Financovanie vysokých škôl

„Ak by sa plošne zvyšovali platy, tak pre mnohých z tých, ktorí na vysokých školách už sú, zvýšenie platov nebude mat zásadný vplyv na kvalitu ich vzdelávania. Mnohé školy totiž trpia zlým manažmentom a zastaraným prístupom k výučbe. Áno, časť ľudí sa pri lepšom plate nerozhodne odísť zo školstva, resp. ich finančná frustrácia sa zníži. Ak ich však daná práca v realite nebaví (a neinovujú) alebo sami majú slabé vzdelanie, nebudú sa venovať novým prístupom vo výučbe a rozmýšľať nad účinnosťou ich učenia. Lebo ani netušia, čo to je. Očakávať plošné zvýšenie kvality výučby a vedy pri plošnom zvýšení platov je tak síce milá, ale naivná ilúzia.“

Emília Sičáková-Beblavá

docentka na Ústave verejnej politiky FSEV UK

Čo hovoria výskumy

Iniciatíva Za živé univerzity sformulovala vo svojom vyhlásení 5 kľúčových problémov a príčin súčasného stavu vysokoškolského vzdelávania na Slovensku, pričom nevyhovujúci systém financovania je jedným z nich. „Súčasný spôsob financovania vysokých škôl (VŠ) – okrem toho, že je založený na nedostatočnom objeme zo štátneho rozpočtu – vymýšľa merateľné ukazovatele na všetky pedagogické, vedecké a ostatné činnosti. Honba za kvantitatívnymi ukazovateľmi sa doviedla do obludných rozmerov a vnáša do systému deformácie,“ uvádza iniciatíva. Riešenie podľa nej spočíva v prehodnotení financovania VŠ s cieľom dosiahnuť do roku 2030 priemer štátov Európskej únie, diferencovať ho podľa typu vysokých škôl a ich vedných odborov a diverzifikovať ho podľa kvality vzdelávacej a vedecko-výskumnej činnosti.

Hoci väčšina európskych vzdelávacích politík podporuje VŠ, aby sa čoraz viac orientovali na súkromné finančné zdroje, priame verejné financie tvoria najvýznamnejšiu časť ich rozpočtov . Napríklad, v roku 2003 až 79,9 % financií pre VŠ pochádzalo z verejných zdrojov členských krajín EÚ. [1]

Čo ponúkajú politické strany a hnutia v programoch

#SIEŤ chce do roku 2020 zvýšiť objem finančných prostriedkov do školstva aspoň o 30 %.

KDH bude presadzovať postupné navýšenie finančných prostriedkov pre VŠ s cieľom dosiahnuť priemer krajín OECD. Financovanie by malo byť adresné a odstupňované podľa spoločenskej naliehavosti a potreby tak, aby v prípade študijných odborov s nižšou mierou uplatnenia na trhu práce plnila štátna dotácia aj úlohu regulačného nástroja. Uvedené opatrenie podľa hnutia umožní redistribúciu finančných zdrojov a ich efektívnejšie využitie. Hnutie chce cielene zavádzať motivačné nástroje na podporu spolupráce VŠ a súkromného sektora.

MOST-HÍD sa tejto téme nevenuje.

OĽANO-NOVA požaduje zvýšenie výdavkov na vzdelávanie, vedu a výskum, aspoň na úroveň priemeru EÚ. Ďalej uvádza, že Slovensko trpí nadmerným počtom VŠ, z ktorých väčšina nedosahuje potrebnú kvalitu. Chce preto oddeliť renomované univerzity, ktoré produkujú kvalitných, na trhu práce uplatniteľných absolventov a realizujú špičkový výskum, od tých VŠ, ktoré produkujú nezamestnaných ľudí s vysokoškolským titulom. Toto rozlíšenie by sa malo odraziť v dvoch rovinách – vo výške štátnej dotácie a v prístupe k finančným zdrojom, určeným na rozvoj vedy a výskumu. Hnutie chce tiež zaviesť systém viaczdrojového financovania a motivovať k spolupráci s VŠ aj súkromné firmy.

