Čo priniesol týždeň 10. 12. 2018 – 16. 12. 2018

Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) pripraví učebné osnovy voliteľného predmetu zameraného na folkloristiku a ľudovú výchovu | Foto TASR

Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) pripraví učebné osnovy voliteľného predmetu zameraného na folkloristiku a ľudovú výchovu | Foto TASR

 

Témy týždňa

Národniari opäť čelia kritike pre eurofondy • Návrh zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch rozhorčil učiteľov • Stredné školy čelia kritike pre ministerské kvóty • Budeme mať tajomníka pre šport a osnovy pre folklór

 

Výrok týždňa

„Slovenská národná strana nominuje za štátneho tajomníka slovenského športového strelca Jozefa Gönciho, ktorý má na konte nespočetné množstvo víťazstiev. Tak, ako sme sľubovali, nový tajomník pre šport je prvým krokom, aby raz na Slovensku bolo zriadené Ministerstvo pre šport a cestovný ruch. Šport a cestovný ruch sú pre Slovenskú národnú stranu do budúcna prioritou.

SNS
strana, ktorej nominant v kresle ministra školstva ohlasoval najväčšiu reformu vzdelávania
vyhlásenie | 14. 12. 2018

 

Výber z udalostí

• Zhruba pol druha roka po tom, čo kauza eurofondov na vedu pripravila o kreslo ministra Petra Plavčana (nom. SNS), čelí kritike pre rovnakú tému aj jeho následníčka Martina Lubyová (nom. SNS).

Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) v uplynulom týždni vyhlásila, že zo sumy 600 miliónov eur, ktorú mal rezort školstva investovať do vedy a výskumu z eurofondov, ministerstvo uzavrelo zmluvy na projekty v hodnote 166 miliónov eur s pochybnými firmami, ktoré sa vede a výskumu nikdy nevenovali. Uvedené prostriedky tak majú byť podľa slov Remišovejvyplatené zo štátneho rozpočtu. „Bremeno z eurofondov preniesla na občanov Slovenska,“ poznamenala opozičná poslankyňa.

„Z firiem, na ktoré sme upozorňovali my aj médiá, odstúpili od zmlúv tri. Ostatné majú platné zmluvy. (…) Minulý rok sme vracali 27 miliónov eur, teraz to bude asi 100 miliónov eur,“ skonštatovala Remišová a dodala, že presná suma bude známa po 31. decembri 2018. Zároveň nevylúčila, že z uvedených dôvodov bude hnutie iniciovať odvolávanie ministerky.

„Druhý problém je, že väčšinu z doteraz rozdelených peňazí dalo ministerstvo samo sebe, keď projekty za 85 miliónov eur pridelilo svojej podriadenej organizácii Centru vedecko-technických informácií SR. Keď sa teda ministerka sťažuje na prijímateľov, sťažuje sa vlastne sama na seba,“ doplnila ešte Remišová s tým, že 300 miliónov pridelí rezort sebe alebo iným ministerstvám.

• Ministerstvo školstva v reakcii na Remišovej slová uviedlo, že sa medializované informácie nezakladajú na pravde. „Poslankyňa Remišovánechápe proces čerpania eurofondov a snaží sa zvaľovať na rezort procesy, ktoré s ním priamo nesúvisia. Ministerstvo nastavuje prostredie a v tomto smere je výrazom ocenenia jeho práce fakt, že Európska komisia zrušila všetky varovné listy, ktoré boli v minulosti zaslané v Operačnom programe Výskum a inovácie,“ napísalrezort vo svojom stanovisku.

K sume 166 miliónov ministerstvo reagovalo tvrdením, že v rámci výzvy na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier je dnes platných 37 zmlúv z pôvodných 61 a doposiaľ neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky. Rezort dodal, že odstúpenie od zmluvy musia realizovať firmy. Ako upozornil Denník N, ministerstvo nijako nereagovalo na tože zmluvné záväzky sa nebudú hradiť z eurofondov, ale zaplatíme ich z rozpočtu. Z pohľadu daňovníkov podobne dopadla neslávne známa kauza iných dvoch ministrov za SNS v rámci tzv. nástenkového tendra.

Lubyová na margo kritiky ďalej uvádza, že prieťahy v čerpaní sa nemôžu pripisovať na vrub ministerstva školstva a tvrdí, že rezort pod jej vedením zazmluvnil viac ako tretinu z celého operačného programu. Problém podľa nej začal v roku 2015, kedy bol ministrom Juraj Draxler (nom. Smer-SD). „Neboli v tom čase vyhlásené žiadne výzvy, a tak prvý rok utiekol,“ povedalaministerka.

Pravdou však je, že v roku 2014 neboli v rámci aktuálneho programovacieho obdobia 2014-2020 vyhlásené absolútne žiadne výzvy nielen na ministerstve školstva, ale ani na žiadnom inom rezorte na Slovensku.

• Reakcie k medializovaným vyhláseniam o stave čerpania eurofondov na seba nenechali dlho čakať.

x Veronika Remišová skonštatovala, že sa ministerka vyhovára na Juraja Draxlera„SNS je na ministerstve dva a pol roka a to je dosť dlhý čas na to, aby zmysluplným spôsobom dokázali minúť 100 miliónov eur,“ povedala Remišová.

x K oponovaniu rezortu školstva sa pridal aj Draxler. „Pri mojom odchode bolo čerpanie nastavené tak, aby už nevznikali sklzy. Nové vedenie prišlo pred čistý a plný stôl,“ reagoval exminister. Dodal, že jeho nástupca zrušil výzvy, ktoré on vyhlásil. „Medzitým ministerstvo začalo meniť niektoré technické podmienky čerpania. Už vtedy bolo úplne jasné, že si tu niekto pripravuje pôdu pre „svoje“ projekty, to sa potom potvrdilo pri výsledkoch tých dvoch škandalóznych výziev, kvôli ktorým musel Peter Plavčan nakoniec odstúpiť,“ uviedol Draxler.

Sto miliónov eur je iste menej ako šesťsto, ktoré musel „stratiť“ predchodca, aby ho odstavili od žľabu, ale ešte stále dosť, aby Lubyová čelila batérii ťažkých otázok,“napísal na margo kauzy publicista Peter Schutz.

Kauze čerpania eurofondov na vedu sa venuje aj rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Veronikou Remišovou (OĽaNO) v TV SME. Na otázku Ako sa vyvíja rozdeľovanie stoviek miliónov z európskych peňazí, ktoré sa mali využiť na rozvoj vývoja a výskumu na Slovensku?“ odpovedajú v podcaste denníka SME Daniela Hajčáková a Peter Kapitán.

• Kritike rezort školstva nečelí iba v súvislosti s čerpaním eurofondov na výskum a vedu. Slovenskú komoru učiteľov (SKU) rozhorčil návrh zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorým rezort plánuje zrušiť súčasný kreditový príplatok. Nahradiť by ho mal príplatok za profesijný rozvoj, ktorý by mal platnosť sedem rokov.

„K zákonu, ktorý bol predložený ministerstvom na medzirezortné pripomienkové konanie v auguste 2018, boli vznesené tak zásadné pripomienky, že bolo na zváženie jeho úplné stiahnutie z legislatívneho procesu. Tri mesiace po tom, ako ho ministerka školstva v septembri 2018 naozaj z legislatívneho procesu stiahla, bol zásadne zmenený,“ uviedla vo svojom stanovisku SKU s tým, že tieto zmeny neboli prerokované s odbormi ani pedagogickou verejnosťou.

V častiach týkajúcich sa vzdelávania a profesijného rastu zamestnancov došlo podľa SKU navyše k výraznému zhoršeniu podmienok. „Systém profesijného rozvoja, ako ho nastavila pani ministerka Lubyová, nepriláka najmä veľmi potrebných mladých pedagógov,“ napísal v blogu poslanec MiroslavSopko (OĽaNO) a dodal, že jedinou cestou je zvýšenie atraktivity učiteľskej profesie, aby neboli nútení investovať energiu zbieraniu príplatkov na úkor vzdelávania detí.

• Negatívne reakcie v minulom týždni vyvolali aj zmeny v spôsobe prijímania žiakov na stredné školy (SŠ). Ministerstvo školstva totiž škrtlo tisícky miest v prvých triedach a stanovilo kvóty prerozdelenia budúcich stredoškolákov medzi jednotlivé typy SŠ.

x Hovorkyňa predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Anna Činčárová v tejto súvislosti uviedla, že sa zmeny negatívne dotkli napríklad gymnázií v regióne. „Školy žiadali miesto pre 2 178 prvákov, no ministerstvo stanovilo, že kraj môže prerozdeliť iba 1 585 miest,“ vysvetlila.

x Zhruba 500 študentov, rodičov a učiteľov protestovalo v uplynulú stredu pred budovou KSK proti zrušeniu štvorročného študijného odboru na košickom Gymnáziu Park mládeže. Škola počítala s otvorením dvoch tried, avšak podľa rozhodnutia KSK nemôže otvoriť ani jednu. Kraj argumentuje kvótami, ktoré určilo ministerstvo školstva. Nespokojnosť s rozhodnutím neotvoriť prvý ročník štvorročného gymnázia sa objavila aj v Žilinskom samosprávnom kraji.

x Gymnáziá v Košickom samosprávnom kraji spustili petície (tu a tu), ktorými chcú zvrátiť rozhodnutie kraja a obrátili sa na ministerstvo školstva. „Dané rozhodnutie je pre nás neakceptovateľné, pretože prebehlo netransparentne a bez objektívnych kritérií,“ tvrdia signatári petície za zachovanie gymnázia Park mládeže. Dodávajú, že niektorým žiakom sa navyše môže stať, že po neprijatí na dve stredné školy pre nich už zostane iba škola, o ktorú by sa nikdy neuchádzali.

x „Nie sme proti rušeniu nepotrebných škôl, ale chceme zabrániť neodôvodnenému znižovaniu počtu budúcich prvákov pre prijímacie konanie na školský rok 2019/2020 a postupnej likvidácii niektorých stredných škôl, nielen súkromných,“reagovala na situáciu v jednotlivých krajoch prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Slovenska Saskia Repčíková.

x „Štát hovorí o snahe skvalitňovať školstvo a pritom urobí krok späť tým, že obmedzuje súťaž kvality medzi školami,“ skonštatoval na margo dôsledkov zavádzania kvót pre školy riaditeľ diecézneho školského úradu Biskupstva Nitra Peter Buranský.

x To, že sa nový systém bije so slobodnou voľbou výberu škôl zo strany žiakov a ich rodičov, uviedla poslankyňa NR SR Zuzana Zimenová (nez., klub SaS). Zdôraznila pritom, že v regiónoch v rámci prijímania žiakov na SŠ fungujú rôzne záujmy aj lobing, či politické hry.

• Kým stredné školy v minulom týždni čelili kritike pre neprijímanie požadovaného počtu prvákov a zaoberali sa kvótami zo strany ministerstva a samosprávnych krajov, vláda vzala na vedomie materiál, podľa ktorého od budúceho roka vzniknú stredné športové školy. „Podľa ministerstva školstva koncepcia stredných športových škôl bola vytvorená na základe požiadaviek praxe, najmä zo strany národných športových zväzov,“ napísal denník Pravda.

Šport je pre vedenie rezortu školstva a stranu, ktorá do kresla ministerky nominovala Martinu Lubyovú obľúbenou témou. Ešte v októbri tohto roku ministerstvo avizovalo zriadenie postu štátneho tajomníka pre šport. V uplynulom týždni vláda schválila uznesenie, ktorým bol na tento post nominovaný býval olympionik Jozefa Gönciho. Ten do funkcie nastúpi 7. januára 2019.

SNS tvrdí, že zriadenie tohto postu je prvým krokom k tomu, aby raz na Slovensku bolo zriadené ministerstvo pre šport a cestovný ruch. „Veríme, že presvedčíme koaličných partnerov o potrebe zriadenia tohto ministerstva v najbližšej vláde Slovenskej republiky,“ uviedla SNS.

• Bývalý kandidát SNS na post ministra školstva a súčasný riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Ľudovít Hajduk v uplynulom týždni oznámil, že ŠPÚ pripraví učebné osnovy predmetu zameraného na folkloristiku a ľudovú výchovu.

„Skúsenosti s vyučovaním tohto predmetu zatiaľ v prvom ročníku primárneho vzdelávania potvrdzujú, že žiaci sa prostredníctvom tohto predmetu učia úcte a skromnosti, šikovnosti, kreativite, vzájomnej pomoci a rešpektu,“ okomentovalaktivity svojho úradu Hajduk.

„Lebo naše dietky nemajú čo myslieť globálne, nech radšej cítia lokálne! Pri toľkej ideologickej fuške na duši žiačika nieto času na riadnu prácu na reforme. A možno je to naše jediné šťastie,“ zhodnotila iniciatívu publicistka Zuzana Kepplová.

 

Všimli sme si

• To, že pri tvorbe obsahu vzdelávania je dôležité myslieť na svet, ktorý príde, nie na ten súčasný, konštatuje v novom blogu projektu To dá rozum analytička Petra Fridrichová.

• Otázku, či rezortu školstva záleží na zvyšovaní kvality vzdelávania a lepšom prepojení škôl s trhom práce, si v blogu kladie riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš.

• Na problém nedostatku financií pre inkluzívne tímy v školách poukázala v uplynulom týždni mentorka Zuzana Révészová„V triede, kde má učiteľ rôzne skupiny žiakov a rozdeľuje úlohy, funguje v móde ako dispečer na letisku. Učiteľom veľmi chýba podpora a supervízia,“ vysvetlila Révészová, ktorá spolupracuje s organizáciou Eduma. Tá v uplynulom týždni udelila deviatim školám ocenenie Vnímavá škola. O zlepšenie kritickej situácie v oblasti inklúzie v slovenskom školstve sa usiluje aj Ples v Opere v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a Koalíciou pre deti Slovensko. O tom, čo inkluzívne prostredie prináša deťom i učiteľom, sa môžete dozvedieť viac vo videu.

• O tom, že špeciálne školy sú prežitkom a že školstvo je potrebné zásadne zmeniť hovorila pre Denník N Ingrid Kosová, ktorá v uplynulom týždni získala ocenenie Lúč z tmy za boj proti fašizmu a inovácie v školstve.

• Na to, prečo časť stredoškolákov oslovujú fašistické zoskupenia, odpovedalpre týždenník Trend učiteľ dejepisu Juraj Smatana. Dôvodom je podľa neho aj to, že sme ponechali výchovu mladých generácií v rukách podfinancovaných, frustrovaných a spoločensky neuznaných učiteľov. Témou sa v reportáži týždenníka zaoberala aj Eva Mihočková.

• Prezident Andrej Kiska v uplynulom týždni vymenoval tri nové profesorky a deviatich profesorov. „Najmä na vás záleží, či bude kvalita stúpať alebo sa budeme, až na niekoľko osamotených a cenných výnimiek, potácať v priemernosti,“povedal prezident pri odovzdávaní menovacích dekrétov.

• O troch pravidelne sa opakujúcich negatívnych správach, ktoré v mnohom odzrkadľujú stav vedy a vysokých škôl na Slovensku, písal v blogu sociológ Miloslav Bahna.

 

Pripravujeme

Po poslednom tohtoročnom týždennom súhrne z diania v školstve pripravujeme aj prehľad roka 2018. Prajeme Vám príjemné prežitie sviatkov a úspešné vykročenie do Nového roka!

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk