Prvý okrúhly stôl v rámci kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC sa konal v Bratislave v priestoroch Národnej rady SR. Hlavnou témou stretnutia bolo spoločné uvažovanie o potrebách žiakov v školách na pozadí konkrétnych návrhov na zmeny, ktoré zaslala Slovenská komora učiteľov (SKU) v podobe listu Rade pre systémové zmeny a ministrovi školstva. Cieľom diskusie bolo sformulovať základnú predstavu o podmienkach na vzdelávanie, ktoré sú nevyhnutné na to, aby žiaci v školách lepšie prosperovali a ktoré by im mala vedieť zabezpečiť každá škola.

Okrúhly stôl pripravilo občianske združenie Nové školstvo spoločne s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) a s poslancami NR SR, ktorí prijali pozvanie na podujatie a pomohli ho zorganizovať na parlamentnej pôde. Symbolicky ju tak otvorili pre verejnosť a ponúkli jej dôstojný priestor na diskusiu o podnetoch, ktoré formujú vzdelávaciu politiku v našej krajine.

Za okrúhlym stolom spolu diskutovali  Veronika Adamčíková (vydavateľstvo Didaktis), Mária Barancová (špeciálna pedagogička, SKU), Roman Baranovič (manažér školy), Fedor Blaščák (Verejná komisia pre reformu vzdelávacej politiky), Vladimír Crmoman (učiteľ, SKU), Peter Dráľ (Nadácia Milana Šimečku), Michaela Farenzenová (SGI), Elena Gallová Kriglerová (CVEK), Peter Halák (Indícia), Ivan Juráš (zriaďovateľ školy), Martin Kríž (učiteľ), Roman Mács (rodič z Pezinka), Pavel Maťko (rodič z Hamuliakova), Saskia Repčíková (Asociácia súkromných škôl a školských zariadení), Dana Rušinová (Nadácia pre deti Slovenska), Mária Smreková (riaditeľka školy), Dana Spurná (rodič z Bratislavy), Richard Vašečka (poslanec NR SR), Zuzana Zimenová (Nové školstvo), Miroslava Zubová (špeciálna pedagogička) a Jana Žitňanská (poslankyňa NR SR).

 

Po úvodných slovách Márie Barancovej a Saskie Repčíkovej sa rozprúdila živá diskusia o tom, čo by mohlo pomôcť deťom, aby v školách lepšie prosperovali. Veľa sa hovorilo o prirodzenej túžbe detí objavovať svet a o tom, že súčasný školský systém namiesto podporovania tejto túžby pôsobí často proti nej. Deti potrebujú viac zážitkového učenia, viac času a príležitostí na to, aby mohli veci skúmať, samostatne o nich uvažovať a mnohé si aj sami vyskúšať.

V diskusii opakovane zaznieval motív individuálneho prístupu učiteľov k žiakom. Odborníci aj rodičia sa zhodli na tom, že kľúčom k úspechu dieťaťa je osobný záujem učiteľa, otvorená komunikácia a dôvera na oboch stranách. Mnohí rodičia sú pripravení škole pomáhať a „ťahať s učiteľmi za jeden povraz,“ očakávajú však od nich rovnaký záujem a podporu.

Náš školský systém neumožňuje personalizáciu učiva, teda vytváranie individuálnych vzdelávacích programov, šitých „na mieru“ pre každého žiaka. Túto možnosť ponúka iba deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, aj to v nepostačujúcej miere. Vo svete sú však krajiny, ktoré sa touto cestou už vydali a kde učitelia ponúkajú všetkým žiakom osobné vzdelávacie plány, ktoré zohľadňujú ich potenciál, záujmy a nadanie a zároveň rešpektujú ich prípadný hendikep. Takýto prístup nie je možné zaviesť v našich školách zo dňa na deň, malo by sa však o ňom viac diskutovať a tým učiteľom a školám, ktorí sú pripravení ho vyskúšať, by sa v tom nemalo brániť.

Na to, aby sa mohli učitelia deťom aspoň viac venovať, potrebujú rozšíriť svoje tímy o špeciálnych pedagógov, psychológov a asistentov. Skutočnosť, že tieto odborné pozície nie sú v školách dostatočne zastúpené, je podľa učiteľov aj rodičov hlavnou prekážkou v napĺňaní špecifických potrieb žiakov, najmä ak majú zdravotné znevýhodnenie alebo sa pasujú s rôznymi problémami v učení. Zároveň však viacerí upozornili aj na to, že nestačí iba zvýšiť počet odborníkov v školách, rovnako dôležité je ich aj na prácu v školskom teréne dobre pripraviť.

Snahu učiteľov o individuálny prístup k žiakom brzdí aj súčasná podoba obsahu vzdelávania. Množstvo učiva v jednotlivých predmetoch, ktoré treba prebrať v istej postupnosti a nadväznosti, sa bije s nedostatkom času, ktorý na to učitelia aj žiaci majú. Učiteľom chýba čas na dostatočné vysvetlenie látky a na využitie rôznych pútavých foriem práce na hodine, ktoré by žiakom uľahčili jej pochopenie. Privítali by tiež možnosť deliť triedy s väčším počtom žiakov na menšie skupiny podľa potreby, čo by im umožnilo pracovať so žiakmi na hodine intenzívnejšie a kooperatívnejšie.

[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=Oji9fYTVmSQ[/youtube]

Reč prišla samozrejme aj na financie, pretože na ich nedostatok sa narážalo prakticky v každej oblasti, ktorá sa v diskusii otvorila. Opakovane zaznievalo, že nedostatok peňazí brzdí rozvoj škôl a je jednou z významných príčin nenaplnenia skutočných vzdelávacích potrieb žiakov. Kvalita výučby síce nestojí iba na peniazoch, ale bez dostatočného objemu financií ju školy jednoducho nedokážu posunúť na vyššiu úroveň.

V tejto súvislosti zazneli obavy z pripravovaných zmien vo financovaní škôl, ktoré avizuje rezort školstva. Viacerí sa domnievajú, že môžu ohroziť spravodlivosť vo financovaní a neprispejú ani k zlepšeniu napĺňania základných potrieb žiakov v školách.  Aby mohli školy napĺňať potreby žiakov podľa predstáv, ktoré zazneli na okrúhlom stole, muselo by dôjsť k významným posunom vo vnímaní základného štandardu, ktorý má vedieť poskytnúť žiakovi každá škola a k zvýšeniu objemu finančných prostriedkov na jeho zabezpečenie, čo ministerstvo školstva zatiaľ neplánuje.

V diskusii sa načrtlo viacero tém, ktoré nebolo možné na priestore dvoch hodín dostatočne prediskutovať, preto hostia okrúhleho stola vyjadrili želanie v diskusiách pokračovať.

Zuzana Zimenová

Autorka je analytička a editorka portálu noveskolstvo.sk.