Výrok týždňa

„Všetky vlády Slovenskej republiky od jej vzniku deklarovali vo svojich programových vyhláseniach prioritnú dôležitosť vzdelávania a výskumu. Úplne správne. Všetci sa zhodnú aj v tom, že intelektuálny potenciál na Slovensku je nesporný. Ak je to však tak, prečo sa kvalita vzdelávania znižuje, prečo sa nám nedarí podstatne viac integrovať do európskeho výskumného priestoru v prospech Slovenska, prečo strácame príliš mnoho talentovaných ambicióznych mladých ľudí? (…) Žiaľ, nie je prehnané konštatovanie, že sme nielen v dostatočnej miere do európskeho výskumného priestoru neprenikli, ale ocitli sme sa na dne tohto priestoru. Ak neurobíme niečo veľmi dobre premyslené – za účasti najpovolanejších – naše zaostávanie sa bude ešte rýchlejšie zväčšovať.“

Peter Moczo
predseda Učenej spoločnosti Slovenska
v komentári denníka SME | 18. 1. 2019

Výber z udalostí

• Pochybné rozdeľovanie finančných stimulov na vedu a výskum opäť rezonuje. Nadácia Zastavme korupciu (NZK) upozornilana to, že medzi zmluvami s úspešnými uchádzačmi najviac získali firmy Martina Babiara, ktorý má údajne blízko k predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi (SNS).

V ďalšom blogu NZK poukázala na to, že pri posudzovaní žiadostí o stimuly za vyše 33 miliónov eur nemali posledné slovo odborní hodnotitelia. To, ako na kauzu reagovali vedci, publicisti či ministerstvo spravodlivosti, sme písali v predošlom prehľade udalostí.

• V úvode uplynulého týždňa poslanec parlamentu Branislav Gröhling (SaS) poukázal na zhodné formulácie v posudkoch hodnotiteľov, ktorí mali o pridelení stimulov rozhodovať.

„Viaceré hodnotenia k stimulom za 33 miliónov eur pôsobia veľmi podozrivo, neodborne. A pri projekte za 1,3 milióna eur boli dva nezávislé posudky od dvoch rôznych ľudí od slova do slova odkopírované a iba preložené z češtiny do slovenčiny,“ poznamenal Gröhling.

• Na poslancove vyjadrenia zareagovalo ministerstvo školstva s tým, že opisovanie posudkov nie je možné, pretože hodnotitelia pracujú v elektronickom systéme pod vlastnými prihlasovacími údajmi.

„Určitá zhoda vo formulácii v posudkoch je bežná a žiaduca, nakoľko posudzovatelia dostali vzor formulára posudku v závislosti od konkrétnej oblasti a zároveň boli viazaní postupovať podľa zverejnenej metodiky a jednotného manuálu pre hodnotenie,“ uviedlo ďalej ministerstvo.

• Na ďalšie podozrivé prípady pri rozdeľovaní dotácií na výskum upozornilaposlankyňa Veronika Remišová (OľaNO). Napríklad firma Neuropower, ktorá získala 1,2 milióna eur, vznikla v roku 2016, v ďalšom roku nemala žiaden majetok ani zamestnancov a v priestoroch, kde sídli, o nej nik nepočul. Ďalší pochybnosti vzbudzujúci prípad sa týka firmy NaviDate, ktorá od ministerstva získala 770 000 eur, pričom spoločne s ďalšími podporenými firmami sídli v rodinnom dome istého chirurga.

„Zdá sa, že podľa pani ministerky robia na Slovensku najlepší priemyselný výskum práve firmy v rodinných domoch,“ poznamenala Remišová s tým, že pre kauzu podá opozícia návrh na vyslovenie nedôvery ministerke Martine Lubyovej (nom. SNS). Ministerstvo reagovalo vyjadrením, že škandalizovanie odborných aktivít odrádza hodnotiteľov od práce a firmy od uchádzania sa o podporu na svoju činnosť.

