Financovanie, normatívy a kvalita vzdelávania

„Chudobnejúci rezort školstva cítiť na všetkých úrovniach. Učitelia vedia svoje pri pohľade na výplatné pásky, alebo rodičia zase pri platení za chýbajúce učebnice a pracovné zošity alebo pri čoraz častejších žiadostiach škôl prispieť na papiere, hračky, pomôcky či trebárs opravu telocvične.“

Jozef Miškolci

výskumník

„Bolo by vhodné pozerať sa pár krokov dopredu a začať už teraz premýšľať, akými zmenami v rámci fungovania systému školstva zabezpečiť ich realizáciu. Cesta ku kvalitnejšie vzdelaným žiakom nie je bezbolestná a zďaleka nespočíva len v posúvaní čísel v rámci rozpočtu verejnej správy.“

Róbert Chovanculiak

analytik

Čo hovoria výskumy

Takmer tri štvrtiny (73 %) ľudí na Slovensku požadujú také financovanie škôl, aby rodičia nemuseli platiť už nič navyše. [1] Právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách je na Slovensku zakotvené v ústave. Napriek tomu sú však v praxi bežné neformálne platby rodičov školám, často bez toho, aby boli účtovne zaznamenané. [2]

Na veľkú rozmanitosť spôsobov financovania škôl v jednotlivých krajinách EÚ poukázala nedávno porovnávacia štúdia Európskej komisie. [3]

Názory verejnosti na vhodný spôsob hodnotenia kvality vzdelávania nie sú jednoznačné. K celoplošnému testovaniu žiakov sa prikláňa len o niečo viac než tretina verejnosti (37 %) a približne rovnako veľká časť ľudí (39 %) preferuje sledovanie pokroku každého žiaka na úrovni jednotlivých škôl. [4]

V USA sa v roku 2002 spustila reforma vzdelávania, ktorá do škôl zaviedla štandardizované testovanie žiakov. Na negatíva masívneho testovania v súčasnosti upozorňuje čoraz viac expertov. Americký prezident Barack Obama koncom roka 2015 oznámil, že testovanie nemá zaberať viac ako 2 percentá času stráveného v triede a v prípade jeho prekročenia o tom majú byť upovedomení rodičia žiakov. O zmysle testovania v základných školách a o tvorbe rebríčkov škôl sa v poslednej dobe živo diskutuje aj na Slovensku (napr. SGI vs. INEKO).

Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) prednedávnom začal merať tzv. pridanú hodnotu vo vzdelávaní, od ktorej si sľubuje získať presnejšie informácie o kvalite škôl. Pod pridanou hodnotou vo vzdelávaní sa podľa Inštitútu vzdelávacej politiky rozumie prírastok v poznatkoch, spôsobilostiach, zručnostiach a ďalších vlastnostiach, ktorý nastal u žiakov v dôsledku pôsobenia vzdelávacieho systému. V otázke využiteľnosti údajov o pridanej hodnote však nejestvuje medzi odborníkmi konsenzus. [5]

Čo ponúkajú politické strany a hnutia v programoch

#SIEŤ navrhuje zvýšiť do roku 2020 objem finančných prostriedkov na školstvo aspoň o 30 % a jeho financovanie stabilizovať. Ďalej navrhuje, aby služby na vyrovnávanie šancí detí boli dostupné a nárokovateľné pre všetkých žiakov, ktorí ich potrebujú. Financie na ich pokrytie by mali byť viazané na konkrétneho žiaka. Strana tiež navrhuje navýšenie normatívov o čiastku určenú na podporu profesionálneho rozvoja učiteľov a na nákup potrebných učebníc a učebných materiálov podľa výberu učiteľov.

KDH chce postupne zvýšiť rozpočet rezortu školstva na priemer úrovne krajín OECD. Normatívne financovanie chce upraviť na jednotnú úroveň, bez rozdielov medzi zriaďovateľmi škôl (obecné, cirkevné, súkromné) a bez ohľadu na špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby žiakov. Hnutie chce financovať výchovno-vzdelávací proces priamo z rezortu ministerstva tak, aby peniaze išli priamo do škôl a školských zariadení. Zároveň chce určité percento z rozpočtu škôl viazať na ďalšie vzdelávanie zamestnancov. Financovanie na žiaka chce rozšíriť o financovanie na výchovno-vzdelávací program a tento model chce naviazať na plnenie nešpecifikovaných kritérií kvality.

MOST-HÍD uvádza, že je nevyhnutné zaviesť a prevádzkovať systém hodnotenia kvality, aby bolo možné merať úspešnosť plnenia výchovno-vzdelávacích cieľov, ako i zabezpečiť spätnú väzbu smerom k vzdelávacím inštitúciám. V prípade škôl vyučujúcich v jazyku národnostných menšín sa podľa strany javí ako nevyhnutné analyzovať kvalitu výkonu tried na začiatku a na konci 4., 6. a 8. ročníka vstupnými a výstupnými meraniami v materinskom jazyku žiakov. Systém takéhoto pravidelného merania a hodnotenia by podľa strany prispel ku kvalitatívnej transformácii národnostného školstva a poskytoval by presnejšie údaje o pedagogickom výkone jednotlivých škôl.

OĽANO-NOVA chce jednotný normatív na žiaka základnej školy bez ohľadu na zriaďovateľa. Ďalej uvádza, že školstvo bude jednou z politických priorít vlády s účasťou hnutia, čo sa premietne aj do financovania školstva. Hnutie sľubuje zvýšenie výdavkov na vzdelávanie, vedu a výskum aspoň na úroveň priemeru EÚ (napr. mzdy a normatívy).

SaS chce zabezpečiť rovnaké podmienky financovania škôl bez ohľadu na zriaďovateľa. Dnešný systém financovania škôl a školských zariadení je podľa strany neprehľadný, nespravodlivý a neefektívny. Strana sa chce zasadiť za financovanie škôl prostredníctvom normatívov ako jediných príspevkov zo štátneho rozpočtu určených na vzdelávanie. Normatívny príspevok pre dieťa navštevujúce základnú školu, školské zariadenie a strednú školu by sa mal stanoviť tak, aby pokrýval prevádzku bežnej školy alebo školského zariadenia v plnom rozsahu.

SMER-SD sa v rámci piatich priorít svojho stručného programu tejto téme nevenuje.

SMK-MKP uvádza požiadavku, aby vzdelávanie bolo považované za spoločenskú prioritu a aby bolo zo strany štátu financované so zvláštnym dôrazom, čo ďalej nekonkretizuje. Strana chce zvyšovať mieru rozpočtových zdrojov určených pre oblasť školstva a v rámci toho chce vynaložiť viac peňazí na zlepšenie vybavenosti škôl, ale najmä zvýšiť platy pedagógov. V záujme účinnej spolupráce odporúča aj zapájanie odborných mimovládnych organizácií do procesu zabezpečovania kvality.

SNS chce zaviesť systém financovania škôl na základe ich kvality. Hodnotenie kvality základných a stredných škôl by sa malo realizovať nielen cez testovanie žiakov, ale aj na základe ďalších kritérií ako kvalita pedagogického zboru, kvalita školských a mimoškolských aktivít, úspešnosť absolventov či prepojenie vzdelávania s praxou.

Zhoda

Z formulácií väčšiny strán a hnutí vyplýva, že školstvo a vzdelávanie považujú za dôležité a mnohé z nich tento dôraz podporujú vyhláseniami o navýšení verejných zdrojov do tejto oblasti.

Rovnaké normatívne financovanie bez ohľadu na to, či ide o školy verejné, súkromné alebo cirkevné, navrhujú KDH, OĽANO-NOVA a SaS.

Školstvo financované na žiaka chce polovica strán a hnutí (#SIEŤ, KDH, OĽANO-NOVA i SaS).

Rozdiely

#SIEŤ, KDH a OĽANO-NOVA konkretizujú, aký balík peňazí by vyčlenili na školstvo z rozpočtu verejnej správy, SaS a #SIEŤ hovoria konkrétne o navýšení normatívov na financovanie školstva. Iné strany buď uvádzajú všeobecné deklarácie o potrebe vyššieho objemu zdrojov na vzdelávanie (SMK-MKP) alebo sa téme priamo nevenujú (MOST-HÍD, SMER-SD a SNS).

Testovaniu žiakov a meraniu kvality vzdelávania sa strany nevenujú vôbec, alebo svoj názor na túto tému načrtli len v nejasných kontúrach, ktoré nevybočujú zo súčasnej línie rezortu školstva.

Zaujímavosti alebo čo ešte sme si všimli

Viaceré strany a hnutia sa okrem zvyšovania financií do školstva venujú aj návrhom na reorganizáciu rezortu, ktoré by mohli priniesť úspory verejných financií. Špeciálnu pozornosť venujú mnohé z nich Štátnej školskej inšpekcii.
SaS navrhuje zlúčenie Štátnej školskej inšpekcie, Štátneho pedagogického ústavu, Štátneho inštitútu odborného vzdelávania a Metodicko-pedagogického centra, čím by sa vytvorila jedna nezávislá organizácia pri ministerstve školstva, ktorá analyzuje trendy, pripravuje metodické materiály, sleduje kvalitu škôl, diagnostikuje nedostatky a je nápomocnou inštitúciou pre zriaďovateľov v procese zlepšovania kvality vzdelávania.

Aj KDH chce presadiť reorganizáciu ministerstva školstva, rezortných priamo riadených inštitúcií a špecializovanej školskej správy tak, aby boli pre školy a školské zariadenia väčšou oporou. Zasadzuje sa tiež za redefinovanie cieľov a zamerania školskej inšpekcie so zámerom posunúť ju od byrokratického kontrolóra administratívy k inštitúcii zameranej na podporu autoevaluácie škôl.

Audit jednotlivých rozpočtových a príspevkových organizácií, prehodnotenie ich poslania a činnosti navrhuje aj OĽANO-NOVA. MOST-HÍD požaduje v rámci inšpekcie zaviesť sieť národnostných inšpektorov ovládajúcich menšinový jazyk.