SaS chce oddeliť normatív na študentov od príspevku na vedeckú činnosť, čím by sa mali finančne zvýhodňovať VŠ s vlastným výskumom a publikačnou činnosťou akademických pracovníkov a študentov. Strana uvádza, že vzdelávanie a výskum na VŠ spolu úzko súvisia – kvalitný výskum láka kvalitných odborníkov a tí poskytujú kvalitné vzdelávanie. S kvalitou súvisí aj návrh umožniť všetkým VŠ vyberať školné. Strana očakáva, že študenti budú za svoje peniaze požadovať kvalitné vzdelávanie, ktoré im pomôže lepšie sa uplatniť na trhu práce. Strana zároveň navrhuje poskytovať bezúročné štátne pôžičky na štúdium s odloženou dobou splácania.

SMER-SD sa v rámci piatich priorít svojho stručného programu tejto téme nevenuje.

SMK-MKP považuje za nevyhnutné, aby vzdelávanie a vedecký výskum a vývoj boli považované za spoločenské priority a aby boli financované štátom. Strana chce garantovať bezplatné získanie „základného“ vysokoškolského diplomu.

SNS chce zvýšiť kvalitu vzdelávania na VŠ a prednostne podporiť tie školy, ktoré dosahujú špičkové výsledky vo vede a v aplikovanom výskume. Ďalej uvádza, že Slovenská republika garantuje bezplatnosť štátneho školstva až do úrovne vysokoškolského vzdelávania.

Zhoda

Viacero strán – medzi nimi #SIEŤ, KDH, OĽANO-NOVA, SMK-MKP – uvádza, že mieni presadzovať navýšenie prostriedkov z verejných zdrojov do školstva, vrátane toho vysokého. Konkrétne návrhy sú však pomerne strohé a naznačujú, že strany sa reformou financovania vysokých škôl nezaoberali komplexne a systémovo, s výhľadom do budúcnosti.

Rozdiely

#SIEŤ chce do roku 2020 zvýšiť objem finančných prostriedkov do školstva vo všeobecnosti aspoň o 30 %, KDH chce navýšiť financie pre VŠ na úroveň priemeru krajín OECD a OĽANO-NOVA požaduje zvýšenie výdavkov na vzdelávanie, vedu a výskum na úroveň priemeru EÚ.

Podľa SMK-MKP by mal štát garantovať bezplatné získanie „základného“ diplomu, SNS chce garantovať bezplatnosť štátneho školstva až do úrovne vysokoškolského vzdelávania. Oproti tomu SaS chce umožniť všetkým VŠ vyberať školné.

Zaujímavosti alebo čo ešte sme si všimli

Viaceré strany venujú osobitnú pozornosť aj kariérnemu a platovému systému na VŠ.
#SIEŤ chce, aby sa do kľúčových pozícií profesorov a docentov mohli dostať odborníci z praxe a zahraniční experti. Chce vytvoriť možnosti na odmeňovanie škôl, ktoré budú významne zvyšovať kvalitu v personálnom zabezpečení VŠ. Vytvorený by mal byť aj špeciálny grantový systém pre vynikajúcich učiteľov a vedcov, aby učili na VŠ. Mal by byť otvorený zamestnancom škôl, ale aj externým odborníkom a v zahraničí pôsobiacim expertom. Súťažne rozdeľovaný balík peňazí na obdobie 6 rokov by mal byť viazaný na špičkového odborníka, ktorému sa z neho zaplatí nielen adekvátny plat, ale aj ďalšie náklady na vedu a budovanie vlastného tímu.

Rovnako KDH chce umožniť, aby štatút vysokoškolského profesora a docenta mohli získať aj renomovaní odborníci z praxe. Hnutie chce presadzovať, aby odmeňovanie vysokoškolských pracovníkov vo zvýšenej miere zahŕňalo výsledky ich pedagogickej a vedeckej práce.

Podľa MOST-HÍD treba zvýšiť učiteľské platy aj vo vysokoškolskom vzdelávaní, čo by malo prispieť i k zvýšeniu kvality VŠ.