Občianske združenie Nové školstvo v spolupráci s neziskovou organizáciou Mental Disability Advocacy Center so sídlom v Budapešti organizovali spolu dňa 23. apríla 2014 v Bratislave v priestoroch chránenej dielne pre ľudí s mentálnym postihnutím v kaviarni Radnička okrúhly stôl na tému inklúzie a rovnosti šancí vo vzdelávaní.
K výberu témy nás okrem iného inšpirovala aj spoločenská diskusia o procese realizácie tzv. Rómskej reformy, v rámci ktorej vláda SR formuluje svoje predstavy o inkluzívnom vzdelávaní a o jeho želateľnej podobe na Slovensku. V Radničke sme diskutovali nielen o tom, v čom sú predstavy vlády SR o inkluzívnom vzdelávaní neprimerane zúžené a v čom spočívajú prekážky skutočnej inklúzie detí, ktoré sú „iné“, do bežných kolektívov ich vrstovníkov, ale aj o návrhoch na konkrétne kroky, ktoré by mohli v tejto oblasti naštartovať potrebné zlepšenie.
Za okrúhlymi kaviarenskými stolčekmi spolu diskutovali zástupcovia neziskových organizácií, odborných inštitúcií a rodičov detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami: Steven Allen (MDAC), Ondrej Dostál (Nové školstvo), Peter Dráľ (Nadácia Milana Šimečku), Michaela Farenzenová (Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť – SGI), Miroslava Hapalová (Člověk v tísni – Slovensko), Marián Horanič (Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím – ZPMP), Róbert Lezo (otec zdravotne znevýhodneného dieťaťa, Spoločnosť Downovho syndrómu), Maroš Matiaško (MDAC), Pavel Maťko (otec zdravotne znevýhodneného dieťaťa, o. z. Akcept), Renáta Maťková (matka zdravotne znevýhodneného dieťaťa, asistentka učiteľa), Katarína Medľová (Ústav európskych štúdií a medzinárodných vzťahov, Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK Bratislava), Paulína Ondrášiková (advokátka), Dana Rušinová (Nadácia pre deti Slovenska), Claire Smith (Nadácia otvorenej spoločnosti – OSF), Tímea Stránská (Člověk v tísni – Slovensko), Mária Tomaško (matka zdravotne znevýhodneného dieťaťa), Barbora Vaněk (Nadácia otvorenej spoločnosti – OSF), Ľubica Vyberalová (Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR – ZPMP SR), Michal Zálešák (European Roma Rights Centre), Zuzana Zimenová (Nové školstvo) a Miroslava Zubová (zriaďovateľka súkromnej materskej školy a centra špeciálneho poradenstva).
Cieľom stretnutia bolo nájsť zhodu pri napĺňaní pojmu inklúzia adekvátnym obsahom a zosieťovať rôznorodé záujmové skupiny, presadzujúce inkluzívne vzdelávanie na Slovensku, za účelom vytvorenia širšej platformy spoločného postupu pri riešení problémov, na ktoré proces inklúzie vo vzdelávaní neustále naráža.
[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=95lEgiD45A8[/youtube]
V úvodných slovách zástupcovia MDAC Maroš Matiaško a Steven Allen priblížili právne aspekty inklúzie vo vzdelávaní. Zamerali sa najmä vysvetlenie východiskovej situácie, v ktorej sa nachádza Slovensko a ďalšie európske krajiny, ktoré pristúpili k viacerým medzinárodným dohovorom v oblasti ľudských práv. Z právneho hľadiska inkluzívne vzdelávanie znamená vzdelávanie všetkých detí v hlavnom vzdelávacom prúde, pričom s ohľadom na čl. 28 Dohovoru OSN o právach dieťaťa v spojení s čl. 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má na tento typ vzdelávania právo každé dieťa bez výnimky. Pre krajiny, ktoré k týmto medzinárodným dohovorom pristúpili, už teda nie je otázkou, či inkluzívne vzdelávanie zaviesť alebo nie, otázniky sa vynárajú iba nad tým, ako si jednotlivé krajiny plnia záväzky, ktoré im z dohovorov vyplývajú.
