti.

Rozdiely

Strany prezentujú rôzne návrhy, ako dať odbornému vzdelávaniu a príprave väčšiu vážnosť a lepšie naplniť potenciál, ktorý ponúka duálne vzdelávanie.

#SIEŤ chce žiakom v duálnom vzdelávaní umožniť získať zárobok od prvého dňa nástupu do vzdelávania. SaS im chce ponechať slobodu podpisovať pracovnú zmluvu podľa vlastného uváženia a potrieb. KDH a SNS chcú v duálnom modeli podporovať rozvoj tradičných remesiel, KDH a MOST-HÍD by doň chceli viac zapojiť aj malé a stredné firmy. MOST-HÍD a SMK-MKP by v rámci duálu privítali väčšiu orientáciu na regionálne potreby a špecifiká. OĽANO-NOVA sa zasadzuje za odborné školy poľnohospodárskeho typu či vznik umeleckých stredných škôl. SaS i OĽANO-NOVA chcú v duálnom vzdelávaní znížiť byrokraciu.

Zaujímavosti alebo čo ešte sme si všimli

OĽANO-NOVA chce zaviesť profesijného bakalára, ktorý už v pilotnom štádiu úspešne funguje v spolupráci s niektorými podnikmi a technickými školami. Profesijný bakalár by bol štvorročným štúdiom. V treťom a štvrtom ročníku by bola povinná semestrálna prax u potenciálneho zamestnávateľa. Absolvent profesijného bakalára by mal teoretické vedomosti aj praktické skúsenosti a bol by pripravený na nástup k zamestnávateľovi.