Čítam list Slovenskej komory učiteľov, ktorý prednedávnom poslali učitelia ministrovi školstva a Rade pre systémové zmeny v školstve a premýšľam nad tým, ako by sa naše školy zmenili, keby sa požiadavky učiteľov do bodky naplnili. Snažím sa predstaviť si, čo by navrhované zmeny priniesli najmä žiakom, ktorí v tých školách strávia polovicu svojho detstva. Cítili by sa v nich lepšie? Chodili by do nich s väčšou chuťou? Naučili by sa v nich viac?

Učitelia navrhujú, aby ministerstvo školstva zúžilo a aktualizovalo spoločný základ učiva, ktoré žiakom predpisuje v štátnych vzdelávacích programoch. Dlhé roky počúvajú z rôznych strán kritiku, že tlačia do hláv žiakov príliš mnoho zbytočných faktov a vytvárajú málo príležitostí na to, aby mohli deti učivo „zažiť“. Na vyučovacích hodinách im však na rozvoj zručností, uvažovanie o hodnotách a postojoch chýba priestor a čas. Preplnené učebné osnovy nútia všetkých – učiteľov, deti i rodičov – správať sa tak, akoby oveľa dôležitejšie bolo látku prebrať, nie ju pochopiť.

Učitelia ďalej navrhujú, aby sa počet detí v triedach nezvyšoval, ale naopak znížil. Radi by tiež častejšie ako doteraz delili triedy na dve skupiny. Najmä v predmetoch, kde treba látku precvičovať, dopĺňať pokusmi a žiackymi projektmi, ide o nevyhnutný posun v organizácii vyučovania smerom k potrebám žiakov.

Učiteľovi treba prácu uľahčiť

Nasleduje návrh, aby ministerstvo predpísalo základným školám učivo do ročníkov. To už s predstavou Ferka, Miša a Hanky, ako veselo bádajú nad vlastným projektom, ladí menej. Ak budú mať učitelia predpísané, čo a kedy majú so žiakmi robiť, uľahčí sa im síce príprava na vyučovanie, budú sa však oveľa menej zamýšľať nad tým, prečo Ferko nezvládol preberané učivo tak dobre ako Mišo a ako mu treba pomôcť. Danú látku preberú podľa plánu a pôjdu ďalej. Kto nebude stíhať, musí buď pridať a učiť sa viac doma, alebo sa z neho stane notorický štvorkár. Nieže by to dnes bolo inak. Inak by to však rozhodne malo byť.

Výkon žiakov treba odmerať

Učitelia ďalej navrhujú posilniť význam celoplošného testovania v 5. a 9. ročníku základnej školy. Testy z matematiky a z vyučovacieho jazyka by radi rozšírili o ďalšie predmety, aby výsledky testovania lepšie odzrkadľovali kvalitu školy. Mišovi to možno vadiť nebude, no pre Hanku, ktorú bolí bruško aj pred obyčajným diktátom, to bude stres navyše. Pôjde predsa o budúcnosť školy! Ale aj o jej vlastnú budúcnosť, keďže podľa učiteľov by malo toto testovanie zároveň slúžiť aj ako vstupenka na strednú školu. To, či a ako kolíše Hankina výkonnosť a výkonnosť jej spolužiakov v priebehu povinnej školskej dochádzky, však učitelia sledovať nenavrhujú. Pritom všímať si treba najmä výkonovú krivku každého jedného dieťaťa, aby dospelí okolo neho mohli prísť včas na to, ako mu treba pomôcť, aby napredovalo.

Dobrou správou pre Hanku a jej spolužiakov je, že učitelia netrvajú na tom, aby povinne maturovala z matematiky. Keďže sa v nej časom sľubne rozvinie talent husľovej virtuózky, vydýchnu si aj jej rodičia. Až do chvíle, kým si uvedomia, že na konzervatórium sa ich dcéra kvôli „zlým“ známkam aj tak nedostane. Zrušenie limitujúceho priemeru známok, potrebného na postup na stredné školy s maturitou, sa v liste učiteľov nespomína.

Školy treba riadiť a financovať

Ostatné návrhy sa týkajú najmä administratívnej záťaže pedagógov, financovania ich výkonov a zmien v oblasti riadenia škôl. Samozrejme, tieto podnety sa žiakov bezprostredne netýkajú. Ak by sa však podarilo presadiť aspoň niektoré z nich, určite by z nich mohli profitovať aj deti v podobe novej kvality vzťahov s lepšie pripravenými, zaplatenými a oddýchnutými učiteľmi.

A čo treba urobiť pre deti?

Čítam návrhy učiteľov, adresované ministrovi školstva a premýšľam o deťoch, ktoré sa písať ešte len učia, preto ministrovi žiadne listy neposielajú. O ich právach, potrebách a očakávaniach som sa z listu učiteľov veľa nedozvedela. Akoby deti boli iba bremenom, ktoré je treba niesť a návrhy učiteľov povzdychom, že niesť ho je čoraz ťažšie.

Rozumiem dôvodom, pre ktoré učitelia list napísali a súhlasím s nimi v tom, že veľa vecí v školstve nefunguje tak, ako by fungovať malo. Viaceré problémy neznesú odklad a vytváranie tlaku na rezort školstva požiadavkou, aby začal rýchlo konať, je logickým dôsledkom dlhoročného tápania v reformnom chaose. Požadovať čiastkové zmeny v školstve bez prediskutovania všetkých uhlov pohľadov, vrátane pohľadu detí a ich rodičov, však nemusí priniesť dobrý výsledok.

Uvažujme o tom spoločne 

Uvažujme o potrebných zmenách v školstve spoločne, prediskutujme spoločne všetky súvislosti. Hlas detí a ich rodičov je rovnako dôležitý ako hlas učiteľov, mal by preto v diskusiách o budúcej podobe škôl zaznieť a mali by sme ho počúvať. Ide totiž najmä o ich budúcnosť.

Zuzana Zimenová 

Autorka je analytička a editorka portálu noveskolstvo.sk.

Článok bol uverejnený v marcovom vydaní časopisu Dobrá škola.