[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=qI6RXWw8Ugk[/youtube]
Účastníci okrúhleho stola sa hneď v úvode zhodli na tom, že napriek tomu, že Slovensku vyplývajú z medzinárodných dohovorov jednoznačné povinnosti v oblasti zavedenia inkluzívneho vzdelávania, školy v našej krajine stále nie sú schopné vytvárať v bežných školách vhodné podmienky na rozvoj potenciálu detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Realita je dokonca taká, že na prekážky pri napĺňaní špecifických potrieb žiakov narážajú aj špeciálne školy. Školský systém ako celok trpí nedostatkom financií, odborného personálu, učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok.
Niekde školy dokážu deťom poskytnúť potrebnú pomoc a odbornú podporu pri rozvoji ich potenciálu, niekde nie. Spravidla to závisí od finančných možností školy, od schopností jej pedagógov individuálne pracovať s deťmi s rôznymi špecifickými problémami a od ochoty vedenia školy prijať takéto deti do žiackeho kolektívu.
Skutočnosť, že nie každá škola dokáže vyjsť v ústrety deťom, ktoré potrebujú pomocnú ruku, nie je na úrovni štátu vnímaná ako akútny problém. Svedčí o tom formulácia právnych predpisov, zakotvujúcich pravidlá spoločného vzdelávania detí s rôznymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Jednoznačne z nich vyplýva, že zabezpečenie vhodných podmienok na integráciu detí, ktoré potrebujú viac pomoci či už v podobe asistenta, špeciálneho pedagóga alebo kompenzačných pomôcok, nemá charakter pozitívnej povinnosti štátu, ale je ponechané na náhodu. Ak škola takéto podmienky vytvoriť dokáže, môže dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami prijať. Ak nie, môže ho jednoducho odmietnuť.
Štát namiesto aktívneho nasadenia motivačných a podporných nástrojov, vďaka ktorým by dokázala každá škola tieto deti absorbovať, ponecháva stále školám možnosť sa tejto povinnosti vyhnúť. Slabé materiálne, technické a personálne vybavenie škôl považuje za legitímny dôvod na neprijatie týchto detí do vybranej školy. Takýto postoj štátu deformuje nielen právo detí na kvalitné vzdelávanie a slobodnú vôľu rodiča pri výbere školy, ale aj deklarované reformné ciele, ktoré hovoria o posilnení individuálneho prístupu učiteľov k žiakom a o potrebe odbúravať prekážky, ktoré deťom bránia vo vzdelávaní uspieť.
Diskusia sa ďalej rozprúdila nielen o prekážkach inkluzívneho vzdelávania v školách, ale aj o nefungujúcom systéme ranej starostlivosti o deti v predškolskom veku. Najmä deti so zdravotným znevýhodnením potrebujú od narodenia špeciálnu podporu, a to nielen v oblasti zdravotnej starostlivosti, ale aj v oblasti výchovy a vzdelávania. Iba vďaka vhodnej stimulácii možno u nich naštartovať potrebné procesy socializácie a kognitívneho rozvoja.
Rodičia týchto detí však konštatovali, že v našej krajine nie sú v tejto oblasti ponúkané prakticky žiadne služby, ktoré by mohli rodiny s postihnutými deťmi automaticky využívať a ktoré by boli pre ne bez problémov dostupné. V prípade, že je dieťa viacnásobne postihnuté, a teda jeho stav je komplikovanejší ako u detí, ktoré sú „iba“ nevidiace, nepočujúce, či na vozíku, je dokonca veľkým problémom umiestniť ho v špeciálnej materskej škole a v špeciálnej základnej škole. Tie majú na to rovnako nevyhovujúce priestory ako bežné materské a základné školy a trpia aj podobným nedostatkom odborného personálu.
