V rámci kampane Chceme vedieť viac sa pýtame ľudí na ich predstavy o budúcnosti vzdelávania. Ľudia pri uvažovaní o školách budúcnosti neraz reflektujú aj osobnú skúsenosť so školou, do ktorej chodili oni sami, alebo do ktorej v súčasnosti chodia ich deti či vnúčatá. Často pri tom potvrdzujú skutočnosť, že v školách dnes pribúda čoraz viac detí, ktoré potrebujú z rôznych dôvodov individuálny prístup učiteľov, špecifickú úpravu vzdelávacieho prostredia, či špecializovanú odbornú pomoc, no naše bežné školy im nevedia vyjsť dostatočne v ústrety.
V mnohých našich školách funguje veľa vecí iba formálne, nie všetky pravidlá sa dodržiavajú. Pomoc, ktorú deti a ich rodičia od školy očakávajú, často neprichádza. Niekedy je to dokonca práve škola, ktorá deťom s rôznymi ťažkosťami v učení namiesto podania pomocnej ruky život ešte viac skomplikuje. Napriek tomu sa však nájdu aj príklady dobrej praxe, ktoré ukazujú, že ak škola naozaj chce, dokáže aj v skostnatenom školskom systéme vyjsť deťom v ústrety.
Začítajte sa príbehov detí, z ktorých každý popisuje inú situáciu. Príbehy prerozprávali rodičia, učitelia alebo deti samotné. Všetky príbehy sú autentické, niektoré z nich už boli zverejnené v médiách alebo na blogoch. V niektorých prípadoch sme deťom zmenili mená a príbeh upravili tak, aby sme rešpektovali anonymitu rodiny. Vo všetkých príbehoch sú však udalosti popísané pravdivo.
Ak sa chcete s nami podeliť o váš príbeh, neváhajte a napíšte nám. Radi ho pridáme k ostatným.
[display-posts category=“pribehy“ include_excerpt=“true“ image_size=“large“ wrapper=“div“ columns=“2″ posts_per_page=“50″]