Odborné školy treba viac prepojiť s praxou priamo vo firmách. Aktuálne sa diskutuje už „len“ o tom, ako na to. Odborné vzdelávanie na Slovensku sa môže inšpirovať duálnym modelom odbornej prípravy vo Švajčiarsku.

Rezort školstva realizuje v spolupráci so Švajčiarskom, Nemeckom a Rakúskom národné projekty, ktorými avizuje, že sa chce inšpirovať ich modelmi duálneho odborného vzdelávania.  Zároveň sa ozývajú hlasy, ktoré nostalgicky spomínajú na systém učňovského  školstva za socializmu. Podľa nich sme tu duálny model odborného vzdelávania mali už vtedy, fungoval dobre a odborné školy stačí prebudovať späť na jeho obraz.

Zmeny v odbornom školstve nemožno naordinovať podľa jednoduchého receptu. Inšpirovať sa však treba najmä tými príkladmi, ktoré reálne zdvihnú jeho úroveň a prispejú k ekonomickej prosperite krajiny. Švajčiarsko môže byť jedným z nich.

Žiaci sú rovno zamestnancami

Zásadný rozdiel medzi postavením mladého človeka, vstupujúcom do systému odborného vzdelávania na Slovensku a vo Švajčiarsku je ten, že kým u nás je až do ukončenia štúdia na strednej odbornej škole žiakom, vo Švajčiarsku je od prvého dňa nástupu na prípravu na povolanie zamestnancom. Po skončení povinnej školskej dochádzky v základnej škole si totiž mladý Švajčiar, ktorý netúži po akademickej dráhe a nepokračuje v štúdiu na gymnáziu, nevyberá školu, do ktorej bude chodiť ďalšie 3-4 roky, ale firmu, ktorá ho na zvolené povolanie pripraví a po absolvovaní prípravy spravidla aj zamestná.

Jedným z významných dôsledkov tohto rozdielu je aj rozdielna finančná situácia mladých ľudí počas prípravy na povolanie. Zatiaľ čo na Slovensku je príjem žiakov počas štúdia skôr výnimočný, vo Švajčiarsku má učeň zmluvne zabezpečený pravidelný mesačný plat. Možnosť osamostatnenia sa je pre mladých Švajčiarov dôležitou motiváciou, ktorá podporuje ich výber ďalšieho štúdia v odbornom vzdelávaní. Samozrejme, učeň zarába vždy menej ako riadny zamestnanec. Výhodou jeho zaradenia do pracovného kolektívu je však okrem peňazí aj to, že sa takmer okamžite stáva plnohodnotným členom pracovného tímu.

Hodia ich do vody a učia plávať 

Švajčiarske firmy učňov nevyužívajú na vykonávanie pomocných prác, ale ich postupne poverujú čoraz dôležitejšími samostatnými úlohami. To ich spolu s finančným ocenením motivuje k väčšej zodpovednosti, k rýchlejšiemu osvojeniu si potrebných pracovných zručností a k  lepším pracovným výsledkom. Tínedžerom sa tým uľahčuje prechod do dospelého života. Slovenskí žiaci sa v porovnaní so švajčiarskymi dostanú k reálnej praxi v podniku iba zriedka. Prípravu na povolanie absolvujú v škole, ktorá pre nich vytvára nie reálne, ale iba „skleníkové“ prostredie, ktoré ich na skutočný pracovný život pripraví len ťažko.

Základným princípom švajčiarskeho duálneho systému je reálny predpoklad, že drvivá väčšina dobre vyškolených absolventov dostane prácu tam, kde ich na ňu pripravovali. Pointou nášho systému odborného vzdelávania je nereálny predpoklad, že nedostatočne pripravení absolventi škôl si sami nájdu zamestnanie na trhu práce a uspejú v drsnom konkurenčnom boji so skúsenejšími uchádzačmi. Vo výsledku je zjavné, čo lepšie funguje. Švajčiarsko je známe dlhodobo najnižšou nezamestnanosťou mladých ľudí v Európe. Tá v súčasnosti dosahuje v krajinách OECD v priemere 12,4 %, avšak vo Švajčiarskej konfederácii neprekračuje hranicu 7%.

Učni nie sú pre firmy príťažou 

Zásadným faktorom úspechu švajčiarskeho duálneho modelu prípravy na povolanie je skutočnosť, že sa v ňom výrazne angažujú samotní zamestnávatelia. Nerobia to iba preto, že cítia spoločenskú zodpovednosť, ale najmä preto, že je to v ich vlastnom záujme. Učňov vo firmách nevnímajú ako príťaž, ale ako príležitosť. Firmám totiž prináša úžitok nielen samotná práca učňov, ale aj ich inovatívny potenciál. Mladým ľuďom sa vo Švajčiarsku prekážky v oblasti dobrých nápadov nekladú. Naopak, očakáva sa od nich, že sami prídu s návrhmi na zlepšenia a kvalitné tímy firemných majstrov a mentorov ich k tomu motivujú.

Nie všetky firmy sa do prípravy budúcich zamestnancov zapájajú. Vzdelávanie učňov má svoje výhody, na druhej strane so sebou nesie zvýšenie nákladov, spoločenský záväzok a s ním spojenú veľkú zodpovednosť. Výhody však spravidla prevažujú nad rizikami, preto ak firmy do procesu vzdelávania vstúpia, robia to dobrovoľne, žiaden právny predpis im to nemusí ukladať ako povinnosť. Ide o opačný prístup ako u nás, kde sa energia investuje najprv do vytvárania zaväzujúcich pravidiel účasti zamestnávateľov vo vzdelávaní, potom akoby na „ospravedlnenie“ do mechanizmov na kompenzáciu ich finančných a časových strát a celkom sa zabúda na benefity, ktoré môže zamestnávateľom angažovanie sa vo vzdelávaní priniesť.

Otvorený systém motivuje ľudí vzdelávať sa

Podstatou švajčiarskeho duálneho modelu odbornej prípravy je jeho „dvojkoľajnosť“, čo znamená, že časť vzdelávania prebieha priamo vo firmách a časť v školách, ktoré zriaďuje samospráva na úrovni kantónov. Učni v školách  povinne absolvujú odbornú teoretickú prípravu a výučbu všeobecno-vzdelávacích predmetov, strávia v nich však menej času ako slovenskí žiaci. Kľúčová je pre nich odborná prax vo firmách.

Švajčiari sa vzdelávajú najmä z pragmatických dôvodov, nie kvôli „papieru“. Očakávajú, že vzdelávanie bude odpovedať na ich potreby a bude mať pre nich praktický význam. A švajčiarskemu vzdelávaciemu systému sa darí ich očakávania napĺňať. Je natoľko flexibilný, že im ponúka prakticky neobmedzené prestupy a opätovné návraty do vzdelávania – ľudia si v ňom môžu kedykoľvek doplniť kvalifikáciu, postúpiť vyššie, či dokonca úplne zmeniť povolanie. Na Slovensku ľuďom výber životnej dráhy komplikujú rôzne obmedzenia, ktoré náš systém namiesto odbúrania ešte pritvrdzuje.

Duálny model odborného vzdelávania sme na Slovensku nikdy nemali

Z uvedenej charakteristiky švajčiarskeho duálneho modelu odborného vzdelávania vidno, že ide o celkom iný typ prípravy na povolanie, než aký dnes funguje na Slovensku. Zároveň je úplne iný než ten, ktorý sme tu mali v minulosti. Podstata duálnych modelov nielen vo Švajčiarsku, ale aj v Nemecku, v Rakúsku a v ďalších krajinách totiž spočíva v tom, že sú „market driven“, teda „ťahané trhom“. A to naše odborné školy nikdy nepoznali.

V podmienkach plánovaného hospodárstva, kde bola produkcia podnikov regulovaná „zhora“ a napriek tomu nestíhala pokryť dopyt, trpela príprava učňov rovnakými chybami krásy. Veci bežnej spotreby boli nedostatkovým tovarom, podobne ako inštalatéri či maliari. Na druhej strane, v mene plnej zamestnanosti sa v mnohých podnikoch tolerovala prezamestnanosť a strácal sa pocit zodpovednosti za kvalitu. V rámci hesla „kto neokráda štát, okráda svoju rodinu“ si ľudia z prevádzok odnášali aj to, čo im nepatrilo. Zároveň museli robiť veľa vecí doslova „na kolene“, lebo  modernizovať nebolo za čo. S obdobnými problémami bojovali aj učňovské strediská. Navyše, a na to netreba zabúdať, vzdelávanie v základných a stredných školách bolo vtedy neoddeliteľne späté s ideologickým tlakom, ktorý ho výrazne deformoval.

Pozerajme viac dopredu ako dozadu

Pri uvažovaní o potrebných zmenách v odbornom vzdelávaní nemá význam sentimentálne odkazovať na zašlú slávu československého systému prípravy učňov. Zamerať sa treba radšej na skúsenosti krajín, v ktorých odborné vzdelávanie naozaj funguje. Samozrejme, vlastnú historickú skúsenosť nemožno vytesniť a podobne nezmyselné by bolo snažiť sa skopírovať cudzí vzdelávací  model v slovenských podmienkach. Oplatí sa však pozerať viac dopredu než dozadu. Sústrediť sa treba najmä na zmeny, ktoré zvýšia šance mladých zamestnať sa a firmám umožnia rásť.

Zuzana Zimenová

Autorka je analytička a editorka portálu noveskolstvo.sk.

Článok bol uverejnený v aprílovom vydaní časopisu Dobrá škola.