[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=qAI2v3N5vXA[/youtube]
Nedostatočná raná starostlivosť o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zbytočne komplikuje ich vzdelávanie v školskom veku. Viacerí odborníci, ktorí sa zišli v rámci okrúhleho stola, upozornili na to, že pokiaľ by bola deťom so zdravotným znevýhodnením a ich rodinám poskytnutá včasná komplexná intervencia ihneď po narodení dieťaťa, vo veku nástupu na povinnú školskú dochádzku by mnohé z týchto detí špeciálnu podporu pri učení nemuseli vôbec potrebovať. Tým, že štát neponúka prakticky žiadne služby v oblasti vzdelávania a socializácie zdravotne postihnutých detí, hazarduje nielen s ich potenciálom, ale aj s investíciami z verejných zdrojov – vynakladá ich radšej do systému kompenzácií následkov ťažkého zdravotného postihnutia ako do prevencie a včasnej intervencie, ktorá by v mnohých prípadoch dokázala tieto následky zmierniť.
[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=jmR1g8k3Xo4[/youtube]
Z oblasti ranej starostlivosti sa diskusia preniesla znovu do oblasti školského vzdelávania. Účastníci okrúhleho stola sa zhodli na tom, že náš školský systém dostatočne nepodporuje vytváranie flexibilného vzdelávacieho prostredia v bežných školách, ktoré by dokázalo absorbovať všetky deti bez rozdielu, vrátane detí so zdravotným znevýhodnením, detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a detí s mimoriadnym nadaním. Deti, ktoré potrebujú individuálny prístup, úpravu triedy alebo odbornú asistenciu, sú považované za problém, na riešenie ktorého nemá väčšina bežných materských a základných škôl kapacitu. Hoci školský zákon integráciu detí umožňuje a záujem ich rodičov o spoločné vzdelávanie v bežných školách postupne narastá, naráža proces ich začleňovania do detských kolektívov na čoraz väčšie praktické prekážky.
Okrem nedostatku financií na zabezpečenie potrebného personálu a pomôcok, brzdí proces inklúzie vo vzdelávaní aj nedostatočná pripravenosť samotných učiteľov napĺňať individuálne vzdelávacie potreby žiakov v rámci rôznorodých detských kolektívov. Vzdelávanie budúcich učiteľov totiž stále ignoruje posuny v zložení detskej populácie v súčasnej škole, nereaguje dostatočne na pribúdajúci počet detí s rôznymi diagnózami, špecifickými poruchami učenia a správania, či s problematickým rodinným zázemím a neučí budúcich pedagógov, ako majú k týmto deťom pristupovať.
[youtube]http://www.youtube.com/watch?v=a6BYrVgMcjg[/youtube]
Inkluzívne vzdelávať znamená vytvoriť v školách pre všetky bez rozdielu také podmienky na vzdelávanie, ktoré im pomôžu prekonať bariéry v učení a podporia rozvoj ich individuálneho potenciálu. Pri presadzovaní inkluzívneho vzdelávania na Slovensku je dôležité usilovať o spájanie síl a spoluprácu jednotlivých záujmových skupín a podporu spoločného postupu pri navrhovaní konkrétnych riešení.
Nové školstvo sa bude aj naďalej snažiť v spolupráci so širokou sieťou expertov, záujmových skupín a rodičov rozširovať a posilňovať platformu spoločného postupu pri presadzovaní záujmov detí, ktoré sú z rôznych dôvodov zo vzdelávania v bežnom prúde vylúčené a ktorým sa pri učení nedostáva adekvátna pomoc a podpora v podobe komplexných odborných služieb.
V rámci kampane CHCEME VEDIEŤ VIAC začneme na jeseň 2014 postupne otvárať konkrétne témy, súvisiace so vzdelávaním a s jeho želateľnou podobou v budúcnosti. Téma inklúzie bude jednou z nich a budeme radi, ak sa do nej hlbšie ponoria nielen odborníci, ale aj široká verejnosť.