• Kauza prideľovania stimulov na vedu a výskum priniesla množstvo reakcií vedcov či publicistov:

x Riaditeľ Elektrotechnického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Cambel označil výzvu za neetickú. „Postup pripomína nástenkový tender. Vzniká podozrenie, že vybraní ľudia mohli dopredu vedieť, čo bude vo výzve zverejnené, aké budú presné podmienky súťaže,“ uviedol Cambel, ktorý zároveň skritizoval nejednoznačné kritériá a nedostatok času na spracovanie projektov.

x O výpalníkoch, ktorí berú financie slovenskej vede, a to možno aj za spolupráce niektorých akademických pracovísk, písal publicista Tomáš Prokopčák.

x „Keď to spravil Plavčan, stálo ho to ministerské kreslo. Keď to spravila Lubyová, nestálo ju to nič,“ zhodnotil vysokoškolský pedagóg a publicista MartinMojžiš.

x Otakar Horák poukazuje na zhodné časti posudkov, vysoké hodnotenia i konflikt záujmov hodnotiteľov.

Na podozrenia z manipulácie s výsledkami prideľovania stimulov v relácii Pod lampou reagovali Pavol Čekan z firmy MultiplexDX, Igor Kočiš z firmy GA Drilling a riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

• Vysokoškolský pedagóg Rado Masaryk sa v komentári ku kvalite kvalifikačných prác zamýšľa nad otázkou, či by sme nemali zmeniť náš pohľad na akademické tituly, ktoré „by nemali byť ozdobou politikov či manažérov, ani kritériom spoločenského statusu.“ Podľa Masaryka platí, že „tituly sú trochu ako párky: viete si ich vychutnať len pokým nezistíte, ako sa vyrábajú.“

• K podvodne „vyrobenému“ titulu na strane predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) sa vyjadrila Univerzita Komenského (UK) v Bratislave. „Bez ohľadu na to, či tento postup nazveme plagiátorstvom alebo nie, je zjavné, že Andrej Danko pri písaní svojej rigoróznej práce nerešpektoval tie elementárne etické pravidlá, ktoré na akademickej pôde platia už po stáročia.“. Podľa vedenia univerzity je konanie druhého najvyššieho ústavého činiteľa v krajine „príkladom hodným zavrhnutia.“ Ku kritike sa pridala aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Vyhláseniu UK predchádzalo stanovisko jej Filozofickej fakulty, ktoré v rozhovore vysvetlil jej nastupujúci dekan Martin Slobodník. Po vyhlásení UK k plagiátorstvu Andrej Danko zatelefonoval jej rektorovi Karolovi Mičietovi a vyjadril svoju nespokojnosť.

• Ku kritickým stanoviskám sa v piatok pridala aj Slovenská akadémia vied (SAV). V reakcii na to vysokoškolský profesor Jozef Hvorecký v blogu napísal, že popri vydávaní vyhlásení o tom, aké je plagiátorstvo nesprávne, by sa mali najmä zástupcovia UK pozrieť do zrkadla, keďže jej vedecká rada za profesora odporučila usvedčeného plagiátora Mariána Vanderku.

• To, že odpisovať sa nepatrí, odkázali ministerke školstva slovenskí učitelia v petícii. V nej Martinu Lubyovú vyzvali, aby verejnosť prestala zavádzať. Týždenník Trend zas informoval o vysokoškolských funkcionároch, ktorí plagiátorstvo predsedu parlamentu prešli mlčky. Ďalšie komentáre ku kauze  si môžete prečítať napríklad tu, tu, tu, tu a tu.

• Vláda na svojom rokovaní v Levoči schválila aktualizované Akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, ktoré sa týkajú aj vzdelávania. Čiastkové ciele zahŕňajú zvýšenie zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní, podielu rómskych žiakov v bežných triedach základných škôl, predchádzanie segregácii a zabezpečenie vzdelávania druhej šance.

Všimli sme si

• Portál eduworld.sk pripravil pre študentov stredných škôl prehľad dní otvorených dverí slovenských vysokých škôl v tomto školskom roku. Viac informácií nájdete tu.

• V období pred odovzdávaním polročných vysvedčení Denník N publikoval článok o tom, aká záťaž je pre žiakov pri úsilí o lepšie známky únosná. „Extrémny stres produkuje výkonovo nastavené stroje a oberá deti o schopnosť byť skutočne šťastné a vyrovnané,“uviedol na margo veľkého počtu písomiek pred koncom školského polroka špeciálny pedagóg Viktor Križo.

• Masarykova univerzita v Brne, v ostatných rokoch obľúbená destinácia i pre našich študentov, tento rok slávi 100 rokov od svojho založenia. Ako uvádza, za ten čas sa stala miestom mnohých veľkých či malých príbehov, ktoré si mieni počas tohto roka pripomínať.

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk